21. január 2021 - Po dlhých 135dňoch naše vyhnanstvo na ostrove skončilo a vyrazili sme do Záhreba! Tomica bol nervozny, lebo sa balilo, ja som bola ziritovaná, lebo bol všade bordel a svokor bol protivný, lebo vyrypovanie a vytáčanie nevesty mu predlžuje život... Amosfera rychlo gradovala a mala som fakt nervy. Ale teraz spáchať vraždu v afekte, keď som vydržala 135 dní?

Konečne sme vyrazili. Starý sa usadil ako ropucha na predné sedadlo a nasledujuce 4 hodiny nám puštal katolícke rádio. Čo by mi ani najmenej nevadilo, keby hned na začiatku cesty nezačala relácia "Pesničky pre pamätníkov - iba hity bez reklám". Dodnes som žila v šťastnej nevedomosti netušiac, že Chorvati majú "Repete" a že existuje chorvátsky naspievana Diri-din donda! Tento hudobny terorizmus trval až po Karlovac!

Ked sme zaparkovali pred bytom, zistila som, že sa nam v kufri vyliali zavarane uhorky. Zmačali mi zimny kabat a čo je ešte horšie, aj mongolsku lukostrolecku čapicu. Ak ste si niekedy pomyslelil, že chochol z konskej hrivy po namočeni do uhorkovej vody smrdi ako stajna ovracana cisarskym vojakom - mali ste pravdu!

Chvala Bohu, po prichode do bytu sme zistili, že posledne zemetrasenie nam nenapachalo žiadne dodatočne škody. Ani len kompot z poličky nespadol. A teraz ma čakaju kraaaasne tri mesiace bez svokra!