Ženice, potrebujem poradiť, či reagovala ako sebecké hovädo... Ja si myslím, že nie..ale Tomica naznačil, že to nebolo odo mňa pekné...
Totiž: Včera večer sme konečne prišli do Záhrebu. V byte sme neboli od marca minulého roku. Tu a tam sme sa zastavili na deň-dva, no v podstate sme byt nepoužívali skoro rok. Stál prázdny. Dnes ráno sme išli na venčenie a hneď nás pristavila suseda, čo býva pod nami. Že nás chce o niečo poprosiť. (Povedala "poprosiť", ale rozhodne to nebola prosba.) Vadí jej, že keď chodíme po byte, ona nás počuje a to jej pripomína zemetrasenie, z ktorého má traumu.

Verím, že je to pravda. Náš blok je stará výstavba. Veľká časť Záhreba je z hruba z čias Štúrovcov a aj tuto vedľa nás visí pamiatkova tabuľa, že "Tu pobýval vtedy a vtedy Šándor Petofi."...V tých časoch sa nestavalo z panelov a drevené trámy vibrujú, keď sa po nich chodí. Aj my počujeme susedov nad nami. Niekedy to vytvára aj smiešne situácie. Napr. v noci ide sused na záchod, ale kroky, akoby sa počuli u nás v kuchyni. Potom sa s Tomicom strašíme, že sú to "duchovia". Proste, áno, počuje nás, tak ako aj my počujeme iných.

No ona sa začala rozčuľovať, že jej to vadí, lebo "dupoceme." Ak to nevieme inak, nech chodíme po špičkách. A tému uzavrela výrokom: "Už roky tolerujem, že chodíte po byte!"
Neskutočne ma to vytočilo! Tak ona "toleruje"... Lebo všetci ľudia prirodzene po byte lietajú..a lietať vieme aj my, ale rozhodli sme sa z čistého zlozvyku chodiť a ona to veľkodušne toleruje?!

Tomica sa hneď začal ospravedlňovať, že je ťažký...ale kúpi si penové papučky a do celého bytu hrubé koberce...a bla-bla, no ja som mu skočila do reči.

Osopila som sa na ňu, že náš vlastný byt sme nepoužívali 11 mesiacov..a ani sme ho nikomu neprenajali. Skoro celý rok mala nad sebou len ticho a nevyužívané priestory. Ešte sme doma neni ani pol dňa a ona už má drzosť vyhadzovať nám na oči, že "chodíme po byte" ? Nech si uvedomí, že sme ideálni susedia. Sme len dvaja, nerobíme si žiadne oslavy, nepúšťame hlasnú hudbu, nemáme puberťácku omladinu, nefajčíme, nerobíme smeti, nemáme dokonca ani deti, aby robili bežné decké zvuky, ktoré by ju náhodou mohli iritovať. A väčšinu roka ani nie sme doma!
Keď si kupovala byt, vedela, že bytovka je stará, tak nech sa teraz nečuduje, že počuje zvuky! Ak nemôže zniesť susedov, ako sme my, nech zváži presťahovať sa do chalupy, alebo na najvyššie poschodie budovy. Lebo ja sa kvôli nej nebudem po vlastnom byte zakrádať ako Ninja!

Tomica mi teraz vyčíta, že som bola zbytočne konfliktná a nesúcitná. Pani má traumu zo zemetrasenia a chúďatko je krehkých nervov. Nemusela som na ňu hneď vybehnúť. Tomica je presvedčený o tom, že moja reakcia bola neprimeraná. Ale...tak som sa tešila do Záhreba...nemohla som sa dočkať.. a ešte som len prišla, už nikomu vadím? Ja viem, že ľudia majú traumu, ale príde mi neskutočne drzé žiadať, aby niekto chodil po špičkách vo vlastnom byte. Hlavne v prípade, keď domov príde po 11tich mesiacoch...

Tak ja neviem...som hovado? Nenamietam proti penovým papučám...dokonca ani proti kobercom...ale tak ma to vytočilo, že až. Tejto susede tiež vadilo, že používam doma Orbitrek! A to bolo dávano pred zemetrasením...A ozaj neviem, aké zvuky môže vydávať orbitrek...šak to neni jumping...