Tieto Vianoce budú pre nás výnimočné. Nový domček, nový miničlovek v rodine, nový pocit šťastia. Hoci mi celé dni vypĺňa starostlivosť o dcérku, ktorú trápia horné zúbky (alebo možno nie, len sa z nej stáva malá obluda 🙂), snažím sa pre nás pripraviť tú pravú Vianočnú atmosféru. Adventný veniec, veniec na dvere, vôňa čečiny, sviečky a vianočný album od Michaela Bublého. Balenie darčekov, oheň v kachliach, punč a lokše. Hoci viem, že si M. z toho nič nebude pamätať, chcem, aby tieto Vianoce boli výnimočné. Nie darčekmi, ale tým, že sa všetci stretneme pri jednom stole. Bez mobilov, bez virtuálneho sveta, len my. A tak som sa podujala na samovražednú misiu zorganizovať štedrovečernú hostinu u nás doma. 11 dospelých, 3 deti. Neviem ešte presne, kam sa usadíme, ako pod stromček vopcháme všetky darčeky, kde nájdem tak veľký hrniec, aby som v ňom mohla navariť kapustnicu pre všetkých a ako trafím oriešky do všetkých rohov bez toho, aby som niečo nerozbila. Teším sa na to, ako sa deťom budú potiť dlane pri pohľade na balíčky pod stromčekom. Na všetky tie radostné výkriky, keď nedočkavo roztrhajú papier. Ako sa potešia, keď v prázdnych obaloch nájdu ešte jeden nerozbalený darček. My máme totiž taký zvyk, že každú jednu vec balíme osobitne. A ja si dodnes pamätám, ako som sa tešila, keď som si pod stromčekom našla srdiečkové nálepky, také to bolo pre nás vzácne. Ako si potom všetci posadáme, vyložíme nohy, budeme pozerať vianočné rozprávky a deti budú skúmať, čo tie nové hračky dokážu. A ako po celom dni tie naše milované deti konečne uložíme a dáme si varené vínko 🙂. A áno, ja viem, že mám ružové okuliare. Že v skutočnosti si budem o piatej trhať spotené a mastné vlasy a v duchu si nadávať, na akú somarinu som sa to dala. Ale kým ten okamih nastane, nechajte ma snívať o tom, aké dokonalé prvé Vianoce tá naša malá opica bude mať ❤