Nešťastné bezdetné závistlivé ženy
založila som túto smutnú tému, pre ženy ktoré sú v podobnej situácií....ja som po druhom potrate...doteraz som bola plná optimizmu, no a zase to na mňa doľahlo....viem, že to pominie, že opäť vstanem a budem bojovať dalej...len ma trápi ten môj stav, za ktorý fakt nemôžem...závidím všetkým mamičkám, je mi zle ked otvorím nejaký časopis a sú tam samé fotky so šťastnými rodinkami...vo svojom vnútri som prajný a dobrosrdečný človek a trápi ma tá moja závisť...viem že to pominie...no mám strach z budúcnosti, ak náhodou ostanem bezdetná...čo to so mnou spraví...o mojej známej, ktorá sa snaží všemožne otehotnieť už 15 rokov, hovoria, že sa velmi zmenila....že je zákerná a plná nenávisti...a možno niekedy nemá svoj deň a okolie ju hned odsúdi, že je to kvoli tomu, že nemá deti......už teraz nemám chuť bojovať s nepríjemnými otázkami a nepochopením...a neznášam, ked mi niekto povie, že nemám na to myslieť...hm, keby som mala 30-tak možno na nejaký čas viem zabudnúť......snažím sa byť nad vecou, dokonca som velakrát sa snažila povzbudiť kamarátky, ktoré majú taký istý problém...viem, že život nestojí na dieťati a možno mám predurčenú inú cestu.....no ešte nie je koniec všetkým nádejam...ešte mám v sebe vela síl bojovať a vieru, že sa stanem matkou...no je to jeden z mojich posledných vlakov a mám obavy ak ich prešvihnem, čo to spôsobí...ako to zvládnem byť a žiť s nálepkou bezdetnej ženy....
@leria držím palce.......mám kámošku ktorá donosila krásne dievčatko po skoro 20 rokoch manželstva......dovtedy nevedela udržať plod....už dávno bola zmierená z tým že nebude mať vlastné deti.....chvíľu s mužom sa pohrávali že si adoptujú dieťatko z domova.......no potom ich to prešlo...........dlho nič.....žili si svoj život .....stále sa mali radi...nik nikomu nič nevyčítal.........a aké bolo ich prekvapenie že otehotnela........ samozrejme bola na rizikovom mala už po 39r. .............každým dňom sa bála že neunesie ďaľší predčasný odchod bábatka......no zvádli to ......ďaľšia kámoška potratila svoje 3 detičky......bola strašne zúfalá nemohla pozerať na mamičky v okolí......... ako som sa potešila že sa konečne dočkala svojej bábiky po 15 rokoch manželstva............no poznám i jednu čo má 50 rokov a nemohla mať deti ani ich nemá......zmierila sa s tým nič iné jej neostalo.........z domova nechcela žiadne.......dokonca nechcela ani umelé oplodnenie......chcela tak že boh jej nadelí .................troška sa zregeneruj ak sa dá......neaké welnes,dovolenka....kašli na ľudí...............verím že nadíde deň D............veľa robí psychika....okolie......rodinné zázemie
@kris557 neviem preco sa adopcia povazuje za to "prinajhorsie" ☹
Leria a kolko mas rokov?ono blbe je, ze zeny si casto hovoria, ze maju kopec casu, mam take aj v okoli po 30tke a nic, deticky nie je asi dobre ak sa da nechavat na poslednu chvilu....ale pozri ty si aspon 2x bez problemov otehotnela aj to je aspon jedno dobre znamenie, neboj urcite donosis zdrave dietatko🙂poznam zeny v okoli ktore viackrat potratili a su stastne maminy
ja sa do budúcna pohrávam s myšlienkou adopcie...no s partnerom sa trošku ťažšie na túto tému diskutuje...je to ich chlapské zmýšľanie...tvrdí, že velmi predbieham a nech dám tomu ešte čas...mala som dlhé roky problém otehotnieť a teraz behom roka sa zadarilo 2-krát...je to pre mňa velká nádej 😉 ak ked to nedopadlo dobre ..
Ahojte, my sme si nakoniec adoptovali, poznam tie pocity beznadeje a tie blbe "tlaky" okolia... po x rokoch sme si povedali, ze si deti adoptujeme, je to velky krok a velke rozhodnutie. Dali sme sa na to a teraz sme velmi stastni, deti su super, aj ked uz s manzelom citime svoj vek. Zobrali sme si dvojicky, zajtra bude presne rok, kedy sme sa s nimi prvykrat osobne stretli, ked clovek vidi ako sa tie deticky pomaly uvolnuju a zacinaju pri vas citit, ze tu je ich domov a tu ich maju radi a zacinaju vystrajat, tak je to krasa. Presne ako vsetky pisete, kazdy nech sa rozhodne ako to citi vo vnutri, drzim palce, aby vsetko dobre dopadlo... Adopcia ma tiez svoje caro, tak len to som chcela povedat svojim prispevkom, aj ked sa este stale najdu ludia v okoli co mi nejakym sposobom davaju najavo, ze vlastne ja nie som plnohodnotna matka, lebo som deti nedonosila - takze sa treba obrnit za kazdych okolnosti, vzdy sa najdu "mudri" ludia v okoli... Drzim moc palce vsetkym co sa prave nedari...
Kedysi tu bezala tema, kde sme preberali vela o zavisti voci mamam: https://www.modrykonik.cz/diskuse/nevzdavame-to...
Snad Ti ta tema pomoze.
@amouramour ja som to neodkladala na poslednú chvíľu....bola to zhoda neprajných okolností (rozpad dlhoročného vzťahu, práve kvoli mojej neschopnosti otehotnieť, zdravotný stav, fyzická a psychická záťaž v práci...) to všetko som behom posledných 2rokov dala ako tak do poriadku, vymenila partnera, odišla z práce a chodím po lekároch....ľady sa pohli a ja som asi príliš netrpezlivá...onedlho budem mať 39
@tortelinka lebo každá matka, chce v prvom rade nosiť pod srdcom svoje dieťa, zažiť ten pocit, že ako ten zázrak rastie v brušku, kúsok zo seba a z manžela aˇj keď skutočne to niekedy trvá roky a pre samotnú mamičku "večnosť", ak sa nedá je tu možnosť umelého oplodnenia a až potom je adopcia. Si myslím, že takéto zmýšľanie je úplne normálne. 😉
@leria - babatko adoptovane nedostanete zo dna na den, niekedy trva aj 2-3 roky v poradovniku, ziadost a pripravu spravit mozete a ziadost pozastavite, keby sa nieco u vas zmenilo. U buducich rodicov je dokonca urcena vekova hranica v dobe podania ziadosti o adopciu, nech to nepresvihnete, vravim spät mozete urobit krok vzdy.
@leria ešte ma napadla, jedna žena z nášho okolia. Tiež nemohla otehotnieť (neviem, či predtým niekedy potratila) už sa s tým aj zmierila, chodila do roboty. Teraz má 45 rokov a jej syn má 6 rokov. Proste sa stal z ničoho nič zázrak. Ďalšia má zasa 17 ročnú dcéru a nedarilo sa im a syn má teraz 3 roky. 🙂
@leria tvoje pocity su uplne pochopitelne. Ale ak ti mozem takto z odstupu a nadhladu poradit, tak ti poviem, ze ten tvoj strach a obavy vsetko enormne zhorsuju! V prvom rade popracuj na tychto pocitoch, treba odstranit tie tvoje obavy (ktore aj su opodstatnene),ale ty potrebujes jasnu mysel a pozitivne myslenie, ktore ti dopomozu k otehotneniu. Je potrebe si uvedomit, ze zavist, smutok atd ta velmi oslabuju a beru energiu, ktore tvoje telo a dusa potrebuju na nieco ine... Skus si precitat nejaku literaturu na tuto temu,alebo ak to chces urychlit, tak rychlo na terapiu. Fakt, nezartujem... Drzim ti palce!
@kris557 no predstav si, nie je to vzdy tak a rozhodne nie automaticky v tomto poradi
@tortelinka Jasné, že to nemusí byť automaticky ale ja to odhadujem na 99 %
@leria
Vo svojej praci sa stretavam s mnohymi zenami, ktore venovali aj dvadsat rokov zufalemu boju za tehotenstvo, podriadili tomu absolutne vsetko, obetovali maximum, niektore aj vztah s partnerom, ine zdravie...a bezvysledne. Potom u nich nastava taka zvlastna faza, kedy si musia definitivne priznat, ze dieta nikdy nepocnu alebo nedonosia. Ta faza ma niekolko stadii, od neskutocneho zufalstva, cez neskutocnu zlost (nebudem to dopodrobna rozpisovat)... ked tie silne negativne emocie pominu a pride stadium zmierenia, zeny casto objavia uplne novy zmysel zivota, niektore pripustia adopciu a zacnu na tom pracovat...a spatne sa s rozcarovanim divaju na vsetky tie roky, ktore stravili zufalym bojom. Nechapu, preco venovali tolko energie snahe stat sa fyziologicky matkou, ked su aj ine sposoby änarazam teraz na adopciu). A dokonca niektore napokon aj otehotneju. Medicina nevie vyzvetlit preco a ako...ale jedno maju tie zeny spolocne: dokazali prijat prehru, aby nakoniec vyhrali.
Nepisem ti to preto, aby som ta demotivovala, naopak. Skus brat svoj problem ako vyzvu k pochopeniu toho, co bude skutocnou naplnou tvojho zivota dalsich povedzme 20 rokov.
@sintra o tomtom som uz pocula, ze vnutorny stres opvplyvnuje vela veci.
@sintra presne v tej jedinej vete si to vystihla...ja si potrebujem nájsť cestu k tej prehre, aby som mohla vyhrať a ísť dalej...a ja pojdem dalej, len je to velmi čerstvé, ešte neviem či ma nečaká kyret.....baby neriešte mi tu adopciu prosím, ja ju nezavrhujem...ja len sa potrebujem dostať do stavu pohody a nič neriešiť...pred tými otehotniami sa mi to myslím darilo....no teraz som v stave, ktorý je určite prirodzený...ja vlastne ani neviem čo tu chcem, všetko si velmi dobre uvedomujem a sama si viem tak poradiť ako vy mne....viem sa na seba pozrieť s nadhladom....teraz si určite myslíte, že som prepnutá 😀 ...asi aj to..a aj to pominie ....potrebujem len formu ventilu...niekde som to už spomínala...asi to potrebujem analyzovať, pochopiť a pochovať...a tak ísť dalej...či už s dieťaťom alebo bez
@leria možno sa moja odpoveď nebude niekomu páčiť, ale raz som čítala postoj jednej ženy. Tá bola neplodná a vysvetlovala ako sa s tým vyrovnala. Povedala, že žena nie je plnohodnotná iba vtedy, keď má deti a ja sa s tým stotožňujem, pretože polovice by bola plnohodnotná a polovica nie? 39 rokov nie je nič strašné, so mnou bola v nemocke 43 ročná a čakala dieťatko 🙂 Nepočúvaj druhých ľudí, rob tak ako to ty citíš a neviň sa za svoje pocity, sú úplne normálne 🙂 držím ti palce aby ti to vyšlo, či už prirodzene alebo adopciou 😉
Ach jaaj ako to tu zase citam tak sa nestiham dicit neviem kto @anjelicek26 ti povedal ze to trva 2-3 roky som sama adoptovana a mala som 3 tyzdne ked som bola u mojej mamicky!
@waikiki velky velky obdiv ver mi ze deticky ti to vsetko vratia, neni nic krajsie ako dqt niekomu sancu na zazemie a lasku
@cawes - dnes je to inak, zacitaj sa do temy cakateliek na adopciu 🙂 Neporovnavaj vtedy a dnes... dnes je antikoncepcia spolahlivejsia, tehotenstvo zistia skorej, potratov viac, deti na adopciu je omnoho menej :(
@nkem vieš najhoršie je, že velakrát do úlohy neplnohodnotnej ženy ju dovedie samotné okolie....každodenné súcitné otázky a pohľady, no nezastrel ich 😉 je to začarovaný kruh v ktorom stále vyzerám ja ako ten idiot...možno sama by som to ani neriešila, keby každý deň si do mňa niekto nerýpol....ja viem, že mi chcú dobre...no práve to ma demotivuje a lezie na nervy....takže vlastne som prišla na jadro svojho problému...moje okolie...nie všetkých môžem spratať so svojho života...asi pomôže len rázny rozhovor, len či pochopia...ked nepochopili doteraz 😉
@anjelicek26 to mas odkial ze je deti na adopciu menej. Kazdy detsky domov na sk je preplneny. Si o tom precitaj. Su pripady kedy sa caka na babatko dlhsie ale su tam ine dovody. Normalne sa deti dostavaju rychlo do rodin kvoli tomu aby neboli poznacenr stresom cakanim atd. Kedze moja rodina precuje v tejto oblasti velmi dobre viem o com hovorim.
@anjelicek26 a mimochodom kedysi bolo ovela tazsie ziskat dieta nez dnes!
@cawes - vravim zacitaj sa do tej temy a uvidis, su tam realny ludia a realne pripady, ze kolko cakali/cakaju na babo. Ja sa o teme adopcia v teme mamicky, ktora sa snazi otehu s tebou hadat nebudem 🙂 Detske domovy su plne starsich a casto pocernejsich deti. Nie bielych zdravych babatiek. Ale vravim, to je o inom.
@anjelicek26 ok zabudla som ze ty neakceptujes iny nazor ako svoj. Ok
Podobné diskusie
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
@leria to čo píšeš je úplne pochopiteľné. Zober si takú Pariškovú. Nemohla otehotnieť a už má 3 deti 🙂 Minule tu písala jedna mamička, že má za sebou 5 potratov, teraz už má neviem či 1 alebo 2 deti. No uvidíš, že to raz príde. A pri najhoršom si adoptujete a možno potom sa vám ešte aj pritrafí 🙂 Držím palce!