Juuj, ženice, ako by nám 2020tka nenaložila dosť, 2021tka mi ide zatiaľ ešte oveľa horšie. Čo sa týka rodinného života, chlapi nezvyčajne poslúchajú. (Svokor odkedy má laptop je "úplny miláček". Na narodeniny mi dokonca kúpil jantárový náhrdelník. Čo je po tých konzervách a cesnakoch nezvyk, že?)
Avšak, koncom minulého roka mi ochorel Goričko (psík) a odvtedy sa to len vleče. Začalo to, keď som dala na Fb a koňa jeho Vianočnú fotku a hneď niekoľko ľudí mi napísalo, že má veľké brucho a "fíííha, ako pribral..." a "nechcem rýpať, ale.."
Hejt neni nikdy dobrý, ale teraz upriamil moju pozornosť na zrejmý fakt, ktorý mi unikal. Za menej než mesiac, Goričkovi veľmi narástlo brucho. Išli sme teda k veterinárovi, lebo hoci som to predtým brala, že vekom proste pribral, chcela som mať istotu.

Na moje zhrozenie, veterinár povedal, že to nie je pribatý, ale nafúknutý (nadutý) a že je to nejaký vnútorný orgán. Išli sme teda do Zadaru na utzv a rtg. Najskôr bolo podozrenie na pečeň. Okrem zlých krvných testov sa na ultrazvuku videlo niečo, čo "môže byť rakovina, ale aj nemusí. Dávajte mu tieto hepatik granule a za mesiac prídite na kontrolu, či to tam ešte je." ...Tak sme čakali. Celý mesiac som bola ako na ihlách...no ked sme prišli do ZG, veterinár už nič nenašiel a aj pečeň mal tip-top. Veľmi som si vydýchla. Ale predčasne.

S prvým februárom Goričko začal mávať problémy na prechádzkach. Najskôr len nenápadné. Sem tam sa potkol, sem tam sa mu noha zasekla, potom rovno spadol. Konzultovali sme fyzioterapeutku pre psov. No náhle sa pridali nočné bolesti. Ležal, prevracal sa a zrazu zakňučal tak, že ma to okamžite zobudilo. Raz to trvalo len sekundu, dvakrát po niekoľko sekúnd, no zakaždým ma to dokonale vystresovalo. Tomica tvrdil, že mal len zlý sen a že preháňam.

Nedala som sa odradiť a hneď sme išli k veterinárovi. Nevidel "žiadny problém", tak sme bežali k druhému. O štyri hodiny a 1600 kuna neskôr sme sa dozvedeli, že to bude zrejme štítna žľaza a tá spôsobuje aj problémy s pečeňou aj stratu koordinácie. Dal mu Euthyrox 200. (Ani som nevedela, že pes môže mať s tymto problém.)

Prvé noci boli horor. Chudáčik bol zrejme nadupaný hormónmi a sotva spal. Nikde si nevedel nájsť miesto, stále fňukal, presúšal sa a (na veľkú radosť susedov) aj štekal. Jediné, čo pomáhalo bolo, keď som si k nemu ľahla a hladkala ho. Tak som posledny tyždeň strávila kempovaním na karimatke v obyvačke pri psom peliešku. Nevyspatá, vystresovaná a v obavách, nemohla som sa na nič sústrediť. Aj návod na spreji do záchoda som musela čítať trikrát, lebo to bola pre mňa príliš ťažká, na prvé dva razy nepochopiteľná literatúra.

Pomaly však lieky zabrali a konečne sa asi aj hladina hormónov ustálila. Gori prestal padať pri chodení a včera som sa, od 1. februára, prvý raz vyspala. Tak píšem tento status. Psík má len 9 rokov a donedávna bol zdravý ako chren. Toto nečakané zhoršenie stavu ma nepríjemne prekvapilo, ale som pripravená bojovať. Jediné, čoho sa bojím je, že sa bude trápiť. Goričko je pre niekoho len pes. Pre mňa je to môj milovaný člen domácnosti. 🐶❤ No snáď sme na dobrej ceste.