Jednému mužovi ponúkli novú prácu s veľkým platom. Prijal to, no rozhodol sa dať svoju mamu do domova dôchodcov, pretože sa už o ňu popri pracovných povinnostiach nemohol starať. Spočiatku za ňou chodil každý víkend. No, časom bol čoraz viac zaneprázdnený. Často pracoval aj v sobotu i nedeľu, len aby mal vyšší plat. K matke chodieval čoraz menej, lebo bol z práce unavený. Mesiace ubiehali a niekedy sa stalo, že nestihol matku vôbec navštíviť. Jedného dňa mu volali z domova dôchodcov. Povedali mu, že by mal prísť, pretože jeho matka sa necíti dobre. Okamžite odišiel z práce, šiel za matkou a našiel ju v kritickom stave. Spýtal sa jej, či by mohol pre ňu ešte niečo urobiť. Naliehal na ňu a zdôrazňoval, že rád urobí čokoľvek, len nech mu povie. Jeho srdce bolo naplnené žiaľom a ľútosťou, pretože si uvedomoval, že toto sú posledné chvíle jej života. ′′ Synu, viem, že máš dosť peňazí a môžeš zabezpečiť, aby tu v domove dôchodcov nainštalovali ventilátory, zišli by sa tu ", povedala stará pani. ′′ Tiež by sa zišla chladnička, lebo som zaspala veľakrát bez jedla. Nemali mi ho kde odložiť, keď som ho zaraz nezjedla a vyhodili ho." " A v zime by sa tu hodili teplejšie prikrývky." Syna veľmi prekvapili jej žiadosti. Spýtal sa: ′′ Prečo mi hovoríš tieto veci až teraz?" Matka sa jemne zasmiala a povedala: ′′ Synček, mne nevadí teplo, hlad a zima, ale obávam sa, že ak Ťa raz sem tvoje deti dajú, nevydržíš to tu." Syn pochopil...rozplakal sa a objal matku s prosbou o odpustenie...