Prosim LEN pre tie, ktore si tym naozaj presli, dakujem...
Ako ste prisli na to, ze prisiel 'cas'. Kedy ste dosiahli stadium, ze uz nemalo vyznam viac bojovat o zachranu vztahu? Co bolo tym 'zlomovym bodom'?
A ako ste prezivali 'potom'? Kto Vam najviac pomohol / co Vam najviac pomohlo? Ostali ste same s dietatom?
Kludne do IP, mam obavy, ze sa tu nejake dobre duse budu zase montovat do veci, o ktorych nic nevedia.
Dakujem.
@hanatom ano teraz som a to je hrozné že tu nemám nikoho, on tu ma celú rodinu.akurat som čítala tvoj príbeh veľmi veľa je toho spoločného smojim okrem milenky..ale presne ten môj si myslí aký je najmúdrejší a ja som hlúpa a bez neho by sme so synom nevedeli nič urobiť to hovorí často. ..
@babatkoling ahoj, ja si tým práve prechádzam, prihlasila som sa pod novým nickom, takže, moje manželstvo trvá 12 rokov a máme 3 deti - s najmladšou som ešte na materskej, má 2,5 roka. Naše manželstvo bolo harmonické až po obdobie, kým sa nám narodila posledná dcera, deti máme neskutočne krásne, zdravé šikovné a inteligentné, lenže pri poslednej som prakticky vobec nespala, malá zaspávala okolo polnoci, a budila sa o štvrtej a celý kolotoč nanovo, to trvalo do roka, ja vyčerpaná nevyspatá, do toho domácnosť, bolo toho dosť, takže na sex u mna nebolo ani pomyslenie, manžl sa v tom čase stal riaditelom, vsetci ho obdivovali, gratulovali mu, zrazu nepracoval 3 víkendy do mesaica ako predtým ale mal volna nekonečne, Volno využíval na polovačky, jachty, trávil spústu času s kamarátmi, všetky deti - škola, krúžky - boli len na mne. Trvalo to dlho - sex sme mávali asi 2-3x do, mesiaca, čo bolo pre neho neskutočne málo, našiel si priatelku z práce - nie priamo kolegynu ale skor obchodnu partnerku, najprv fungovali len na telefone, cez sms - už som tušila že sa čosi deje, nakoniec mi vyklopil, že sa s nou aj vyspal, síce len raz ale predsa, a že aj ked to bol sex o ničom, tak to nelutuje a určite sa mi nemieni ospravedlnit ani ho to nemrzí ani to nelutuje. Takže sa mi momentálne žije velmi ťažko, počúvať ako už ma nemiluje, dnes odisšiel na služobku do zahraničia ale kde je v reále netuším, som od neho závisla finančne, pretože aj ked viem že by som si prácu nasla takmer okamžite, aj popri 3 detoch som vždy mala pracovné aktivity, takže som nikdy z brandže nevypadla, nemožem pracovať od 7 do 7 a deti nechať napospas svetu, nikto iný sa mi o ne nevie postarať, rodičia sú už starí, mojim rodičom nemožem povedať čo sa deje, oni sami v manželstve prežili, ale určite to nie je ukážkové manželstvo, povedala som to celé akurát manželovej sestre, ona to niesla tuším ešte horšie ako ja aj mu povedala, že je debil, ale to na situácii nic nemení, myslím že postupom času k rozvodu dospejeme....
Rozchod vždy bolí, nech už sú dôvody akékoľvek. Ten, ktorého opustili, zradili to znáša veľmi ťažko( ako je to na tej druhej strane, neviem). Mne osobne najviac pomohlo vyrozprávať sa, hovoriť, hovoriť, hovoriť. Akoby tie negatívne pocity odchádzali spolu so slovami a rozumu uvoľňovali priestor. O svojej situácii som povedala kamarátke, bez zábran, všetko a bez prikrášľovania. Najviac však zo všetkého mi pomohli diskusie na MK, anonymné ženy, mnohé s vlastnými skúsenosťami. Mám pocit, že sú to spríbuznené duše, ktoré prežili niečo podobné. Zistila som, že mnohé príbehy sú si veľmi podobné, aj tí ich muži volia rovnaké dôvody a rovnaké slová.Kamarátka má vlastnú rodinu a pokojný život. Nie žeby nechcela, ale myslím si, že to nemôže precítiť. To môže len niekto, kto to sám prežil, preto MK.
@tomiholjubavi, som úplne šokovaná názormi Tvojho bývalého, totálne zvrátený človek, síce s vysokým IQ, ale emocionálny kvocient absolútne nulový. Premýšlam, že keď práve nebol nezamestnaný a ako Dr. niekoho vyučoval, až ma mrazí, čo mohol študentom vtĺkať do hláv pri takej manipulátorskej povahe, bŕŕ. Náhodou som dnes prečítala túto diskusiu, aj ja som rozvedená a presne ako ty, nič lepšie som nemohla urobiť aj keď to bolo veĺmi, veľmi ťažké s dvoma malými deťmi. Je to už dávno za mnou a občas sa zapojím do diskusie, človek ktorý to prežil, vie dať dobré rady priamo zo života. Je mi ľúto, že si sním stratila krásne mladé roky a prajem Ti veľa šťastia.
@tapitapi, je smutné, že teraz, keď si toľko investovala do vzťahu všetko ide dolu vodou. Tvoj manžel začal žit ako keby v inom svete, je až zarážajúce, ako si to niektirí muži zariadia, útek od problémov a osobné pohodlie nadovšetko. Keby víkendy venoval rodine, vzťahy medzi Vami by sa určite utužili. Píšeš, že máte krásne deti, veď to má v živote zmysel - deti. Možno ešte nie je neskoro a podarí sa mu pristať na zemi a nie lietať v oblakoch vlastnej úspešnosti. Iste spomínaš na pekné obdobie v manželstve a veľmi Ti prajem aby sa aj on spamätal. Ja teda neviem, čo to títo úspešní muži, asi majú nejaký syndróm a pocit, že niečo zmeškali, keď sa chodia zabávať a rodina im nechýba. Prajem Ti pevné nervy a hlavne, nech Ti zdravie slúži, aby si dokázala zvládať rodinu a túto náročnú situáciu.
Stava sa ze hviezda tychot uspesnych riaditelov (manazerov, podnikatelov, atd), ktori nahle nadobudnu dojem, ze su v alfasamcovskej elite sveta a preto si zasluzia lukrativnejsi zivot, dosiahne vrchol a ide dole. A zrazu zistia, ze trvale hodnoty su v pevnom zazemi - rodine, detoch, zene. V tom "prizemnom", ktore kedysi brali ako nutne obmedzujuce bremeno. A vratia sa do reality.
Ale castejsie vidim pripady, ked sa prva rodina pre jeho pocit, ze on nalezi do klubu elity, rozpadne. A az ked trochu ostarne a zacne si uvedomovat ine hodnoty zivota, si zalozi druhu rodinu a zrazu zacne hocorit o vyzname rodiny a ako si uziva otcovstvo, atd. Javi sa ako uzasny clovek, sused, manzel, otec.
Ja mam vtedy taku chut ho chytit a zatriast nim tak, zeby mu porovnalo vsetky stavce krcnej chrbtice a nakricat na neho: a co tvoje prve deti?! Kde si vtedy bol, ty otec roka? Tie si toto nezasluzili? A preco - ze sa podla teba narodili zene, ktoru ty uz nechces?
takze si v zahranicí