Vývinová dysfluencia - zajakávanie
Baby, poprosím radu od nejakej mamičky, ktorá má osobnú skúsenosť. Dcéra bude mať v apríli tri roky, od dvoch rokov rozpráva ozaj pekne, čisto a aj v dostatočnom množstve, niekedy dokonca aj to, čo nemusí 🙂 Pred pár dňami sa začala úplne z ničoho nič zajakávať. Nezľakla sa, ani žiaden stres (teda myslím) nemala. Prišlo to z ničoho nič. Hlavne začiatky viet rozbieha aj na 3-4 krát, kým začne. Prekvapilo ma to a trápi ma to, lebo doteraz ozaj krásne hovorila. Viem, že sa môže jednať "len" o vývinovú dysfluenciu, teda pevne v to dúfam. Snažím sa byť v pohode, nič jej nehovorím, neupozorňujem ju na to. Poprosím, ak máte ale ozaj len osobnú skúsenosť (všeobecnosti si viem nájsť na nete - myslím to len v dobrom), po akom čase sa to u vašich detičiek vrátilo do normálu? A kedy je už vhodné navštíviť logopéda? Ďakujem za každú radu, či postreh.
V tomto veku je to uplne normalne. Prvy syn to mal asi rok. Tiez zacal okolo 3 rokov. Mladsi ma teraz 3,5 a tiez zacal... Vacsinou to byva tym, ze mozog ide rychlajsie ako pusa... Proste chce toho vela povedat a pusa nestiha... na tvojom mieste by som ro vobec neriesila ani s logopedickou, ani s psychologickou. U 95% deti sa to stava v tomto veku... Pocitam, ze za chvilku to chyti aj 2,5 rocnu dceru...
@kofa77 môžem sa opýtať prešlo vám to už úplne?
@majuska0022 preslo uplne, o zajakavani ani stopy
@majla87 ahoj, zajakavali sa mi prvi dvaja synovia (prvy od 3 do 6 rokov, druhy ak si spravne pamatam od 2,5 r. do neviem kedy), preslo to same, hoci to trvalo dlhsie ako hovoria odbornici. ale ako to prestalo, nemaju absolutne ziadny problem s nicim, jedine s odvravanim (uz maju 14 a 12) 😀
dalsie tri deti takyto problem nemali - ak naaaahodou obcas nejaku slabiku v snahe "vymacknut sa" zopakovali, absolutne som si to nevsimala a to aj povazujem za spravny pristup, teda som presvedcena, ze vacsinou je to uplne normalne a suvisi to s tym prirodzenym vyvojom, ale samozrejme nedam ruku do ohna za to, ze to je tak u kazdeho dietata.
vela trpezlivosti ti zelam!! 😉
@majla87 este by som dodala, ze urcite ak je dieta ochotne spolupracovat, tak nejake cvicenia urcite nie su na skodu (ale skor tak hrou, aby sa necitilo, ze sa nieco deje, preto zrazu cvicime). len teda mne sa nezdalo, ze by to mojim detom pomahalo. ked chceli, hrali sme sa, slabikovali a pod. ale potom uz ich to nebavilo... treba to asi skor do bezneho zivota zakomponovat. alebo kazde dieta je ine.
to "nevsimat si to" som myslela v tom zmysle, ze neupozornovat na to, nepomahat mu, nedopovdeat zanho ani sa nijako nezatvarit. proste ako by sa nic nedialo. hoci vnutri ta to strasne zerie.
@poohie ano, ja mam nacitane ako sa spravat, aj nejake cvicenia som si citala, aj dychove, aj slabikovanie, pesnicky.. a uz to ma vyse roka, no ja na nom vidim, ze to je vyslovene len ked vela chce strasne naraz povedat alebo ked je v casovom strese, rozruseny... a tiez nemam pocit, ze by to bolo u neho patologicke. Presne ako si ty pisala, trva to sice uz prilis dlho, no ja nemam pocit, ze je to u nas nutne riesit s logo (ideme sice k psychologicke, tam mam skor pocit ze by vedeli pomoct, lebo logo mi da asi cvicenia co cvicit aj tak nebude). Su lepsie aj horsie dni, tak som rada, ze to u vas preslo a verim, ze aj u nas to tak dopadne 🙂 velmi ti dakujem za odpoved
Je to niečo hrozné ja s týmto tiež bojujem nemôžem si ani prácu nájsť teraz ked sa chodím testovať tak si napíšem číslo na papierik vložím k občianskemu a len im to podám autobusmi nechodím vôbec a všeobecnú lekárku tiež nemám kartu mám doma a nebol som tam strašne dlho hrozne sa s tým žije ľudia čo majú tento problém žijú medzi nami a nikto ani netuší ako sa im žije