Milí priatelia! (Zdroj, fb: Michal Slivka) K známemu českému sochárovi a reštaurátorovi Františkovi Hergeselovi (1857 – 1929) prišiel zbohatnutý mäsiar, ktorý si už za živa pre seba objednával náhrobný pomník s nápisom „Tu leží statočný muž… ” a svoje meno. „To nejde“ – zavrtel hlavou Hergesel. „To by si ľudia mysleli, že tam leží ešte ktosi okrem vás.“ 😊 Každý normálny človek potrebuje pre spokojný život trocha súdnosti, kúsok sedliackeho rozumu, schopnosť dokázať, dívať sa na seba pravdivými očami. Naučiť sa byť sám sebou je jedným z dôležitých krokov na ceste k vnútornému pokoju. „Nikto neostane tým, kým bol, keď spozná seba samého“ – povedal nemecký spisovateľ Thomas Mann (1875 – 1955), nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1929. Krátko po tom, ako som sa stal lekárom, sme hostili blízkych známych. Návšteva sa pretiahla do neskorých nočných hodín. Napriek pokročilému času, náhle zazvonil telefón. Volala prestrašená mamička, ktorej osemročná dcéra je vraj silne zachrípnutá. „Je tvojou morálnou povinnosťou ísť tam a chorému pomôcť“ – zhodla sa celá spoločnosť. A tak, o pol druhej ráno, som išiel autom na druhý koniec mesta zistiť situáciu. Bol som nemilo zaskočený, keď ma v uvedenom byte čakalo usmievavé dieťa, ktoré pôsobilo dojmom, že sa mu nechce spať a len občas trocha zakašlalo… Som vďačný za každú príležitosť, keď som smel byť nápomocný ľuďom v núdzi. Stále sa snažím pracovať nezištne, obetavo a čo najviac láskavo. Niekedy sa mi to darí viac, inokedy menej. Niečo som ale za doterajšiu prax pochopil. Mám právo žiť podľa svedomia, nemusím vždy vyhovieť očakávaniam iných. Mám právo povedať nie. „Staraj sa o to, čo si myslia druhí a vždy budeš ich väzňom“ – napísal čínsky filozof Lao C (604 – 517 pred Kristom). Možno ste to už zažili na vlastnej koži - čím viac má človek láskavé a ústretové srdce, tým väčší náklad mu život na plecia naloží. Na kone, ktoré dobre ťahajú sa veľa nakladá. Vždy mi imponovali ľudia, ktorí dokázali mať vlastný názor, neposluhovali, „nestrkali sa niekam“ nadriadeným kvôli osobnému prospechu, falošne neprikyvovali hlavami, nešteklili uši lichôtkami, ľudia pravdiví, neprispôsobujúci sa vonkajším okolnostiam len preto, aby sa iným zapáčili. Šéf sa pýta zamestnanca: „Koľko je prosím vás hodín?“ Ten úlisne odpovedá: „A koľko by ste chceli počuť, pán riaditeľ?“ 😊 Hovorí sa, že buď ako vlk, nie lev, či tiger. Tí sú možno silnejší, ale vlk nevystupuje v cirkuse. Jedna moja kolegyňa, aby si „šplhla“ u šéfa, neváhala celé dni vyťahovať intímne detaily zo svojho súkromia a ohovárať svojho muža. Ľudia sú rôzni. Pravdou však je, že všetci máme túžbu po náklonnosti druhých. Túžime po ocenení, čo je prirodzené. Klásť ale prílišný dôraz na to, čo druhí hovoria, môže byť dosť riskantné. Lesný slávik ochorel a prestal spievať. „Nie je chorý, je len lenivý“ – pišťali vrabce. Tieto reči robili slávika smutným atak, napriek chorobe, začal opäť spievať. „Nemali sme pravdu?“– vykrikovali a pohoršovali sa vrabce. Slávik dospieval z posledných síl a zomrel. A čo na to vrabce? „Ale veď prečo spieval, keď bol chorý?“ Stať sa tým, kým sa máme stať je dlhý proces a vyžaduje veľa času. Byť ako voda - i keď sa prispôsobí, nič ju nezahatí. Najťažšia životná bitka je boj sám so sebou. Ozajstný hrdina sa snaží zvíťaziť nad sebou. Zápas je dôležitý, nemusíš vyhrať. Prehrať môžeš, ale nesmieš sa vzdať. Tým menej dostaneš, čím menej sa bojíš. Buď bojovník! Môžeš sa plaziť s modrinami, dobitý, ale nevzdávať to. Každý by rád zmenil svet, no nik nechce zmeniť seba. Človek nájde cestu sám k sebe nie hneď, ale len cez opakované vzlety a pády, čím sa prepracuje ku svojej vlastnej bytostnej podstate. Je jedno či vyhrávaš, či prehrávaš, nech je len vidieť, že zápasíš. S kým? So sebou samým, s vlastnou pýchou. Na život a na smrť. Hlava hore, nesmieš to vzdať! Buď sám sebou! Nie je nič väčšie. 😊