Ako ste bojovali s panickými atakmi?
Som mlade dievca a panickymi atakmi trpim uz rok. Zvacsa prichadzali ked som bola v klude a v pohodli domova no teraz sa zacali objavovat ked som niekde na verejnosti. Posledny mesiac mi brania sportovat a uzivat si mladost. Je mi velmi luto ked sa pozeram na svoje kamaratky alebo inych ludi ze si hocikam vyrazia a ja sa bojim aby mi nevyletel pulz a aby som niekde neodpadla. Na lieky to vraj nie je vraj musim zapracovat sama na sebe. Ked som vonku a zacinam citit uzkost tak sa tomu ataku snazim vysmiat ze to nic nie je a urcite sa na to neumiera. No uz len ten strach a obavy ze sa to moze stat znova ma oberaju o radost uzivat si zivot. Prosim podelte sa o svoje skusenosti co vam pomohlo zbavit sa tej pliagy a co by som este mala vylepsit aby moj zivot bol taky ako pred tym ❤️
Podobné diskusie
- Pomohli vám voľnopredajné lieky Persen, De-press, Lavekan, Sedafit PC?12
- Zbavili ste sa silných úzkostí a atakov bez liekov?7
- Kto sa vyliečil z úzkosti a panických atakov pomocou liekov?11
- Panické ataky21
- Túžim po treťom dieťati a bojím sa, že budem mať ataky5
- Mám panické ataky a pripadám si ako blázon36
Mne na to doktorka neustále odporúčala magnézium - môžeš to skúsiť, ale mne to vôbec nepomáhalo (možno 1-2x, keď som sa pokúšala oklamať samú seba, že to aj niečo robí). Čo pomáha na panické záchvaty sa ťažko vraví, keďže každý ich zažíva inak a každému teda môže aj pomôcť niečo iné. Mne väčšinou pomohlo sústrediť sa na nejakú činnosť, aj úplnú kravinu ako je človeče a postupne som si prestala uvedomovať tie hlúpe pocity. Taktiež udržiavať s niekým konverzáciu je dobrý nápad, no nie stopercentne to upokojí (občas to dokonca znepokojí aj tú druhú stranu :D).. mne však často pomohlo ak so mnou priateľ pomaly nahlas zhlboka dýchal alebo ak sme sa rozprávali o niečom, čo ma baví a o čom viem veľa rozprávať.
Momentálne panické záchvaty takmer vôbec nemávam, pretože to, čo mi pravdepodobne spôsobovalo vnútorný stres ktorý mi ich spúšťal, sa mi už viac nedeje v živote - alebo som aspoň šťastnejšia než som bola v tom období :D Ale keď som ich mávala pravidelne, tiež sa mi ťažko hľadal spôsob ako s nimi zabojovať.. vedela som mať panické záchvaty aj celú noc, až som si na ne zvykla natoľko, že sa bojím že keby mám niekedy začínajúce príznaky infarktu tak nad tým len mávnem rukou, že však to len ja bezdôvodne panikárim :D
Moja rada teda je: skúsiť v tom momente interagovať s niekým komu dôveruješ a zamestnať svoju myseľ nejakou inou (pokojne aj nenáročnou) činnosťou - hľadaj, kým nenájdeš čo ti pomôže a ja ti prajem veľa šťastia, nech sa ti to čo najskôr zlepší <3