baby ja neviem ci je to len mnou ale umieram od strachu o moje dietatko v brusku. Od zaciatku mam nejake problemy ktore si vzdy ale najdem sama. Lekari kazdy hovoria inak a ja mam aj tak v hlave svoj pribeh a uz mi sibe z toho. Polku tehu som stravila v nemocnici a bala som sa ist domov. Od prveho pozitivneho testu som zacala mavat strachy a kazdemu som hovorila ze si myslim ze budem mat zle tazke tehotenstvo. Vela som citala clanky a kontrolovala sa neskutocne. Ono sa potom tie veci realne zacali diat. Od zaciatku som si vsetky problemy privolala mam taky pocit. Neviem ci je to uz v mojej hlave ci je to hormonmi. Ja mam pocit ze sa neikedy zblaznim mna troska niekde pichne uz mam v hlave najhorsi scenar. Bojim sa o babo aby to prezilo ked sme uz tak daleko presli cez to vsetko. Bojim sa ze teraz ku koncu nieco zanedbam a nueco sa mu stane. Nemyslim si ze som natom v poriadku uz mi zo vsetkeho sibe neviem ako mysliet pozitivne. Do 12tt som si odratavala tyzdne a modlila sa aby vydrzala a ze potom bude dobre .. prisiel 12tt zas mi zacalo sibat lebo som sa docitala ze este babo by nebolo zivota schopne a pod. tak som zas mala velke srrachy nespavala som potom som v 13tt krvacala a myslela som si ze umriem od strachu. To kolko som toho tehu vyplakala nejdem ani pisat. V 22tt som mavala mokry vytok hned sprosta som to musela riesit a kupovat si temesvaryho roztok ci to nahodou nieje voda. Ono sa to samozrejme potrvdilo zas som myslela ze uz koniec. Od 24 do 28tt som lezala v nemocke na kortikoidoch a vyzeralo ze sa to potom uz zastavilo. Som 32tt a zas som bola tyzden v nemocncici lebo zas mokry vytok a samozrejme zas som na najhorsie myslela vyrevala si to tam a zistili akurat to ze moze to byt voda ale nemusi. Pustili ma domov a mam chodit svojmu. Mam neskutocne stresy co zs bude co ak sa teraz malej nieco stane co ak dostane nejaku infekciu . Bojim sa aby prezila . Bojim sa aby este vydrzala a bola zdrava aby prezila porod. Citim sa uz ako psychopat a neviem ako dalej. Je toto normalne? mam vyhladat psychologa? baby ja uz som zufala
@nikol889988 súhlasím s tým, čo píše @fokuska čím skôr rieš psychológa, lebo všetky emócie sa ti po pôrode môžu znásobiť a to dieťatku rozhodne nebude k dobru, práve naopak. Psychológ ti pomôže, stačí len aby si chcela. A to, že sa nad tým zamýšľaš, je prvý krok k tomu, aby si s tým niečo urobila. Držím moc palce.
Zastav to čím skôr. Keď sa ti dieťa narodí, budeš mať oveľa väčší strach, lebo budeš rozhodovať aj zaňho(vlastná skúsenosť). Takže psychiater (nie psychológ), aj v tehotenstve sú na to lieky. Púšťaj si hudbu, relaxuj, choď sa prejsť do prírody, nečítaj blbosti po nete(!), nepozeraj správy a nečítaj po nete negatívne veci a prestaň sa sledovať. Bojíš sa, každá sme sa báli a báť sa budeme, ale prestaň riešiť. Bude tak ako má byť. Doteraz si to dieťa donosila, tak ver v šťastný koniec (aj keď ten je iba začiatkom). A neprejde to zo dňa na deň - mysli na dieťa, že ono všetko cíti a hľadaj pomoc. Teraz a hneď.
Ja som to mala podobne, sice nie az tak, ale ako tu niekto pisal, po porode sa to vsetko znasobi. Urcite bez pokecat k psychologovi
Sustred sa na to,aby si sa nestresovala v tehotenstve.Je to dolezite a nepocuvaj niekoho,ze nie je,lebo ta a ta mamicka sa tiez stresovala a vsetko v poho a pod...Nestresuj sa.Skus sa obklopit len tymi,ktori Ta udrzuju v pohode a ak treba,kludne terapeutka,no nie ze tam budes rozoberat cely svoj zivot a hrabat sa v tom...Najma sa niekomu zdoverit...Mozno aj toto forum Ti pomoze.🙂Pisem mimo kontext odpovedi,aby si nikto nic nevzal ososbne.🙂
akože chápem , ale čo budeš robiť keď sa narodí bábo a ty budeš vidieť aké je krehké....popr. keď dostane teploty , nádchu a pod. báť sa budeš min. ďalších 5 rokov lebo čo ak.... Neboj sa , prešla som si tým. 😉
Ja ked som teraz lezala v nemocnici prisla zamnou psychologicka a aj sme dlho kecali chodila zamnou cely tyzden. Povedala ze jej osobny nazor na mna je taky ze sme velmi babo chceli snazili sme sa a ked sa podarilo velmi som to zacala prezivat lebo druhe by sa podarit nemuselo. Neprispeli mi ani pribehy ktore som pocas tehotenstva pocuvala v pobytoch po nemocniciach. Vzdy som lezala s nejakou mamickou kazda mala iny pribeh a niektore boli naozaj take ze moja citliva povaha si to hned brala ku srdcu a hned som zacala rozmyslat ze fu to sa vlasne moze stat aj mne. Uz som sa zas zacala sledovat viac. Povedala ze si mysli ze po porode a ked uvidim ze som vynosila zdrave a zive dieta to prejde. Ale ja si to nemyslim . Neviem brat toto tehotenstvo vklude aj ked lekari ma upokojuju ze ved je vsetko v poriadku. Ja neviem najradsej by som este tieto posledne tyzdne prespala a zobudila sa az na porod 😏
Fu. Toto teda normálne nie je. Mokrý výtok? Bože, koľko som ja takeho mala. Narodí sa a budeš mať zasa veľa dôvodov na ďalšie strachy. Nadmerná úzkosť nie je dobrá. Svokra je taká a v 50tke infarkt...
Zažila som to pri prvom a po pôrode u mňa nastúpila poporodna depresia.. určite vyhľadaj psychológa, lebo zaciatky by mohli byť veľmi ťažké.. pomôže ti uvidíš..
nasledujúce tehotenstva som už také nemala, síce aj tie boli problematické ale nebrala som to tak tragicky.. pri prvom to bolo podľa mňa spôsobené tým, že sme bývali s mojou sestrou ktorá mala v tom čase dcérku s rakovinou.. veľmi nás to všetkých ovplyvnilo a u mňa sa rozbehli všetky možné strachy.. po pôrode som si tri mesiace nevedela vydýchnuť čo som bola úplne paralyzovaná strachom o syna.. a v tehotenstve.to bolo takmer rovnaké.. drž sa..
Nie je to normalne 😥 kazda sme sa v tehotenstve bali, ale az takyto pribeh som teda nepocula od ziadnej. Urcite ries svoj psychicky stav, lebo si tym velmi skodis. Dieta sa narodi a pridu ine strachy, potrebujes pomoc
Skús druhého psychologa, či bude mať rovnaký názor ako tá v nemocnici. Nájdi niekoho, kto ti úplne sadne. Nemusí to byť prvý ani druhý, ale to hľadanie sa oplatí. PS: a skráti ti to čas do pôrodu.
PS2: ja si nemyslím, že to po pôrode musí byť horsie.
Len maj plán na všetky scenáre...
@nikol889988 Nie kazdy psycholog ti sadne, nie s kazdym najdes spolocnu rec. Vyskusaj niekoho ineho, popis pravdivo svoje pocity, aj to ze ta psychologicka ti povedala nieco, ale ze ty si myslis, ze to bude inak.
@nikol889988 Ja si myslim, ze urcite hned psychologa, ako ti viacere pisu, taketo rozmyslanie sa porodom nestrati. Stale sa je coho bat, do nemoty. Aj pri dospelom dietati, ked uz nemas uplne prehlad, co robi, co riesi, s kym a kade chodi. Psychoterapiou sa taketo stavy daju velmi pekne korigovat. A ja hovorim, ze nestresuj sa ani tym, ze stresujes 🙂 Je to uplne pochopitelne, niektori ludia su na to nachylnejsi a tehotenstvo moze byt velmi silny spustac, proste sa ti to stalo. Mne sa to v prvom tehotenstve tiez takto vyhrotilo, hned od zaciatku. To tehotenstvo nedopadlo dobre (nie kvoli strachu, z inych dovodov). Po nom som sla na terapiu a pomohlo, druhe tehotenstvo som sa bala ovela menej, napriek tomu, ze som uz mala tu jednu zlu skusenost.
Ja som potratila 2x, aj mimomaternicové tehotenstvo bolo,takže ja som sa naozaj bála čo sa môže stať... ale čo opisuješ ty je naozaj silný, až chorobný strach,tvoje telo je v strese a možno aj kvôli tomu si nedokážeš užiť bezproblémové tehotenstvo. Určite vyhladaj psychiatra (psychológ bude podľa mňa málo), pretože tá hormonálne búrka po pôrode ti tiež na pohode nepridá 🙂 Držím palce nech všetko skončí v najlepšom poriadku 🙂
V prvom rade uz nic nečítaj o tehotenstve a pod., aj tato stránka je pre teba skodliva, radsej sa stretavaj s rodinou, priatelmi, pozri si komediu a urob si mega pohodu a relax a denne prechadzky. Bude dobre! Zacni sa uz na babenko tesit, to potrebuje teraz najviac a nie zbytocne, neopodstatnene stresy.
zakaz si google aj modreho kona. nech je toto posledna diskusia co si precitas. rano sa pozri do zrkadla a povedz si, dnes bude perfektny den, dietatko si pekne cuska v bruchu a ja vyzeram vyborne ;)
Ak nenájdeš psychológa v rýchlom termíne tak choď za kňazom lebo tiež mali psychológiu v štúdiu povinnú. Gréckokatolícky si myslím,že lepšie poradia, majú manželky a tiež prežívali fázy pôrodov. Držím prsty.
@nikol889988 ja ťa chápem. Prežívala som to isté. Otehotnela som po dvoch MA, rizikové tehotenstvo, do 9tt som spinila, lebo som mala hematómy, pichala som si fraxiparine, od 6. mesiaca do pôrodu som bola v nemocnici, 3x mi zastavovali pôrod. O pôrode písať radšej nebudem. Ale u mňa sa to po pôrode skončilo. Syna si užívam od prvého dňa, už nie som ustrachana, som šťastná že tehotenstvo je už za mnou. Takže neboj sa, už si vo vysokom týždni, relaxuj, vylož si nohy a rozmýšľaj o pekných veciach. Nečítaj na internete katastrofické scenáre, rodine tiež zakáž také veci hovoriť a hlavne sa zamestnaj niečím.
Prvé čo mi napadlo, tak regres. Tvoje dieťatko cíti tvoj strach a prenáša sa to naň, ale to určite vieš. Myslím, že v prvom rade by si sa mala tomu strachu pozrieť rovno do očí, aby si zistila z čoho pramení. Keď budeš mať chvíľku pre seba, pohodlne si ľahni a precit naplno celý ten strach, lebo s narodením dieťatka sa to môže len stupňovať. Dieťatko je už dosť veľké, takže sa ani jemu, ani tebe nemôže nič stať 🙂 obaja ste zdravučký a veľmi sa ľúbite. Neboj sa, tvoje dieťatko je v poriadku a teší sa zo svojej mamičky. Ľahko sa to hovorí, ale skutočne možno skús iba pochopiť alebo precítiť z čoho ten strach pramení, lebo ťaháme si do života to, na čo myslíme. Nech sa z toho tehotenstva len tešíš. Veľa lásky a pohody ❤️
@nikol889988 bola som uuuplne, ale ze uuuuplne taka ista 🙂 Moj muz uz nemohol tie moje hororove scenare ani pocuvat. Ak chces tak mi napis, nebudes na tie myslienky sama a nieco ti mozno aj poradim.
Uzkosti nie su "normalne", ale urcite nie su ani "nenormalne". Su dokonca dost bezne, ci uz v tehotenstve alebo po porode. Nastastie psychologovia vedia, ako s ludmi v takej situacii pracovat. Zbytocne sa budes trapit sama, sama sebe ublizujes a dietatku stres tiez nerobi dobre. S uzkostami mam skusenost mimo tehotenstva a moja rada je to co najskor riesit s odbornikom.
@nikol889988 Urcite vyhladaj psychologa. Na to su studovani aby pomohli ludom, ktori si uz sami pomoct nevedia a citia sa zle, je im tazko. Pomoc tu je, neboj sa o nu poziadat. Uvidis ako sa ti potom ulavi, ako lepsie sa budes citit.
Viem, ze teraz sa ti to tazko vysvetluje, ze mas byt v pohode, lebo takymi stresmi ublizujes sebe aj babu, viem, ze to chapes, ale napriek tomu tie myslienky nevies ovladnut.
Hned dnes ries psychologa, je to to najlepsie co mozes teraz pre seba a svoje babo urobit. Nehanbi sa za to, bud na seba hrda, ze tomu ides celit a ze sa tym nenechas prevalcovat.