Takto mi prišla malá včera domov zo škôlky. Teda nie, až takto, dnes sa to zhoršilo, ale aj tak bola viditeľne opuchnutá. Myslela som, že niečo zjedla lebo už raz takto vyzerala po zjedení jahôd. Dnes ráno sa zobudila v takomto stave, aj keď som jej dala včera Fenistil. Zavolala som na Antolskú a tam mi povedali, že máme prísť s podozrením na silnú alergickú reakciu na nejakú potravinu. Prišli sme na Antolskú a tam mi lekárka povedala, že podľa nej to neni alergia, ale že malá ma asi zlomený nos! Vraj oni nám tam nemôžu urobiť RTG, tak musíme ísť na Kramáre. Na Kramároch nás poslali najprv na internú ambulanciu, odtiaľ na chirurgiu a od tial ona ORL. Začínala som byť nervózna, malá bola nervózna a hladná (absolvovali sme to medzi 11:00 - 15:00) nakoniec nám po 4 hodinách chodenia hore dole povedali, že ju niečo poštípalo a ona ma na to takúto hroznú reakciu. Ale nie to som chcela. Keď sme odchádzali, prešiel okolo nás po chodbe chlapec, mal asi 10 rokov a zjavne mal onkologické ochorenie... A ja som zrazu nebola ani nervózna, ani hladná a nemala som žiadny problém. Nezvládam pohľad na deti z rakovinou, láme mi to srdce. Jediný pohľad na toho chlapca mi dnes zrovnal všetky životné hodnoty a ja dúfam, že to s ním všetko dobre dopadne. ❣️