Fyzicky aj psychicky odchádzam. Nestíham bežné veci

@katarinamarkova bez urazky, ale ja naopak, nepoznam 2rocne dieta co by sa hralo s rovesnikmi. Mam 21 mesacneho a teda ked sa stretneme s rovesnikmi tak sa hraju vedla seba, sem tam sa ich cesty stretnu, pokukaju na seba a hraju sa dalej... a tak isto poznam 2rocne deti ktore nezvladli dobre skolku, plakali za mamou.... kazde dieta je ine, je veeelmi odvazne tvrdit to co si pisala.

@jana_eyre ak mi vies hodit link na konkretny odborny clanok, resp. najku publikaciu daneho psychologa tak sa aj potesim, mozno sa nieco nove naucim....
ale ak mas na mysli clanky typu: mamickovsky portal.....v zneni...psychologovia tvrdia....
take neprosim...v takom pripade mi je jedno co nejaka rychlozvana autorka clanku postahovala z netu...s tym ze niekde na nete sa pisalo, ze niekto nieco tvrdil.
ale ak mas fundovane odborne clanky, rada si ich precitam.

Ja by som urobila 2 veci:
1) starsieho davat spat do inej izby
2) snazila by som sa zistit pricinu casteho budenia sa babatka- mozno by nebolo marne stretko s laktacnou poradkynou, aby skontrolovala, ci sa dobre prisaje a dobre napapa. Teda predpokladam, ze sa budi, aby si cucol. Ak je kojeny a tak casto sa budi, mozno si nevie potiahnut naraz tolko, aby ho to zasytilo a si v neustalom kolotoci.

@katarinamarkova

no vidis, ja ti neviem dat linky na odborne clanky, ktore som citala pred dvoma rokmi aj v publikaciach od mojej svagrinej /ktora je mimochodom vystudovana detska psychologicka - chces na nu kontakt?/, zatial co ty tvrdis nieco co nemas podlozene absolutne nicim, jedine tvojim dojmom z okolitych deti..

ak inak chces niekedy argumentovat, bolo by pekne, keby si si aspon otvorila link, ktory ti posielam - je to totiz rozhovor s danou psychologickou, ziaden postahovany clanok..

ako tu uz niekto dnes pisal, vacsinou som s tvojimi prispevkami suhlasila.. toto co tvrdis je ale podla mojho usudku dost mimo a navyse prestavas diskutovat na urovni..

My mame u deti rozdiel 2 roky a mesiac a pol. Zo zaciatku to bolo fakt terno, ale potom sme si par veci zjednodusili a hned to ide lahsie. Za prve, starsi spava s ockom v spalni a ja s malou dcerkou v obyvacke. Takze sa navzajom nebudia, starsi sa vyspi, manzel sa vyspi, dcerka sa vyspi a ja v ramci moznosti tiez, aj ked samozrejme sa musim o malu v noci postarat. Za druhe, varim len obcas, ked mi to vyjde, inak ideme na denne menu do prilahlych restauracii. Mala bud spi alebo bdie v kociku, kym jeme. U nas stoji obedove menu 4 €, jeme ho cca 3 x tyzdenne, co je 12 € za tyzden a za tu ulavu mi to veru stoji. Mozme byt doobeda dlho vonku, starsi vonku poslucha narozdiel od toho, ked sme doma, kde sa postupne nudi a vyvadza. Po tretie mam velku pomoc od mojej mamky, ktora si vybavila v praci zmenu pracovnej doby a chodi k nam o pol druhej popoludni kocikovat dcerku, zhruba do piatej. Zatial ja mozem syna uspat v spalni a bud spim s nim alebo oddychujem v obyvacke - citam, klikam na koniku 🙂. A za stvrte, manzel ked pride s prace, tak bud pozabava starsieho syna alebo mladsiu dcerku, a ja sa mozem v klude venovat tomu druhemu. Takze moje odporucanie je, prijmi co najviac pomoci od druhych, nechaj manzela, nech starsieho pozabava, pokus sa o oddelene spanie, nech sa deticky navzajom nebudia. Drzim palce, neboj, ono sa to postupne utrasie, za rok uz budes len spominat 🙂

@katarinamarkova tiez mam dieta co sa nerado hra s ostatnymi detmi. A to uz ma skoro tri roky...proste je to introvert, tak ako ja a jeho otec. Nie vsetky deti sa daju hadzat do jedneho vreca, ku kazdemu treba pristupovat individualne podla jeho potrieb...

Sonicika musíš trocha pribrzdiť!
Veci, čo možno mali byť vyriešené pred narodením najmladšieho sa teraz budú nápravať ťažšie... Ja si myslím, že staršieho dať do škôlky by nateraz nebol dobrý nápad a asi ani miesto by sa tak ľahko nenašlo. Jednak je ešte malý, je vykolajeny z nového surodenca + to obdobie vzoru samo o sebe. Teraz obaja potrebujú všetku vašu lásku, čas, pozornosť. Takže náročné to bude. Ale mysli aj na seba, aby si mohla v zdraví fungovať.
A teraz čo by som poradila? No...
Základ je lepšie sa vyspať, aby si mohla normálne fungovať aj o 2 mesiace! Tzn. staršieho k manželovi do izby. Ďalej by som staršiemu zaviedla ak nemá viac pevnejší režim (postupnosti a naslednosti úkonov...). Aspoň 1/2 hod denne mu vkuse venovať plnú pozornosť. Naozaj ho nezanedbať, lebo ten vzdor sa vie dobre vypomstiť a aj pekne pretiahnuť do 4r...
U mladšieho by som skúsila dotiahnuť info, prečo tak plakava, či sú to tie koliky, reflux, možno sa to už skoro poddá a budete mať pokojnejšie obdobie.
No a manžel sa musí obetovať ešte viac. Ja ťa presne chápem, že túžiš jedine sa vyspať a zažívať viac pokoja v rodine a tu musíš sama vedome si uchmatnuť aspoň 1/2 hodinky denne pre seba, ale nepremrhať si ju napr. na nete, tv...
Veľa síl prajem!

@haslerka27 nie kazdu drbne a nie kazda sa totalne vycerpa, treba realisticky zhodnotit svoje schopnosti a moznosti. A nie kazda si moze dovolit druhe dieta odkladat na neskor, s niektorymi diagnozami sa zeny modlia, aby sa zadarilo druhe cim skor.

Ak si najdes cas a vies po anglicky, tak si precitaj knizku Tizzie Hall, Save our sleep. Poradi ti ako naucit dieta spat, a ako vyvorit dennu rutinu, ktora vyhovuje mamine aj obom detom. Budes vyspata aj ty, aj babo, veci budu pod kontrolu a budes mat viac casu na prechadzky a zabavu.
Happy mum, happy family. Kazde dieta spadne do urcitej rutiny tak ci onak. Ak mu ju vytvoris ty, tak nebudes musliet hadat, ako to je a co dieta chce.
Mne to fungovalo ako hodinky. Vsetci sa mi smiali, ze deti nebudu fungovat podla nijakej knizky. Predstav si, funguju. Teraz vsetci komentuju, ako deti dobre spia a papaju a vobec neplacu (mam dvojicky). Mozes cakat a dufat, ze sa to zlepsi, ked maly pojde do skolky, alebo zobrat veci do vlastnych ruk a mat krasnych prvych par rockov so svojimi detickami. Vela stastia.

@sonicika a keby si ho upozornila,ze idem sa najest budem v kuchyni?,ja ked ako au-pair som sla robit daco o poschosie nizsie a starsia sa hrala hore,tak som jej vzdy povedala,kde budem. Niezeby robila cirkusy,prosto mi to pripadalo normalne.
A moji zas si ma vzdy najdu,nejak to vycitia(ale tak zas mame byt) a hravame sa aj na schovavacku,takze su zvyknuti ma i nevidiet.

A baby dobre radia rozdzlit sa so spanim,ale malemu to vysvetlit,ze preco-aby sa vyspinkal,babo ho budi,preto bude spinkat len s tatom.
My sme sa tak rozdelili este pred narodenim malej cca mesiac a tym,ze mal ledva 23m.,tak to prijal ok. A sme tak doteraz,hoci mala sa vobec nebudi uz dost dlhu dobu (od roka).

ahoj, mna by zaujimalo, co si si z tejto diskusie zobrala, vyskusas nieco ine? myslim si, ze si velmi dobra mamicka, taka "nenahraditelna" ako tu bolo pisane - aj ked to bolo myslene ako vycitka mozno, mne je to blizsie ako "hor sa do skolky z rodinneho prostredia", nechat vyrevat, spat deti same apriori atd. podla mna, aj keby tu odznelo 50 rieseni, tak si nemusis vybrat vsetky..mozno ani jedno. Za kratky cas podla mna to pominie, resp. bude lepsie...aj ked nechcem bagatelizovat - urcite, ked si tu napisala, tak mas tazsie chvile. Ja mam rozdiel rok aj 9 mes. Ked som sa spatne na to pozrela (inak to bolo podobne ako u Teba, bola som na ne skoro sama, kojene obidve, tazkee), tak doma by som viac vyuzivala nosic, odpadli by neustale stresy s uspavanim a budenim a tolko usetreneho spokojneho casu...Mozno este porozmyslat opacne narozdiel od zmeny niektorych zvyklosti, systemu, kde nabrat energiu. Mame jej viac ako si myslime🙂. Minule som bola taka vyhoreta a den som travila tak, ze som sa tesila, kedy zaspia a potom som sa prepla, naladila sa viac na deti, viac som sa vrhla do pritomnosti a zmena- aj deti sa zmenili🙂 zobudilo sa mi, koncim:&ň

Podobne aj u nas,ale az take zle to nieje,starsi ma 2roky a 9 mesuacov-do skolky ho nevzali takze az buduci september pojde,a mladsia ma 5 mesiacov,.mame dvoj izbovy byt takze nemoze spat sam.tiez spi somnou na manzelskej a mala v postielke.sem tam sa zobudi na nu,pomrnci ale nastastie potom rychlo zaspi.mala ma obcas v noci taku hodku,ze sa chce hrat,mrmle si a smeje sa,nikdy ju neuspavam ked vidim ze nechce,to som robila pri malom,aj vyse hodky som ho uspavala na rukach.ale nastastie poklopem spime tak zvycajne do tej 7.neviem mne dost pomaha starsi s malou,uz len tym ze ju pohomba v kresielku,da je cumlik,spieva jej a ja zatial rychlo nachystam co treba.nastastie si pomaly vytvarame rezim aj s malou.horsie je to vecer pred kupanim vtedy je mala nervoznejsia,ale ako nahle sa okupe uz je dobre.

@haslerka27 to nie je vyhoda pre mamicky, ale pre deticky 🙂 urcite je pre ne lepsie ak maju surodencov blizsie vekovo pri sebe. Samozrejme, ze je to ovela ovela narocnejsie pre matku, ako mat len jedno dieta alebo s velkym rozdielom napr. dve deti. Ale tak aj o tom je ta obeta matky.

@junova
@haslerka27
Ten rozdiel sa da v pohode zvladnut. Nevravim,ze je to lahke,ale da sa to aj bez toho,aby clovek scvokol.
Len treba vediet ako na to. Prosto dat kompetencie aj ostatnym a vediet a ignorovat vzdor.
Ked dakedy citam o tom,ako maju daktore problem zvladat jedno babatko,tak uz sa len pousmejem.
4,5r.som ich mala doma oboch a som v pohode.a staci mi kava,ziadne ukludnovaky nepotrebujem.
Ale kazsy ma tak,ako mu vyhovuke a ako mu je nadelene.

Napisem ti aspon na ten nocny spanok, musis nieco urobit, lebo sa zblaznis. Ja mam 3 deti, dvojicky maju 11 mesiacov a statsia dcerka ma 2 roky a 4 mesiacov, prosto rozdiel medzi nimi je iba 15 mesiacov. Maleho pekne krasne zacni ucit na vlastnu izbicku. Mozes najskor cez den a ked si zvykne cca tyDen potom mudaj pokoj a prejdi na nocny spanok. On bude zo zaciatku sice jacat ako blaZon, ale nepovol. Viem o com vravim, presla som si tym. Ziadne uspvabie a spanie pri nom. Ja som ako sprosta starsiu este uspavala joci bola u vo svojej izbicke este ked boli dvojky male aj dve hodiny kolkokrat som utrkala medzi tym za nimi bǒo to neskutocne vycerpavajuce, manzel musel pracovne do anglicka, nevolo na vyber musela sa naucit sama a aj sa naucila za 2 tyzdne aj denny aj nocny spanok krasne bez uspavania. Mala svoj klud vo svojej iBicke. Horsie volo ze som v noci koli malym detom spavala iba hodinu, dve aj to trhane a padala som od unavy dole hubou. Na ten denny rezim ti len napisem tolko, ze babo je este malicke eate nejaky ten mesiac dva bude trvat kym si urobite ako taky rezim a bude to v pohode. Uvidis. Mne sa krasne zladili tri deti, trosku si to aj sama skorigujes a bude ro parada. No 2 mesacne babo ten rezim velmi nema a ked ma potrebuje este aj vela spinkat. V prvom rade by som riesila ten nocny spanok a denny spanok starsieho, ostatne si nyslim sa za tie dva mesiace vyriesi aj same aj bez skolky. Tiez sa nesna byt supermama, neskac ako deti piskaju, babo je abo to abo clovek musi ale starsi by mal vediet ze nemoze hadzat veci od jedu (nasa to tiez robi, ale vie co ju potom caka, tak sa hned ospravedlnuje- povedat eate celkom nevie ale ma na to svoje gesto). Predsa 10 min vie pockat aj na jedlo. Nebud otrokom a zmier sa S tym ze sa nerozkrajas. Mna dvojicky naucili vela, ked mi statsia plakala ze nieco chce do toho dve babatka placuce, clovek si urci priority a robi len to co musi. Ak mozes skus varit den popredu (ked das deri spat aspon zaas kym nejak neporiesite ten denny rezim) drzim palce

@katarinamarkova zial nemam cas hladat odborne clanky na internete, ani doma nemam ziadnu knihu po ruke, ale ubezpecujem ta, ze tento krat nejde o ziadne slovenske specifikum. Aj zahranicni odbornici tvrdia, ze dieta je pripravene na socializaciu v kolektive inych deti, medzi 3 a 4 rokom. To, ze tu na zapade chodia 3 mesacne deti do skolok nie je preto, lebo si rodicia myslia, ze su zrele na socializaciu, ale preto, lebo rodicia musia ist do prace, cim su deti zrelsie na socializaciu a interakciu s rovesnikmi, tym vacsie skupinky v skolkach tvoria, kym deti do 12 mesiacov maju kazde svoju "ucitelku" takze je to 1:1, pre deti medzi 1-1 1/2 rokmi je 1 ucitelka na 4 deti,, deti 1 1/2 -3 tam je uz 6 deti na jednu ucitelku, 3-4 1/2 tam uz staci jedna na 8 deti, deti sa postupne ucia samoobsluznym cinnostiam, socializovat, vytvarat si vztah s inymi, hrat sa nielen vedla seba, ale spolu a tym sa meni aj pomer ucitelka:dieta. Skus si pogooglit sama anglicke clanky a zistis, ze odbornici su v tomto zajedno.
Priemerne dieta je zrele na kolektiv medzi 3-4 rokom, slovo priemerne zdoraznujem, niektore deti skor, niektore neskor, takze je super, ze na SLovensku vychadzaju z tohto poznania a podporuju zeny ostat doma az do veku, kedy je PRIEMERNE dieta zrele na kolektiv

čítala som len úvodný príspevok-ak sa ozaj dieťa v noci tak často stále budí,tak treba pátrať prečo...

@sonicika Podla mna si obetou vychovnych teorii. Niekedy mam pocit, ze tie koncepty, ako vychovavat deti viac skodia ako pomahaju. Kasli na vztahove vychovy. Mudri ludia ju vymysleli nato, aby sa zeny neboli odsudzovane zato, ze robia veci, podla toho ako ich citia - ze spia s babatkom, ze ho nosia, dojcia ked zapyta - aby neboli zneistovane pockami o tom, ze babo MUSI mat vlastnu postielku, MUSI byt dojcene podla budika a tak. Neber to ako bibliu s tym, ze babatko bude mat traumu, ke to tak nebude. Na potreby svojich deti si nastavena dost, nezabudaj na svoje. Ver mi, dietau naozaj neuskodi, ked si trochu poplace, ani starsiemu nesukodi, ked bude trochu v emocionalnej nepohode. Ak to pojde ruka v ruke s tvojou pohodou, tak ho to skor posilni.

Mam kamaratku, ma 5 deti, vsetky po dvoch rokoch, nastarsie ma 8 rokov, babatka su dvojcata, prostredna nema ani 3 roky - co sa tie vsetky deti nacakaju, kym pride rad na ich potreby, babatka si obcas poplacu, starsie obcas potrucuju, ale puta a vztahy v tej rodine su velmi silne a velmi pevne, deti sa rozvijaju, mama je v pohode, lebo sa nestresuje tym, ze vsetko nejde ako podla priruciek. Vztahova vychova nie je o tom, ze sa matka ide roztrhat aby naplnila potreby svojich deti. Uc svoje deti tomu, ze aj ostatni maju svoje potreby - ty, tvoj muz, surodevci, a ze obcas musia pockat, zniest trochu nepohodlia, aby mohli byt naplnene aj potreby druhych. Ver mi, nikomu to este neuskodilo. To je rozdiel oproti tomu, ked matka sedi za dverami a trha jej srdce pri tom ako dieta place vo vedlajsej izbe - lebo ho "ucia" zaspavat...

Jasle, ani skolku riesit nemusis a uz vobec to nerob proti svojim pocitom. Dve ani tri deti doma nie je nic mimoriadne ani neziaduce. Je to uplne normalne. Len si musis uvedomit, ze je nerealne aby potreby vsetkych boli uspokojene vzdy a okamzite. Mierne docasne nepohodlie detom skutocne neskodi - pripravuje ich na zivot.

@sonicika:
Uz je tu velmi vela rieseni spisanych...
Osobne odporucam: nocis pre maleho. Da sa varit, upratovat, venovat starsiemu,... velmi vela sa toho da robit, ked je babo v nosici. Ale samozrejme, musi ten nosic akceptovat.
Varit vecer, ked uz deti spia, spolu s manzelom, minimalne na dva dni odrazu. Alebo cez vikend navarit dve-tri jedla, hned minimalne 4 porcie naraz, rozdelit a zamrazit. Potom uz iba vyberat hotove. To nie su pochybne polotovary, lebo vsak vies, co tam das, ale ulahci ti to den.
Nechat starsieho trucovat. Co som ja precitala kniziek a rad ohladom obdobia vzdoru! A na mojho syna plati na 99% iba: IGNORACIA. Doarziet na to, aby si nemohol ublizit (v amoku nieco na seba stahnut a pod.) a odist. Povedat: som v kuchyni/obyvacke, ked sa ukludnis, prid za mnou. Ma 2 roky, on to velmi dobre uz pochopi.
Aj ja som za vztahovu vychovu, aj moje deti spali/spia so mnou. Syn uz spi vo svojej izbe, dcera so mnou. Dcera spi katastrofalne, ale nepozeram na hodiny ani nepocitam, kolko krat je hore. Dam prsnik a spim dalej 😉 Vsak jedneho dna ju odstavim, tak ako som bez jedinej slzy odstavila aj syna.
Ak sa da, skusit predsa len skolku/jasle, na pol dna. Starsi sa jeduje aj preto, ze ty si nervozna, on to citi, vidi, ze mas malo casu a najma KLUDU, a to nepomaha jeho trucu. Ja viem, obdobie vzdoru nepusti, ale podla mna, ak bude mat pevny program v jasliach/skolke, bude to iba na prospech. Ty budes mat doobedu trochu menej stresu, on sa nauci vela novych veci, a na obed sa stretnete obaja ODDYCHNUTI, ano, aj od seba navzajom. Ako som pisala, ja som tiez za vztahovu vychovu, Dr. Sears je na mojej vlnovej dlzke, ale ak je mama na prasky, dieta je o to horsie. Takto by ste mali kazdy svoj program doobedu, a potom by ste boli zase spolu a tesili sa na to!
Nechat revat pri zaspavani je podla mna tiez trapenie deti. Ale ak mensi mrnka, kym ty nieco robis, tak nech si trosku pomrnka. Vsak sa musis napriklad vytoto na wecku, nie? To tiez nemozes hned vyskocit. Jasne, ze ak je to dieta, ktore bez mrknania hned spusti huronsky rev, tak treba reagovat rychlejsie.
Ako alternativa nosica je urcite kresielko, to som si nosila po celom byte, na balkon... sedeli a sledovali (do urciteho veku). A rozpravat a komentovat, ked ides prec z dohladu maleho, povedz mu to a rozpravaj dalej, aby pocul tvoj hlas. Neviem, ake male babo je mladsi, ale postupne sa nauci, ze mama nezmizne, ked ju zrazu nevidi. A prave dalej rozrpravat pomaha. Ja som kecala este aj, ked som sedela na wecku 😉 Keby ma sledoval niekto nezucastneny, zavolal by na mna asi tych s blielou kazajkou...
Je to o nervy, ja viem, niekedy mi tiez pada plafon na hlavu. Ale skus si zivot zjednodusit. Aj chleba s maslom je vhodna vecera 😉
A najma, mysli aj na seba. Hod sa do sprchy, vypi si kavu, nebez hned do kuchyne krajat maso. Potrebujes aspon trochu pauzy cez den.
Skus si vyvetrat halvu vonku na prechadzke/ihrisku. Starsi nech lozi po preliezkach, nech sa hojda a podobne, mensi bude v lespom pripade spat v kociari a ty sa pokus vyvetrat hlavu. Nemysli IBA na to, co treba urobit, ale jednoducho na NIC, alebo na nieco prijemne.
Je to tazke vypnut v takom kolotoci, ale da sa to naucit. Na nervy si daj b-komlex a magnezium. Ostatne telesne problemy ries s odbornikmi, ale najma trochu povol 😉
Vsetko dobre!

@haslerka27 Ako či si ty napísala znie velmi sebecky, TY si chces užívat matersku, TY si chceš užívat kočikovanie, druhe dieťa je iba na starosť, atd. Ale čo tvoja malá? uvedomuješ si, že nikdy nebude mať surodenca o ktorého by samohla oprieť, to nie je ako mať kamarátov, alebo mať kamarátsky vztah s rodičmi, surodenca nikdy nič nenahradi, vždy budu stáť pri sebe, v ťažkých životných situáciach, ale aj v najkrajších momentoch, NIC nenahradí surodenecký zvazok. A čím je vekový rozdiel vačší, tým je to puto slabšie, nevieš si predstaviť ako strašne sa zbožnuju moji chlapci, ako sa ochranuju, pomáhaju si, učia jeden druhého, spinkaju spolu, delia sa. Ale na druhej strane, ako píšeš je to aj nesmierne náročné, ale ten výsledok za to stojí, a pocit že oni budu mať jeden druhého, aj ked my tu už nebudeme je na nezaplatenie

@katarinamarkova Ja len kratko, zname meno Zdenek Matejcek, da sa najst kvantum od neho, ale tak napriklad citat "Z hlediska vyvojove psychologie je medzi batoletem a ditetem predskolniho veku rozdil epochy. Jesle jsou zarizenim pro dospele a deti samy by si je nikdy nevymysleli -kdezto materska skola je zarizenim pro deti a deti by si ji vymysleli , i kdyby v dnesni podobe nebyla. Proste ji potrebuji! Predskolni dite po 3. roce a jiz velmi zretelne po 4. roce jiz velmi zretelne prekracuje hranice sveho rodinneho okruhu ... atd,"

@gaby21 😀 😀 😀

@haslerka27 ale ta zotrela, čo? 😀 😉

@rutie tlieskam! Perfektna odpoved!

@katarinamarkova tak a moja mama učí 35 rokov v MŠ a z jej rozprávania ti spočítam na prstoch jednej ruky 2-ročné deti, ktoré v škôlke nejačali a zvykli si v pohode 🙂

@gaby21 ale toto nie je len o sebeckosti, ale to je aj o tom, že aj ten rodič je len človek s určitými vlastnosťami, s uričtou povahou a tým, čo zvláda/nezvláda... tak ako jedna rodí s úsmevom a druhá jačí ako pavián..... Ak si ja ako zodpovedný dospelý človek uvedomujem, že by som takýto malý vekový rozdiel nezvládla (fyzicky, či psychicky, lebo ako vidíme aj na úvodnom príspevku, dve malé deti sú zaberák aj na psychiku, stačí, že jedno nespáva a druhé je v období vzdoru), tak si druhé dieťa jednoducho a proste naplánujem neskôr... a ak niekto povie, že mu stačí jedno, no tak mu stačí jedno... nevidím na tom voči dieťaťu nič sebecké. Radšej spokojná a kľudná mama, ktorá sa naplno venuje svojmu dieťaťu, ako mama večne v strese a napätí, nervózna a húkajúca na každú stranu či treba či nie.... Ja som jedináčik,netvrdím, že som nikdy netúžila po súrodencovi, ale určite to nevnímam ako sebecký čin zo strany matky.... (teraz, keď už som dospelá som dostala od mamy odpoveď, prečo mali iba mňa a proste chápem.... a žijem a som spokojná, vyrovnaná).
Ja mám 4-ročného syna, ktorý prejavuje vzdor od jedného roka, momentálne je (dúfam a verím, že na vrchole vzdoru, že horšie to už snáď byť ani nemôže a dúfam, že to rýchlo pominie) a mladší má 14 mesiacov a od narodenia ešte v noci poriadne nespal.... je to chronický nespáč, bežne sa zobudí o jednej ráno a do štvrtej je vysmiaty jak lečo.... Milujem ho najviac na svete, som rada, že starší má súrodenca vekovo blízko, ALE... ak by som vedela, čo nás s týmto zloduchom malým čaká, tak ma nikto nepresvedčí, že ho mám mať teraz, keď má starší 4 roky a má vzdor..... určite by som si počkala ešte min. 3-4 roky...
Takže netreba sa hneď tváriť, že rodič, ktorý takto uvažuje je sebec samoľúbi.... Ti poviem, že ja som nie že niekedy, ale už väčšinou taká vynervovaná, že sa mi chce plakať a utiecť na opačný koniec sveta a navždy.... 🙂
A nebudem písať, že kto nezažil nepochopí... lebo ako som písala na začiatku, každá sme inej povahy, niekto totálny flegmatik, niekto totálny cholerik a to, čo ja nezvládam a mám chuť utiecť by si možno ty zvládla ľavou zadnou a s úsmevom.... ale o tom je život... 🙂

@mima4 taketo sentimentalne keci to nie je nic pre mna....ja mam na vec uplne iny pohlad...mozu si tu dristat neviem co,potom vypisuju ake su zufale,ako sa hadaju s manzelmi kvoli financiam,ked vidim tie zeny v obchodoch,no mam dost.to je moj pohlad na vec,mam na neho pravo a stojim si za svojim.

@piacere Pekne si to napísala, so všetkým suhlasím. Ale ona to podala tak, že proste, je velmi spokojná, že dieťa sa same prehrá, popozerá TV, pooblieka sa a ona má svatý pokoj a nenerváči sa. Keby že sa rozhodnem pre jedno dieťa a ono sa ma v buducnosti opýtalo že prečo nemá surodencov, neviem či by bola odpoved typu CHCELA SOM SI UZIT MATERSKU, A Z DVOCH DETI BY MA DRBLO, prenho dostatočná, je to proste pohodlné mať iba jedno dieťa, ale pre rodičov nie pre dieťa, neverím že existuje jedináčik, ktorý nikdy v živote netužili po surodencovi, tO OBDOBIE nervacenia, je naozaj iba obdobie, ktoré pominie, deti začnu chodiť do skolky, školy,... A surodenec zostane navždy 😝