Mám volať sociálku, alebo sa do toho nestarať?

Ahojte. Mám jednu kamošku z detstva, bývali na rovnakej ulici ako my..Moja mama a jej mama si občas vyšli na kávu jedna k druhej..Kamarátstvo mojej mami a jej mami trvá dodnes. Bola to normálna baba, žili skromne, ale bola to v celku normálna rodinka.. Ako išli roky, ja som sa vydala, odišla zo sídliska , ale ostala som v meste,ona otehotnela v 15tich rokoch, po 2 rokoch znova a po dalsich 3 znova. Má tri dcéry, najstaršia má 10,stredná 8 a najmenšia 5..nasla si nejakého Róma, otrasná spoločnosť, bývala s nim niekde v záhradkárskej oblasti, v unimobunke. Viem, ze on je ťažký narkoman, hrozne odporný človek a viem aj to, ze najstaršiu dcéru doslova tyra..najstarsia mala 5,ked sa najmladsia narodila, a rodičia ozrati v posteli a ona sa o najmladsiu musela starať.. Dávať mlieko mesačnému babatku, prebalovat atd.. Dievčatá chodia ako od koša, bez ponoziek, ostrihane dohola, lebo vsi.. V škole kradnú, no proste hrôza.. Dnes mi mamina volala a padla reč na túto moju kamošku z detstva.. Že sa jej mamina zastavila u tej mojej v práci na káve a strašne plakala.. Ze už si nevie dať rady, ze je ta jej dcera s deťmi na ulici a ona jednoducho nevie zavolať socialku.. Ze aj ked je taka, aka je, stale je to jej dcéra.. Jednoducho ako babka a mama nema triezvy pohľad.. Ešte dodám, že viem aj, že dievčence, všetky tri noc čo noc sa potuluju po sídlisku (kde som vyrastala), strapaté, špinavé a obcas im nejaký sused z prízemia dá jest a idú sa zadrhnut, tak su hladné.. Neviem co dalej, ale žiť s tymto vedomim a s tym, ze som nic neurobila je dosť na prd.. Na druhej strane mi nieco vo mne hovorí, ze to nieje moja vec a mam srať na to.. Co by ste robili na mojom mieste? 🙏🤦‍♀️