Ako sa rozhodujete v zásadných životných situáciach?
Ako sa rozhodujete v zásadných životných situáciach? Riadite sa srdcom či rozumom? Čo by ste spravili napr.v situácii že si máte vybrať medzi zotrvaním v zamestnaní, s prípadným aj vyšším platom ale s pravdepodobnosťou že budete osočovaný alebo vystavovaný nepríjemným rečiam od ublíženej strany (ublíženej skôr v zmysle ublíženého ega dotyčnej osoby) a ukončením práce. Po ukončení práce by nasledovala návšteva úradu práce, hľadanie nového zamestnania atď. Kiež by človek vedel čo ktorá varianta prinesie...ale možno pohľad niekoho nezainteresovaného mi pomôže,tak ďakujem za váš čas a za prečítanie 🙂
Rob tak aby si sa VZDY citila psychicky dobre ! To je najpodstatnejsie v zivote ! Co z toho ked budes v zamestnani vela zarabat,ked budes psychicky v prdeli.Podotykam,ked budes na tom psychicky zle,tak tie peniaze ani nezarobis.Môzes skoncit na ID a to uz nie je sranda!
Pre mna je najdôležitejšie duševné (aj fyzické) zdravie, šťastie, spokojnosť. Peniaze ti tieto hodnoty nezabezpecia.
V práci tráviš väčšinu svojho života, myslím že ti to nestojí za to, aby ťa tam niekto osočoval … začni si hľadať novú prácu, nemusíš hneď dávať výpoveď. Ale ak ťa to tam deptá tak hoc aj nejaký čas na úrade prace pobudneš, tvoja psychika je vzácnejšia ako nejaké peniaze
Zalezalo by ako velmi ma ovplyvnila doterajsia situacia v praci. Lebo su ludia,ktori sa zosypu uz pri prvom skaredom pohlade a su ludia,ktori maju hrosiu kozu a znesi toho viacej. Vsetko co pises je pravdepodobne a dovyedy,kym by sa to aj naozaj nedialo,by som v praci ostala. Lepsi plat sa zide a ak bude situacia neunosna a budes sa tam citit zle,mozes kedykolvek odist alebo si zatial hladat inu pracu.
snazila by som sa vztahy s dotycnou osobou urovnat konfrontaciou, pre mna je praca prvorada
Tá osoba už ale v tej práci nebude,ale je veľmi pravdepodobné že sa to bez nejakých nepríjemných rečí nezaobíde (podotýkam že som tej osobe neublížila,nie som ten typ)...tiež som toho názoru že do práce chcem chodiť rada a keď sa tam človek necíti dobre tak mu to na psychike nepridá
A je nieco, za co by si sa mala hanbit ak by si tam ostala?
Nechapem..
Autorka, mam pocit, ze ty riešiš niečo, co sa ani nemusí udiať len v hlave si už vykreslujes najciernejsie scenáre. V tom prípade by som vyskúšala tam ísť, vždy môžeš odísť. Ale vzdať to vopred je zbytočné, hlavne ked ty sa uz sama svojimi konštrukciami v hlave nastavujes na najhorsi mozny scenár
@kitycat z môjho pohľadu nie...nemám sa za čo hanbiť...ale každý na to môže mať iný pohľad...ide o to že kvôli rozporom medzi majiteľmi a kvôli tomu že sa nevedeli medzi sebou dohodnúť sme dali viacerí výpovede,už nám plynie výpovedná lehota...no a niektorým z nás ponúkli nové pracovné zmluvy a možnosť zotrvania v práci...ale tej osobe nie...
Letisko v Poprade? 🙂
Autorke ak to zvládnete psychicky, asi by som zostala , veď uvidíte ako to bude vyzerať ďalej na odchod je vždy čas.✊
@karelova bola som svedkom toho aká reakcia bola na kolegyňu,ktorá sa rozhodla zostať...takže to nie je tak že myslím na najhoršie...ja proste vôbec neviem ako sa rozhodnúť (viem že nakoniec to aj tak budem musieť spraviť len ja sama) tak ma zaujímali názory iných aby som mala aj iný pohľad na vec
@karelova to nie 🙂 malá firma v malom meste,len s viacerými majiteľmi ktorý už nenašli spoločnú reč
@macikovaiveta ďakujem 🙂 tiež dumám nad tým že odísť môžem aj neskôr keby som to nezvládala...
tu je jednoduchá odpoveď, dala by som výpoveď, už si mohla dávno hľadať iné zamestnanie. Zažila som, dala som výpoveď a bola pol roka na podpore, mimochodom, po desiatkach rokov v práci super oddych
po dvoch desiatkach tam malo byť, zase som nemakala 50 rokov 😎 a v tomto zamestnaní ani desať
Moja osobna skusenost - po 13 rokoch som dala vypoved v praci, ktoru som milovala, mala som ju blizko, dobre som zarabala. A dovod? Nebola som uz ochotna znasat natlak vedenia. Odisla som do prace, ktora bola len na dobu urcitu, musela som dost dochadzat, zarabala som menej, no nelutovala som ani sekundu, lebo som sa konecne citila slobodna a bez neustaleho buzerovania. Ked som tam skoncila, zacala som si zarabat sama na seba. Ja som sa teda rozhodla spravne.
Neodchádzala by som z práce kým nemám novú alebo kým to nie je naozaj nutné. V tvojom prípade by som o tom neuvažovala vôbec.
vždy sa riadim svojou intuíciou a vnútorným pocitom, ktorý ma nikdy nesklamal. Ale takým skutočným, autentickým, vychádzajúcim z vnútra bez akýchkoľvek vonkajších okolností..A vždy to bolo správne..Tento pocit ma nikdy nesklamal a nikto z nás by ho nemal ignorovať
V septembri som riešila to isté, hodinovú výpoveď, syndróm vyhorenia, zdravotné problémy. Úrad práce a následne práca nová, kde som išla z kaluže do blata, a platovo oveľa menej. Ale pre niečo sa to deje, mám sa niečo naučiť, niekam sa posunúť, a verím že nájdem niečo lepšie
@sante81 držím palce nech nájdeš prácu kde budeš šťastná ♥️
Ja sa poznám, ja by som z roboty neodchádzala len kvoli niekomu, kto si myslí, že mu bolo ublizene. Pre mňa by to bolo priznane viny (aj keď vínna nie som) a porážka.
Ostala by som v práci, a počkala co sa bude diať naozaj. Mne nestojí za to meniť prácu a utekať z nej len kvôli nejakým hypotetickým rečiam, navyše od osoby ktorá tam ani nebude. Fakt by som nedávala výpoveď. Este aby si potom nebola prekvapená ze ty budes na úrade prace a dotyčná osoba vyskerena na tvojom mieste.
Ďakujem za každý jeden koment,pomohli ste mi dievčatá vidieť to aj z iného uhla...
Preco by som mala sa citit nejaka vinna kvoli niecomu za co nemozem? Do prace chodim pracovat a nie kotkodakat a ze niekto bude trusit nejake reci mam dakde... ak ma praca bavi a este mi aj pridaju... no nech sa paci, dakujem pekne
Urcite by som v praci nekoncila. A vztahy sa daju zariadit. Mozno rozhovorom, snahou a mozno ignorom. Ked uz mas dobru pracu, drzat sa jej.
Určite by mi nestáli tie peniaze zato, nechať sa osočovať a znepríjemniť si prácu. Radšej by som hľadala nové zamestnanie. Do práce máš chodiť s radosťou a nie frustrovaná, nech už je to z akéhokoľvek dôvodu. Časom by som to aj tak psychicky nezvládla a odišla.