Tak dnes sú to štyri roky, čo ja a mužić cestujeme životom ako jedna rodina 🙂
Je to skvela jazda, plná zaujímavých momentov, snivania, smiechu...
Niekedy mam však pocit, že som nespokojná. Hlavne, keď ma hormony premenia na zúrivú fúriu ... 😅 alebo keď miláček predvádza svoje jedináčkovské maniere 😂 Ale potom sa lepšie pozriem na svojho muža a uvidím jeho nevinnu radost, neznost a uprimnu dobrotu...a vtedy viem aké mám šťastie, že ho mám. Lebo vie byť síce protivný, lenivý, ufrflaný, od soplíka kolabujúci, romantický film nevhodnymi poznámkami kaziaci, bezdôvodný ženský plač nechápajúci a občas lakomý balkánec.... ale stále je to môj jedinečný Boží anjel. Viem to. A občas sa mi zdá, že mu to vidím aj v očiach. 🙂