Snažím sa život žiť, nie len prežívať
Neviem co chcem napisat. Snazim sa ako viem, tvarim sa ze som stastna. Nie je mi dobre. Trpim psych. problemami. Ano nie je mi najhorsie ako mi bolo a snazim sa mam dve prace ale len take tu par hodin, tam par hodin. Nieco aby som robila. Ked nejdem nikam a som doma tak si vymyslam vselijake prace na doma ale niekedy mi je zle. Venujem sa viac domacnosti, rodine, detom. A tvarim sa presviedcam samu seba ze mi je dobre. Ale to je take prezivanie zivota bez ani neviem bez coho. Ani neviem co cakam mozno len vykrik do tmy.
A co by ti naozaj urobilo radost?
Ale robíš dobre a správne- veľa šťastia, drž sa 🖐👍
minule som čítala strašne dobrý článok v denníku N že ľudia už ani nevedia smútiť a nudiť sa. že aj to treba, že netreba hneď vyhľadať psychiatra ktorý im len predpíše lieky ale snažiť sa tie emócie spracovať. a že deťom robíme medvediu službu lebo ani ich nenecháme prežívať smútok. hneď depresia - lekár - lieky. rodičia sa tak boja o deti že sa boja ich nechávať prežiť celú paletu emócií ale potom v dospelosti sa im to vráti lebo nevedia pracovať s emóciami. ... asi tak nejako zhrnuté. strašne dobrý článok 👍
A čo je problém? Čo ti chýba? Prečo v ničom nevidíš zmysel?
Nepísala si tu ty už raz? Pracovnými úspechmi naozaj nemusíš pokoriť svet, to ťa rodina vôbec nenapĺňa?
napíš z mosta do prosta čo ti chýba...
Podľa mňa vyraz (s deťmi, ale aj bez) raz za čas niekam z domu, za nejakými zážitkami, kultúrou, prírodou... čo Ťa baví, máš rada. Nemusí to byť ani drahé a môže Ti to dobiť baterky.
No asi by som sa pokúsila pohrabať v hĺbke a najsť podstatu toho čo mi vlastne chýba. Zavrieť oči a skúsiť si predstsviť, že som šťastná. Možno si v minulosti niečo stratila, vedome to potlačila a zabudla. Ale podvedome Ti to niečo chýba. Treba na to odvahu sa v sebe hrabať až do hĺbky. Ale stojí to za to.
Neboj bude aj lepšie. Niekedy má človek také blbé dni.