Prežívam obrovsky psychický stres

9. nov 2020

Ahojte, ako ste sa vyrovnavali s ťažkými zivotnymi situaciami ?
Manzel ma 2 roky psychicky tyral, chodim aj k psychologicke, vsetko je len v zaciatkoch. Niekedy nevladzem robit absolutne nic, veci co som rada robila, vsetko mi pripada extremne narocne, nedokazem sa sustredit, byt s ludmi a pretvarovat sa, nechcem svoje problemy vesat druhym na nos. Rodina byva daleko a
emocionalne ma nedokazu podporit, ak treba financne hej. Otec mi napisal naposledy, ze ci chcem mamu dostat do nemocnice a ze si len s muzom dokazujeme kto je ok a kto chory. Manzel je psychicky chory clovek. Chodi k psychiatrovi.
Velmi sa ma to dotklo, pretoze tyral on mna nie ja jeho plus klamstva, ponizovanie. Preto som stratila oporu aj v nich. Ako sa vysporiadat so situaciou ? Mame dve deti a ja si ich ani poriafne nedokazem uzit. V noci spim zle, budim sa v strachu, spotena, so zachvatmi paniky. Citim sa velmi zle. ☹

anjelicek26
9. nov 2020

Ked ti nepomohol psycholog, tak my tu na nejakom anonymnom fore ako? Ak je manzel psycho a nici ti psychiku (asi ste tak trosku obaja, takze tu tazko nejake objektivne vyjadrenie k tomu dat...), treba ist od seba... zacat uplne odznova... Balvan prec, nove byvanie, nove prostredie, nova praca. A na depresiu lieky, kym sa zastabilizujes. Ale nove ciele, nove ulohy by ti mali dat motivaciu nieco zmenit. DAj si ciel, co chces - zit slobodne a bez stresu.

gubiko
9. nov 2020

uff, no, nezávidím ti. je to určite echt ťažké sa v tomto posúvať. neviem si predstaviť nikoho, kto by to v takejto situácii mal nejako inak, ako ty. ono ak je aj manžel psychiatrický pacient, málo sa o tom hovorí, ono je to vždy samo o seba veľký nápor na partnera, no i celú rodinu. ten komentár tvojho otca teda moc podpory nepridal :( mrzí ma to. veľa ľudí, nielen on, si nevie predstaviť, aké to je, zavše v strachu o dcéru - teba skôr pridá, ako by uznal, že vlastne ani on nevie, čo by pomohlo.
pokiaľ máš pocit, že je toho priveľa, porozprávaj sa o tom s tou psychologičkou (lepší by bol ale psychoterapeut-ka), či by ste nezvážili aj pomoc liekmi. mne dávnejšie v ťažších chvíľach lieky, brala som neurol, pomohli. niekedy je to aj hanba - pre mňa bola, no okrem toho, čo máš doma, je aj ťažká doba, v ktorej sa viaceré veci skomplikovali. čiže by som si túto liekovú podporu nevyčítala a radšej hľadala, čo by mi teraz pomohlo. a nejaké výkony by som si nechala na obdobie, kedy sa opäť svet rozpohybuje a aj pomoc bude dostupnejšia.

meggy07
9. nov 2020

Píšete, že chodíte k psychologičke a je to len v začiatkoch, tak dajte tomu čas a hlavne počúvajte, čo Vám hovorí, radí.. oni sú špecialisti, tí vám pomôžu ;) Hlavne hlavu hore, máte pre koho bojovať.. pre deti.. Vy tu pre ne proste MUSÍTE byť, nech sa deje, čo sa deje!!!

autor
9. nov 2020

@gubiko dakujem, ona je psychoterapeutka tiez

autor
9. nov 2020

@meggy07 dakujem za podporu

deti95060810
9. nov 2020

ak máš takéto stavy tak len k psychiatrovi.... Určite dá lieky a troška sa ti zmení myslenie a psychika...

meluela
9. nov 2020

Terapeutka nenavrhla okrem terapie medikamentoznu liecbu? Mozno by to v tvojom pripade stalo za to vyskusat na rozbeh (antidepresiva, urcite nie anxiolytika!), samozrejme pokracovat pritom v terapii. Ak trpis postraumatickou stresovou poruchou co je mozne podla toho co popisujes, skus si najst terapeuta ktory vie robit EMDR terapiu (www.emdr.sk). Drzim palce nech sa ti cim skor ulavi. Ono to nejaky cas trva kym clovek ponaprava zraneny mozog a je vyborne ze mas odbornu pomoc, lebo sam si clovek castokrat nevie pomoct, je dobre mat externeho sprievodcu k tomu procesu.

cookie29
9. nov 2020

no ak Ta dlhodobo tyral, tak sa to do poriadku neda za par dni... ono to chce cas, vela casu... a bohuzial casto ludia, ktori nezazili, najma z blizkeho okolia, nevedia pochopit. Ja viem, ze by si potrebovala pomoc rodiny, ale oni Ti pomoct nevedia. Nie ze nechcu, mozno by aj chceli, ale mozu mat pocit bezmocnosti, ktori ich ubija... skus im to nezazlievat, nie je to jednoduche. Ako pises, mas terapeutku, mozno by nebola odveci ako spominaju vyssie aj nejake medikamentozna liecba, AD napriklad, niekedy taka barlicka pomoze, ale musi to zostat barlickou a nie riesenim. Nepises ci ste s manzelom stale spolu alebo nie, takze tazko... ale skus si najst eventualne nejaku skupinu ludi, ktori su na tom podobne... kde sa da vyrozpravat. A hlasujem za EDMR, ja som skusala v inom kontexte a pomohlo, len treba najst skutocne odbornika.

hajancinka
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
lujza123
9. nov 2020

Takýto vzťah a prežite tyranie dokáže človeka poznačit na dlho, niekedy aj doživotne. Dostať sa z toho musíš jedine sama, tam ti nikto zvonku nepomôže a nespraví to za teba, aj keď sa tvoje okolie snaži.

Násilie sa nedá pochopiť. Tyrana žena sa nedá pochopiť a neda sa jej pomôcť. Aj keď sa snažíš zo všetkých síl, pokiaľ sa ona sama nevzchopi neurobíš absolutne nič.
Ona to "trápenie " vytrvalo posúva ďalej, trpia jej deti, jej rodina, jej priatelia. Keď príde prvý krát snažia sa pomôcť, vypočuť, poradiť. Lenže ona príde znova a znova a znova. Vyplače sa, vyrozpráva, bežnému človeku je z toho týždeň zle aj keď 3/4 veci co sa dejú zataji. Ona potom lahka ako pierko odcupka za svojim tyranom po novú dávku svojho utrpenia.
Vieš aké ťažké je toto pre okolie? Pre rodičov? Pozerať sa ako sa z tvojho dieťaťa stáva čoraz väčšia troska a ty mu nedokážeš pomôcť? Absolútna bezmoc. Tak isto ako keď pozeráš nejaký nechutný hororový film v určitom momente je to na teba veľa a musíš ho vypnúť.

Niekedy je najväčšia pomoc práve to ked sa všetci týranej žene, alkoholikovi ci fetakovi otocia chrbtom. A ten človek keď je na najväčšom dne úplne sám práve vtedy nájde silu sa pozviechat.

katkami123
9. nov 2020

A bývaš ešte s mužom alebo ste už oddelení. Lebo aj na tom záleží ak sa chceš posunúť ďalej

katkami123
9. nov 2020

Tvoj otec to možno vôbec nemyslel zle. Skôr mi z tej jeho správy ide zúfalstvo nad tým ako žiješ a on už nevie ako ti ma povedať, aby ste išli od seba. Tvoj manzel netýral iba teba, určite to ničilo aj tvojich rodičov a ako napísal tvoj otec, hlavne tvoju matku. Možno ti aj hovorili, aby si ho opustila, ale nechcela si počuť. Ak si sa im stále iba žalovala ako sa ku tebe muž sprava a napriek tomu s ním bola, tak sa aj tak trochu necuduj, že pochybovali už aj o tebe. I keď oni zase nevedia aké tažké je od takého človeka odísť. Sustred sa na seba v prvom rade, nikomu nič nemusíš dokazovať.

tina011
3. jan 2021

Ahoj, uplne ti rozumiem, som vo velmi podobnej situacii, tiez mam pocit, ze to nema konca :/ do toho cela tato izolacia... Nepoznam vsetky tvoje detaily, napisem, co pomohlo mne...v prvom rade som sa snazila prerusit kontakt s manzelom (nastastie uz exmanzelom), ktory nie je nutny...a co najskor sa snazit s nim vsetko uzavriet (majetok atd)... ak je psychicky manipulator, nepojde to s nim ani po dobrom ani po zlom. Odskusala som si, ver mi ;) Clovek vsak nesmie hrat manipulatorovu hru! Dalsie co mi pomohlo je manualna praca! Je to neuveritelne, ako sa pri nej clovek dokaze odreagovat...slova od rodiny filtruj.mna sa babka snazila presvedcit ( a stale ju to bavi :/ ), aky bol moj ex dobry clovek a ako ma lubil. Haha, keby vedela! Ona s nim nezila a nepoznala ho, nemyslim ze ma pravo ma presviedcat o svojej pravde! Je to tvoj zivot a nezijes kvoli rodine, aby bola spokojna, ale kvoli sebe. Ak ta nevedia pochopit a podporit, zbytocne budes bojovat o ich naklonnost. Rovnako som sa zacala rozvijat a investovat do seba - pocuvam podcasty, citam psychologicke knihy, aby som nestupila druhy krat do tej istej mlaky. Vela stastia! 🙂