Fyzicky aj psychicky odchádzam. Nestíham bežné veci

sonicika
5. nov 2014

Jednym slovom fyzicky aj psychicky odchadzam - som nasstastnejsia mama pod slnkom ale telo neoklamem
mam dve deti s dvojrocnym rozdielom a som na dne
mladsie sa v noci budi kazdych 25-45 minut spime aj so starsim takze musim k mladsiemu okamzite skakat aby nezobudil starsieho ale aj tak sa to aspon raz za noc stane
vtedy zacne sa starsi jedovat hadzat po posteli lebo obdobie vzdoru a nevyspanost a jedno s druhym
rano o pol 5 je mladsi vyspany a zas utekam snim do obyvacky aby nebudil starsieho kt. spava do 7
o 7 ako sa budi starsi tak mladsi zas chce ist spat a zobudenemu dietatu sa musim povenovat prezliect dat mu ranajky
zavtedy mladsi reve o zivot - ked pobeham okolo starsieho tak idem uspat mladsieho a zavtedy sa modlim aby nic starsi nevyviedol
ok dieta uspane idem varit nakrajam maso a drb babo place ( ma reflux asi to ho budi ) zas uspavat trmacat a rychlo naspät riesit lebo starsi sa zacne od jedu nieco hadzat tak ho riesim upokojujem a tak 🙂
a takto fungujem den noc prisaham nedokazem stym nic urobit
mladsieho odmietam nechat vyplakat a starsiemu sa venujem najviac ako viem smerom vztahovej vychovy on je inac uzasne dieta mudre laskave ale vzdor je vzdor
ach ☹
manzel je pracovne vytazeny strasne a snazi sa pomahat ale malicky unho dost placka chce mamu takze aj ked chce moc nepomoze :(
ja nechcem chodit kadernicke ani nechcem do kina ist ani sediet za pc , chcem sa starat len o deti varit im prat upratovat venovat sa im prechadzat sa
ale tieto bezne veci nie sme schopny praktizovat
ako to riesit???

clovis
9. nov 2014

priznat si, ze sme na dne je upne legitimne, netreba s hrat na superhrdinky, maloktora je ochotna priznat, ze obcas meleie z posledneho a tecu jej nervy. je to narocne a treba len vydrzat, a ked sa da urcite robit aj nieco ine ako starat len o deti a domacnost. nikto nehovori, ze mas ist do kina, ale aj doma sa da nieco najst, pri com clovek vypne a urcite aspon vecer zapojit partnera. tvrdit, ze nechces nic ine len start sa o deti a domacnost a na druhej strane byt upne vycerpana je paradox, skus nad tym porozmyslat. chciet vypnut a oddychnut si nie je zlyhanie matky, je to PRAVO matky.

sissmiss
9. nov 2014

@katarinamarkova dvojrocne deti sa hravaju vela seba, nie spolu. Dieta sa od matky odputava vo veku cca 3rokov, zacina su uvedomovat ze nie su v jednote, preto je vhodne vtedy riesit skolku, kolektiv, su na to aj studie, stare sto rokov, je to fakt, ktory sa spomina v ucebnici ontogenetickej psychologie, takze otvor knihu, nie mamickovsky portal, to su fakty, premisy, nie nazory, alebo domnienky. To je ako neverit ze tehotenstvo trva 9mesiacov a chciet link na studiu.

pat_mat_minnie
10. nov 2014

Ja spim s dcerkou v obyvacke, manzel s chlapcami v detskej, kazdy sa tak vyspi, hoci ja tiez vztavam v noci casto k malej, idu jej stolicky a casto pyta cicu na ukludnenie.A to ze cez den to nezvladas?Aj ja som nezvladala.Na kopu veci sa vyprdnem a som o dost kludnejsia.Porobim si vtedy, ked vladzem.Jeden den umyjem kupelnu a zachod, druhy den poutieram prach, treti den povysavam, stvrty den poumyvam podlahy, piaty den poperiem, pozehlim a dokoncim detaily a vikend mam volny.Varim na viac dni, aby som nemusela kazdy den stat pri sporaku, nevyvaram extra super jedla, ale rychlovky, tie super extra mame len cez vikend, ked mi manzel pomoze s malou.A tak fungujem.ked ma prist niekto na navstevu, vsetok bordel natlacim do skrin, naoko aby bol poriadok a cisto a ked navsteva odide, tak si to upracem.Neriesim blbosti, mam 3 deti, nie som tazny kon a bud to ini pochopia, alebo nech idu kade lahsie.Ty si tiez nemozes toho nalozit ako vol na rohy, hoci Tvoj manzel pracuje, on je tiez rodic a s detmi by Ti mal pomoct.Ako budes vsetko riesit, ked pojdes do roboty?Robota, deti, domacnost...Na vsetko chces byt sama?Nie si superzena, pracu si treba vediet rozdelit.Ja tiez ked robim vela veci naraz, hned mi je zle a mam teploty.Ked chcem deti vychovat a byt tu pre ne, musim sa setrit.Mysli na to aj Ty.

tinka323
18. nov 2014

Ja sa tiez akokolvek snazim, nestiham.3 deti , jedno 2 rocne,druhe 3 a rocne,casto chory, takze malo v skolke a 13 rocna pubertiacka. Ti dvaja sa furt natahuju, stale nieco vymyslia, clovek ich nemoze nechat chvilu bez dozoru, lebo su schopni nemozneho.a dokola: hladny, smadny, cikat , kakat.niekedy som vyMykana ako spongia.obaja eate aj pracujeme.ja len poobede 3 hod. Vtedy ich ma svokra, ale ja mam pocit ze sa stale ponahlam a nestiham.z prace rovno pre deti, na nakup a kolotoc pokracuje.kedy to skonxi.kazdy den nieco vyliate, vysypane.vecer ked je klud, som natolko vycerpana ze sa puatim aj do manzela, ze mi malo pomaha, ze sa citim ako sluzka, kucharka a pod. A nato si moj drahy be slova odide lahnut .ach jaaj.

paris3
16. dec 2014

@sonicika mila Sonicika! Mam s podobnym stavom skusenosti. A to mam len jedno narocne dieta 🙂 chcem tym povedat, ze v mojich ociach si velmi odvazna a statocna, kedze sa s snazis zvladnut dve deticky s takym malym rozdielom. Ja napriklad som sa na druhe este neodhodlala. 🙂
Kazda sa s materstvom vysporiadava inak. Velmi to zalezi od deticiek, ake su, ci spavaju bez problemov, ci nemaju zdrav.problemy, aky maju temperament, atd. A takisto vela zalezi od okolia, ci su nablizku ludia, ktori mamicke vedia pomoct, podporit ju.
Tvoj pripad, ako aj mnoho ostatnych poukazuje na chorobu tejto doby. Nahananie sa za peniazmi, manzel vecne v praci, rodina daleko, pripadne nepouzitelna 🙂 mamicka je sama na deticky a to nonstop. Kedysi fungovali siroke rodiny, navzajom si ludia pomahali - babky, tetky, susedky... Vtedy to nikto nepovazoval za zlyhanie, ak potreboval pomoct. V dnesnych dnoch, mam pocit, ze je to tak casto vnimane.
Na zaklade mojej vlastnej skusenosti, ti chcem povedat, ze situacia, do ktorej si sa dostala, ta pravdepodobne ma niekam posunut. Mozno ta to ma donutit nazriet lepsie do seba, prehodnotit vlastne ocakavania, co mas od seba, zabojovat s perfekcionizmom, vysokymi narokmi na svoj vykon a tiez celkovou predstavou o materstve. Niekedy, az ked padneme na hubu, vtedy pochopime...
Necitala som celu diskusiu, ale za seba ti poradim
- zozen si vypomoc! jasne, ze sa o deti nikto nepostara tak dobre ako ty, ale musis zlavit. Ide o 'prezitie' . A nemyslim tym vypomoc na dva, tri najblizsie dni. Ale ako riesenie aspon na par mesiacov, kym sa nenadychnes.
- neviem, kde byvas, ale vyhladala by som pomoc psychologa, ktory by ta vedel trosku navigovat, ako z toho von, kym sa nezrutis. Potom by sa situacia este skomplikovala ☹
-skus poriesit lepsiu organizaciu s detickami - usetrit cas, kde sa da, aby si mohla oddychovat. NIC NEROBIT NIE JE HRIECH, ale potreba, v tvojom pripade. Starostlivost o domacnost zver niekomu inemu, pripadne minimalizuj upratovanie, varenie, atd. Treba poriesit to spanie. Vyspat sa musis, to je nutnost. Spi oddelene od muza a zapajaj ho co najviac. Vyuzila by som spolocn spanie s babatkom (ziadna postielka, aby si musela k nemu vstavat), nosic, satka(tam moze mensie aj pospat, nebudes musiet behat kodrcat kocik a usetris si vela nervov), s dietatom v satke vies urobit aj vela domacich prac, hrat sa sos tarsim atd.
- vynahrad si cas sama pre seba. Chapem, ze sa chces venovat detom, ale to niekde musis aj psychicky vypnut. Aspon pol hodinku denne si dopraj. Aspon si napisti vanu, alebo este lepsie vypadni z domu na prechadzku, chod s kamaratkou na chvilu von...
Som ti napisala riadnu litaniu 🙂 ale nedalo mi to. Ja som si tym presla, viem co to je. Najtazsie je zmenit svoje postoje. Naucit sa vymedzit si svoj priestor, mysliet aj na seba. Nie kvoli sebectvu, ale kvoli detom. Uz v tomto ich mladom veku im ides prikladom, ako maju zit. Je toto presne ten odkaz, ktory im chces dat?
Kludne mi napis do IP, ak budes mat chut. Drz sa!

estrapo
16. dec 2014

ahoj. ani tak nepotrebujes pomoc ako stanovit hranice sebe a aj detom, podla vsetkeho smerujes k tomu, ze deti si budu mysliet, ze si ich poskok a sluzka a budes frustrovana zo seba, ze napriek vsetkemu co si pre nich urobila si to nevazia a neocenuju a budes cim dalej nestastnejsia. musis zacat ucit deti trocha samostatnosti. to spanie vyries ako radia baby asi na tom nieco bude ked to odporucaju viacere, nemyslis. a hlavne nevymyslaj si dovody preco to nejde ! ide to, i ked sa ti to zda krute da sa to! ale musis vydrzat. neboj deti to preziju a ty budes vyspata a aj stastnejsia. a ked trocha zaplacu tak nech, pre to male je to aj zdrave a vacsie zisti, ze musi pockat. neboj nauci sa to aspon v skolke nebude mat potom problem. skus si precitat nejake knihy o vychove / to mozno aj robis, tak dodrzuj aj ich rady/. vela stastia a vytrvalosti prajem.

lanczi
16. dec 2014

Moja tiež hrozne spala do 3mesiacov,bola som na nu uplne sama nemame už starych rodičov ani niaku pomoc,ja som rodila dost neskoro a ten vek som poriadne citila,a tiež som mala stavy ze sa mi od unavy zatmelo kolkokrat pre očamy..vieš musíš byt pri detoch aj trochu "sebec" a mysliet hlavne na seba,lebo spokojna mama-spokojne dieta..nikomu tym nepomôžeš ked ta potom hospitalizuju..
Moja mala tiež problemy s travenim,je som jej nadvihla matrac s perinou aby bolo šikmo a nešlo jej to všetko do krku. Prestala som uspavat,tu som to dočitala a dobre som urobila,mlieko,odgrgnut,pohladit a zavrela dvere,pekne sa naučila. tiež take babo je kaput po podine a pol,dvoch daj do postielky nech sa uplne nevyčerpa zaspi po tych 2hodinkach a môžeš sa venovat staršiemu. Var na viac dni,a zamrazuj. Ak maš mamu zavolaj ju častejšie ak moze,a tiež muža zapajaj viacej,chapem že pracuje,ale na toto nemožeš byt sama,potrebuješ ho.