Fyzicky aj psychicky odchádzam. Nestíham bežné veci

@0silvia0 Aj my me spokojní a vyrovnaní manželia, dokázala som si to zariadiť tak že, nevypadam ako zufalec 😀

@gaby21 čo je zle na uprimnosti u človeka, aj u nej, ze si chce uzit matersku a tak jej to vyhovuje? Ma ist do niečoho, s čím nie je sama stotoznena?
Toto je taky "socialisticky" model uniformity, kedy jedno dieta - chudatko, dve ideal (pravdaze parik), viac ako dve - rodiaca hruska...

A nikto ti nezaruci, ze surodenci budu mat suepr vztah, budu pri sebe... podrzia sa.. kolko ludi dnes ma so surodencami vztah na bode mrazu... a nemusi to byt ani vychovou, ale proste rozdielne charaktery, zivoty... neraz jeden zije v KE, druhy v new yorku...

@gaby21 ja som v čase, keď boli deti malé, bola na ne dokonca sama (muž chodil na týždňovky), a tiež som nebola zúfalá. Priznávam, že som si pripadala osprostená a unudená, ale zúfalá nie 😀
Teraz by som veľmi rada vymenila tento pracovný stereotyp aspoň za týždeň materskej, ale tretie dieťa už neplánujeme 😝

@mima4 OK, v pohode beriem 😎

@0silvia0 mas zaujimave citenie...nie je to tak,proste mam svoj nazor na vec...vzdy som tuzila mat 1 dietatko,ani neviem preco,proste jedno.dcere tak doprajeme s muzom sukromnu opatrovatelku,viac pozornosti,viac vsetkeho....som stastna,ze sme odplienkovani,odkojeni.....ze mam cas na seba,a svoj rozvoj

no a konretne v nasej rodine mame surodenecky vztah,a poviem ti,ze vlastni surodenci sa vlacia po sudoch,osocuju,nevedia si prist na meno....co sa tyka nasej financ.ci citovej stranky- manzel pracuje v poprednej IT spolocnosti ako manazer,teda financ.problewmy neriesime,chvalabohu a citovo mame celkom slusne bohaty vztah...mame cas aj na seba,co je super.

@mima4 na svk je zakoreneny isty model multirodicostva ci ako to nazvat....myslim ze sa pozname celkom dobre a poznas aj niektore moje postoje.....ked vidim tie rodiny v modrom zneba ci ako sa to vola..nemam co do huby a mam 6 deti....to je take typicke slovenske.....

ahojte, nestiham citat celu diskusiu takze neviem ci sa nebudem opakovat, ale som v podobnej situacii, cerstvo dvojrocny syn a trojmesacna dcera s refluxom :D jednoznacne spat oddelene, skusali sme to spolu, ale deti sa navzajom rusili a budili, takze manzel spi so synom v deckej, ktoru sme mu zariadili a zutulnili,postel sme nekupovali, ma tam velky matrac na zemi kde sa aj hra aj spi aj skace, je tam taky spokojny ze mu vobec nieje luto ze nespi s maminou, ma svoje kralovstvo, a ja som s malou v spalni. Velmi pomaha nosenie v satke, teraz uz aj v manduce, mala sa upokoji, zaspi, popripade pri oboch detoch mi funguje uspavanie v chlade, malu nabalim do fusaka a ulozim do vyvetranej vyzimenej izby, okno necham otvorene a ona spiiii. Ked je pekne spi doobeda v kociku vonku pocas prechadzky...Varit sa snazim vecer, ked je doma manzel, minimalne si predpripravim napr nakrajam maso, nacistim zemiaky, sfuknem rychlu polievku, nacistim ovocie na ranne stavy, zaklad je tlakovy hrniec ;) odisla nam pracka takze sme rovno kupili novu so susickou, tym padom odpadlo zehlenie, uz po narodeni syna sme kupili umyvacku takze odpadlo umyvanie riadu, a teraz sme si konecne zaobstarali rucny maly vysavac na vsetky tie burizony co sa valaju po zemi 🙂 poobedne spanie mam vyriesene tak ze syn zaspava okolo jednej, ja sa venujem dcere ktora je vyspinkana a chce sa hrat, okolo pol tretej uz ma dost, idem ju uspat, popritom si polhodku zdriemnem aj ja co ma nabije na zvysok dna, kedze manzel je tiez pracovne vytazeny, okolo tretej sa budi syn a venujem sa zase jemu....je to dookola to iste ale da sa to, hlavne cim skor vytvorit system, vyuzit vsetky vychytavky na to aby sme sa co najviac usetrili, a hlavne mysliet na to ze je to len docasne, coskoro bude lepsie ;)

@sonicika ja ma dve deticky s vekovym rozdielom necely rok a pol..my sme to robili tak, ze sme k sebe do postele nedavali spinkat ani jedno dieta, ked sa narodil prvy syncek spal vo svojej postielke pri nas v spalni..ked sa mu narodila sestricka, mal rok apol, tak s nou som sla spat do obyvacky,aby sme nerusili, ked mala dcerka okolo 8 mesiacov, a syncek mal dva roky , tak sme mu dali postielku do detskej izby a tam uz spal sam a dcerka sla do spalne k nam spat ale vo svojej postielke..to ako spali tu ani nejdem pisat, dcerka aj kazdu hodinu hore a to nie a nie zaspinkat a syncek sa tiez budil aspon raz za noc, co mal asi tazke sny, lebo sa proste rozkrical, rozplakal a tiez sme s manzelom utekali raz k jednemu raz k druhemu..a cez den??akoze ja by som teda urcite hned neletela, keby ma maly takto vzdorovito zvolaval, ved on sa vlastne nauci, ze ty prides vzdy, ked je takyto, nie!musis urcit hranice a byt dosledna..ja som varila na dva dni, cize raz som navarila a na druhy den bolo hotove, ibaze detom zvlast este k tomu, preto viem o com hovoris, aka si unavena, vycerpana,..ked som daval spat synka, dcerka sa rozplakala lebo uz chcela papat, tak som synkovi povedala v postielke, ci ma pusti, ze jeho sestricka je hladna, on porozmyslal a povedal, ze dobre a ja som sla a on bol tichucko, inak dovtedy by som aj hodinu musela byt pri nom,aby zaspal...skus mu vysvetlovat, uz je velky, moj mal vtedy rok a pol a uz co to chapal, co som od neho chcela..skus vysvetlovat, ak zacne vzdorovat, urcite k nemu neutekaj, ale povedz mu, ze prides, ale az ked prestane revkat..vzdor nevzdor, treba to ukorigovat, lebo si s nim neporadis..dovol mu nech ti pomaha so surodencom, nech ti donesie plienku, nech ti co to poda...ja viem ake to je, aj papanie,obom naraz to proste nejde, musis si najst system, ktory ti trocha skroti maleho a spolu sa starajte o surodenca..inak s tou skolkou-ja by som ho nedavala, sak ma len dva roky prepanakrala a navyse je na teba naviazany, cize je nezrely na skolku, vies si predstavit ako by mu tam bolo??podla mna by sa situacia potom este zhorsila a s dietatom by to slo cely zivot, pre dieta, ktore nie je pripravene do skolky, pre take dieta je to psychicka trauma..neviem, ci je skor uzavretejsi, alebo ulietani, zivi, ale pochybujem, inak by si ani nevsimol, ze napriklad ta na ihrisku uz nevidi🙂..ale urcite mu nerob to co si zmysli, daj mu to co chce, ak to povie, naznaci sposobom, ktory sa ti bude pacit a on sa to nauci...urob si system..a hlavne bud pokojna, povyrastiete a uvidis, ako bude dobre, ale v prvom rade by som ucila starsieho ovladat vzdorovitost...vela stastia

@haslerka27 ale veď to je v pohode, ak to tak cítiš, je to ok, ale zasa na druhej strane nehádž všetky matky, ktoré sa rozhodli mať viac detí do jedneho vreca s nápisom "zúfalkyne" podľa vzoru autorky témy. Je kopa žien, ktoré si užívajú materskú aj s viacerými deťmi 🙂

@haslerka27 a teraz mi este povedz ci by sa ta nedotklo, keby si si tu precitala prispevok v zneni, ze niekto nikdy nepochopil zeny, co chcu mat len jedno dieta..

pretoze ty si sa dotkla svojim prispevkom zien, ktore maju viac deti s mensim vekovym rozdielom a generalizacne si ich defacto oznacila za zdevastovane chuderky hodne lutosti..

podla mojho usudku by mal mat kazdy tolko deti, na kolko sa citi a ak sa neciti aj na ziadne - nech ho nema.. ale nikto nema pravo posudzovat inych zivot a riesit ho..

je fajn, ze mas na veci vlastny nazor, nabuduce ho skus podat inym sposobom..

@0silvia0 ja sa nehadam,

@jana_eyre hlboko sa ospravedlnujem vsetkym,ktore som vlastne ani nespomenula.... 😀

nedotklo,lebo dristy neriesim...mam na praci ine veci...ked som chora a nudim sa, pridem tu ....tak nic,zelam vam vela sil kocky,pa

@haslerka27 jaj, no ospravedlnujem sa, ze reagujem na nieco co nebolo adresovane mne - to som nevedela, ze to je nejake nove pravidlo..

inak, ak niekomu dojdu argumenty /resp. sam vie, ze napisal peknu blbost/ vtedy sa vytahuje bud zly pravopis, alebo to, ze nemas cas na blbosti.. 😀

kedze zly pravopis nemam, tak jasne ze pride to druhe.. prajem skore uzdravenie a menej nudy, ja mam sil dost vdaka..

dakujem vám všetkým za reakcie, tuto noc som spala dve tri hodinky a trocha pomohlo
ale aj tak sa citim ako troska lezim manzel a mama sa staraju o deti
citim kazdu kost kazdy sval... tolko co som nespala poslednu dobu nedokazem to opisat zlyhava mi uz organizmus :(
snad to poriesim nejako musim
ale maleho nechat plakat ked sa az zajakava :( nedokazem ...
som perfekcionista a doplacm nato
neviem kt. maminka mi tu napisala ze som obet novodobych teorii rodicovstva ta to uhadla na 120%
ktovie kolko este takych je...
strasne tlaky su na matky ake mame byt kucharky, manzelky, matky, kariera... som na prasky
mozno by to chcelo osvetu :(

@haslerka27 ja si myslim, ze nic nie je pre dieta lepsie, ako dat mu aj surodenca..ok, pre rodicov je to narocnejsie, vzdy je to jednoduchsie s jednym , mysliet skor na svoje radovanky a pod., ale ked myslime aj na svoje deti, co sa mne viac paci, tak im doprajeme huncutstva, tajomstva, hry a vsetko zdielanie a veselenie so svojim surodencom..ked vidim mojich, zatial len dvoch ako santia od radosti, vzdy som velmi stastna a spokojna , ze moje deti o to, co je podstatne, neprisli, ze aj oni su stastni, ze sa maju a myslia jeden na druheho.....

@jana_eyre keby si robila hrubky,by si videla ako by som ti nalozila.na to som citliva dusicka 😉 🙂 taketo to diskusie su velmi dobre na zabitie nudy,hned som zabudla na upchaty nos a aj kaslat som prestala....ono,ustava SR zarucuje slobodu prejavu =..mam zial dojem,ze tu sa minoritny nazor neakceptuje a ihned je atakovany.

@sonicika nenechavaj ho plakat, az sa zajakava, pritisni si ho k sebe a vysvetluj mu, ako sa ti to paci a ako nie, spolu, predved mu to hrou, z coho sa bude tesit a bude ta napodobnovat...moji dvaja, teraz uz maju takmer 4 roky a dva a pol rocka, ked nieco vyparatia, s cim nie som spokojna, tak im to poviem, vysvetlim, a oni potom pridu za mnou a syncek tak, ze mama prepac, uz to neurobim, alebo dcerka, uz budem posluchat...drzim palce....

Ahoj, @sonicika viem ako sa citis. Ja mam deti s 18 mesacnym rozdielom a bol to zahul nielen prvy rok ako vsetci tvrdili ale cca dalsie 4 roky. My sme nemohli starsie dieta hned co najskor dat do skolky, obaja mali poruchu imunity a syncek neskor aj autoimunitnu poruchu krvi, takze ked ako 6 mesacny prvykrat dostal ATB, zacalo sa peklo kolotoc chorob. Cize nielen ze dve malicke deti, ale dve chore male deti, plus chori rodicia, pretoze sme vacsinou ochoreli vsetci. Boli doby ked len podavanie liekov a ine procedury trvali 45 minut trikrat denne. Sranda to nebola, ale prezili sme to. Mam na to zle spomienky, nie je to nieco co sa da zahodit za hlavu ale aspon si vazime to co mame teraz. Deti su stale velmi narocne, manzel ma narocnu pracu, nestiham a nevladzem casto aj teraz. Holt nie su vsetky materske prechadzka ruzovou zahradou, a nemusia byt kazdy den navarene teple jedla, upratane oprate. Zvladnes, co musis. Zvysok skus menej riesit. Drzim palce.

Ahoj ja mam rozdiel rok a pol a tiež mam občas pocit že ma trafí... 🙂
musiš si s nimi vytvoriť režim ktorý budete dodržiavať vždy.... staršieho zapájaj do prebaľovania kúpania do vetkého aby mal pocit zodpovednosti a toho že ho potrebuješ....mne maličká podáva obrúsky krem na riťku všetko...začiatky boli ťažké ale už aj ona jeho "učí" čo može čo nie 🙂 😉 neboj zvladnete to 😉

@haslerka27 neviem ako vacsina, ale ja sa snazim akceptovat kazdy nazor a aj sa tak snazim prezentovat..

jedno na co som alergicka ja je, ak sa niekto stara do druhych co si podla mojho meritka urobila svojim prvym prispevkom /resp. tym na ktory som reagovala, mozno ich tu mas viac, neviem/..

inak si nejako casto chora a unudena pozeram, lebo mas dost prispevkov odkedy si sa registrovala 😎

...jaaj a este som zabudla, kazdy sa ma pyta ci maly neziarli na sestricku, no neziarli, pretoze sa nejako dokazem rozdvojit a venovat sa obom rovnako citlivo a intenzivne a zaroven ich ucim, ze su dvaja a musime brat jeden na druheho ohlad. My matky sme zazracne tvory, vsetko zvladneme, pretoze to stoji za to, pomysli ake uzasne je milovat jedno dieta a my to mame double 😉

@haslerka27 Kazdy ma mat tolko deti, nakolko sa citi. Ale priznam sa, trochu mi ta je luto, za ten jednorozmerny svet v akom zijes. 1 dieta = IT mazer, sukromne opatrovatelky, 6 deti = zufalci, topiaci sa vo financnych problemoch. Deti 2-3 roky po sebe = situacia na "drbnutie".

Zelala by som ti niekedy prist na rodicko do triedy mojho syna, kde ma vacsina rodin deti 3, mnoho rodin deti 4 a jedna dokonca 5 deti (obaja rodicia lekari). Ake su tie mamicky upravene, aky maju nadhlad, ake zaujimave zamestnania maju ti otcovia a casto aj matky, kolko zaujimavych aktivit robia pre skolu, komunitu, kde ziju. Za kolko pozitivnych veci im vdaci spolocnost. Ake inspirativne je rozpravat sa s nimi. Zelala by som ti byt na otvoreni skolskeho roka nasej skoly, kde 3 surodenci narodeni rok po roku nadherne hraju Vivaldiho - jedna na husliach, jeden na klaviri a jedna na violoncelo - najstarsi je stvrtak... Ked si pozries celoslovenske vysledky jedneho sportu, v troch po sebe nasledujucich detskych kategoriach vzdy najdes medzi drzitelmi medaily to iste priezvisko (ich stvrty surodenec zatial nepreteka).

Maj si deti kolko zvladas. Bola si jedinacik, nevies posudit ci si o nieco prisla alebo neprisla. Obcas by ale neuskodilo natiahnut krk a lepsie sa poobzerat okolo seba. Otvorenymi ocami.

@jana_eyre forum je tu celkom zaujimave....pocas materskej som tu cerpala vela informacii a rad,ale sa to zvrtlo a uz uzivam len forum...charite tu neprispievam,tak co ine tu budem robit.-)pracujem,peciem,upratujem,konikujem... 😉

@sonicika
ahoj, necitlaa som prispevky, len tak letmo ocami som prebehla, ale napisem ti za seba....mame dve deti s dvoj rocnym rozdielom, deti sme si tak planovali a vyslo nam to. Byvame v byte, sme tu sami, ziadna pomoc rodicov ci svokrovcov...ked sa narodila druha, bolo to velmi narocne, starsia velmi ziarlila, trucovala, vratila sa do plienok, pritom uz bola odplienkovana....snazila som sa jej venovat, vzdy ked mala spala, tak sme si robili nieco spolu, velmi rada nalepovala z farebnych papierov, uz s dvojrocnou sme si malovali vodovkami...velmi sa jej to pacilo a pomahalo jej to prekonat prichod surodenca, ze som mala cas iba pre nu...do skolky sme ju dali az tento rok a to uz ma 4.5 roka...ja si nemyslim, ze je riesenie dat starsieho do skolky, dva roky je velmi malo. Varit som sa snazila ked starsia ranajkovala, rychlo nahadzat do hrnca a vzdy sme mali polievku alebo druhe na dva dni, cize vacsinou mi to tak vychadzalo, ze som varila len jedno jedlo...Ked sa na to pozeram s odstupom casu, tak naozaj, bolo to velmi narocne, ale dnes, ked uz maju 4.5 a 2.5 roka su partacky, jedna bez druhej sa nepohnu, vedia sa podelit, zahrat, vystrajat, doplnat 🙂 su super...chcem ta povzbudit jednym pribehom...nie su to len prazdne slova, pride mi to velmi mile 🙂

Pred stáročiami istá indická princezná navštívila múdreho pustovníka a dala mu prsteň s prosbou, nech tam vyryje slovko, ktoré by ju potešilo v zármutku a varovalo, keď sa bude cítiť priveľmi šťastná. Keď jej pustovník po niekoľkých dňoch prsteň vrátil, bolo na ňom vyryté: „To prejde."

Môj syn sa tiež zobúdzal o pol piatej ráno a spať chcel o siedmej, kedy vstávala staršia dcérka. Tak som ho v tom čase dávala spať do kočíka a povozila som ho po byte podľa potreby, za pochodu som sa stihla povenovať aj staršej.

Niektoré činnosti sa dajú aj kombinovať, napr. čítanie rozprávky na dobrú noc staršiemu s kŕmením mladšieho.

Škôlku riešiť v dvoch rokoch je zavčasu, jednak väčšinou prijímajú až od 3 rokov a jednak dieťa nemusí mať v tomto veku potrebu kamarátov, tá sa prejavuje až v troch rokoch.

V záujem toho, aby som mala oprané, ožehlené, navarené a upratané, som nechávala svoje deti robiť to so mnou, kým mali záujem, teda pchali veci do pračky, žehlili so studenou žehličkou, kým som stála pri šporáku, spravili inventúru príborov a hrncov, behali s hadicou od vysávača...

@haslerka27 súhlasím s Tebou. Ja tiež nejak nedokážem pochopiť výhodu, ktorú mi otrepávala počas tehotenstva moja kolegyňa z práce - vraj je najlepšie mať deti po sebe. Kamoška má deti po sebe a viac sa spolu bijú, hádajú, vadia a robia si zle ako sa spolu hrajú. Ona je typický cholerik, nervy v kýbli, nemá na seba čas, veľakrát (keďže chce mať upratané, navarené atd) si nestihne ani vlasy umyť. Po psychickej stránke je na tom dosť biedne, myslím, že je v depresii ale nechce ísť ku psychológovi, veď "čo by povedali ľudia?".

Čo sa týka vzťahov detí do budúcnosti, je otázne či je pre dieťa výhodou mať súrodencov. Na prvý pohľad sa to javí ako super, že keď sa raz rodičia pominú, dieťa tu niekoho bude mať. Ale nie vždy to takto vypáliť, ba práve častokrát je to celkom naopak. Poznám veľa ľudí, ktorým súrodenci nič nehovoria, aj keď sú si vekovo blízko nestretávajú sa, prípadne sa rozkmotria kvôli dedičstvu a podobne... Treba vychovávať dieťa tak, aby sa samé vedelo uchytiť v živote, nájsť si miesto, priateľov atď...

Najvtipnejšie mi prídu na MK príspevky, kde píšu matky malých detí ako sú zúfalé, unavené (zjavne neodhadli svoje možnosti) a v "ideálnom" prípade ešte aj bývajú u svokrovcov. To je už posledný klinec. (Načo niekto plánuje rodinu, keď nemá vlastné bývanie?) Ale to už je mimo témy...

@segalka6 ano, stavaju sa vselijake veci medzi ludmi, aj medzi surodencami. Vacsinou je ale ozaj lepsie, ked clovek surodenca ma. Jasne, ze nic nemusi dopadnut tak, ako si clovek predstavuje. Ale aj tak, vacsinou je to lepsie, nez byt sam a ja osobne si myslim, ze by ho mal mat, ak je to mozne.
Co sa tyka planovania si rodiny, ked nemaju vlastne byvanie. Hm, keby sme tak vsetci rozmyslali, ze ci mam DOST penazi a DOST vsetkeho, tak asi nikdy nemame deti.
Neda sa to tak jednoducho zhodnotit.
Tiez nesuhlasim s tym, aby byvali mladi so starymi, teda s rodicmi, ci uz jedneho alebo druheho z partnerov, mali by byvat sami. Mnohi by sa k tomu mozno ani nedostali za niekolko rokov a mnohym to proste nedocvaklo. Ale aj tak, niekedy proste maju len tu moznost a nechcu kvoli tomu prist o moznost mat deti
Ja by som urcite nechcela byvat so starymi rodicmi mojich deti, aj ked mame uplne v pohode vztahy.
A to, ze nieco nedokazeme pochopit vobec nic neznamena. Lebo pre niekoho je dobre to, pre ineho ine. Kazdy sme iny a aj deti su kazde ine. Ludia su rozne vybaveni inteligenciou, schopnostami pre zivot, a pod. Niekto ma napr. dvojcata, ako ja a to nie je jeho rozhodnutie. A uz je len na nom, ako si s tym bude vediet poradit. Ja som rada, ze ich mam, aj ze cakame tretie babo. A vobec to nie je jednoduche. Aj tak sa im tesim. Ale, byvame sami, to ano 😉 Moja babka mala deti styri. A keby ich nemala, neviem, ako by sa o nu dokazalo postarat menej deti. Bolo to velmi narocne a jedine stastie mala, ze sa pri nej mohli po dvoch dokola striedat, kym ako tak vladali popri zamestnani a svojich rodinach. A ked nieco, tak su oni navzajom prvi, ktori si pomahaju, stretavaju sa. Jasne, ze su aj nezhody alebo ma obcas jeden na druheho tazsie srdce, ale vzdy to dokazu rozumne poriesit. Treba sa aj snazit trosku mat dobre vztahy...a to je tiez aj ovplyvnene prostredim v rodine, prikladom, ako sa rodicia spravali, ako vychovavaju svoje deti....je to zlozite. Neda sa nic len tak jednoducho zhrnut a pausalizovat.

@sonicika

Sonicika - potrebuješ v prvom rade dať dokopy seba samú, inak sa zosypeš a čo bude potom? Musíš sa naučiť byť aj trochu sebec, len tak budú mať deti spokojnú mamu. Viem, je to ťažká úloha, ale dá sa to. Stanov si pomalé ciele. Napríklad (keďže škôlku či jasle zavrhuješ) vymysli pravidelné stráženie staršieho dieťaťa inou osobou ako si ty. Nech je to otecko, babka alebo platená operka. To je jedno. Nech ho niekto vezme napríklad na ihrisko, na hojdačky atd. Ty si vtedy pospi. Potrebuješ spánok a relax ako soľ.

@lauricka Súhlasím s Tebou, že nič sa nedá paušalizovať. Veľa vecí je zložitých a nič nie je čierno-biele. Je pekné, že máš dvojičky a čakáš bábätko, keď cítiť že to zvládneš, že to dáš, že máš oporu v rodine, máš kde bývať atd. To je celkom iná situácia.
Snažím sa naznačiť, že napríklad počet detí by mal človek dobre zvážiť, či to zvládne, či sa na to cíti, či má pomoc v rodine, vhodnú ekonomickú situáciu. Keď napísala Haslerka, že sa necíti na viac ako na jedno dieťa, nechápala som tie útoky na jej názor. Koná najlepšie ako môže. Časom sa možno začne cítiť aj na druhé.
Vieš ide o to, že ja mám tiež jedno dieťa a krajne mi prekážajú otázky okolia: "A kedy druhé?" ... prečo keď majú ľudia jedno dieťa, musí prísť aj druhé??? Je to ako "potvrdenie, že to prvé nebolo omyl?"

Dievčatá, všetky, ktoré ste tu - posielam vám výzvu, pozrite si film "Núdzový východ". Vynikajúci. O žene, ktorá túži nielen po materstve, chce aj ona ešte cítiť, že popri tom, ako je dobrou mamou chce aj žiť.

A podotýkam, že nie každá žena zvláda to umenie popri viac deťoch aj žiť svoj život. Treba sa k takýmto otázkam postaviť zoči-voči. Čo zvládnem a čo nie. Je to individuálne a treba byť sama voči sebe úprimná.