Prečo sú ľudia takí zlí?

@reanda

ja sa nechovam k ludom dobre len preto aby mi to vracali ale dako logicky ocakavam, ze sa nebudu chovat opacne.
nekonam dobro len preto ze v tom vidim daky zisk ale pokladam to za prirodzene byt dobra k ludom lebo proste verim v dobro o to vacsie vzdy pride sklamanie...
ale preco potom ludia sa chovaju tak sa ozvu len ked nieco potrebuju, tak to znamena ze som vlastne nie pre nich kamaratka ale len znama.?
a vobec sa nepremaham aby som pomohla...ked maju ludia problemy pomozem a pomozem aj ked tie problemy nemaju ...mna tiez naplna ked niekomu pomozem ale preco potom pride to sklamanie? tu nejde o ocakavania, tu ide o to ako sa ti ludia v konecnom dosledku casom prejavia...

skús si vstúpiť hlboko do seba a zamyslieť sa... odpoveď možno nájdeš.
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6138...

@jamimo zaujimave veci pisane, ale nie moj pripad. ale dakujem ze poznam aj taketo nieco, este som o tom nepocula.

ak si myslíš, že to nie je tvoj prípad, tak sa neposunieš ďalej. Tieto situácie sa ti budú opakovať ako neželané, toľko otrepané reprízy... Nevadí, čas, život, mnohé prežité, vek... ťa možno naučia. Veľa šťastia prajem.

V mojom okoli drviva vacsina zije pre deti a rodinu. Neviem co je na tom zle. Akoze fajn je sa stretnut sem tam s niekym,ale cakat od priatelov nejaku pomoc? Ak sa tak stane tak je to pre mna len prijemnym prekvapenim,ale realne necakam od nikoho pomoc. Ak mas potrebu pomahat,pomahaj nezistne, necakaj za to nejaku vyhodu,potom to uz nie je nezistna pomoc,ale protisluzba. Ano dobre pises,ver len sebe a svojej rodine,to nie je tak malo.

ano, ked sa ti niekto ozve, len ked nieco potrebuje, tak to nie je kamarat.. s takymi ludmi netreba pocitat ako s kamaratmi... musis trosku aj reflektovat reakcie okolia, nie len automaticky na kazdeho vrhat dobro, lebo ty si dobra.. ono aj kazdy si pod dobrom predstavuje nieco ine, moze sa stat, ze ty si myslis, ako niekomu dobre robis a jemu to skor vadi.. alebo niektori ludia su ozaj nastaveni druhych vyuzivat, tak to treba rozpoznat a tam nic nedavat.. to je tvoja zodpovednost, kam svoje 'dobro' investujes.. ked ho das, kam sa to nehodi, tak potom si sama mozes za svoje sklamanie.. ano, cloveku sa to moze stat, ale treba sa poucit a uz to nerobit a nie vesat hlavu, aky je svet zly..
ale nenapisala si, co teda rozumies pod tym pojmom cinit dobro a pomahat? lebo stazujes sa, ze si na ludi vzdy dobra a oni ta vzdy sklamu.. tak co je to dobre, co im robis? lebo ja napr. si predstavujem nieco 'dobre' s kamaratmi, ze napr. ideme spolu do lesa.. alebo do kina.. tak si uzijem ten les alebo kino a este ako bonus si to uzijem spolocne s nimi.. neviem, kde by tam bol priestor, aby ma mohli nejak sklamat alebo vyuzit..

“a vobec sa nepremaham aby som pomohla...ked maju ludia problemy pomozem” to je ok.

“a pomozem aj ked tie problemy nemaju ...” to nie je ok.

Robis to, pretoze “mna tiez naplna ked niekomu pomozem”.

A to je dovod toho “ale preco potom pride to sklamanie?” Pretoze ty nevies dat svojej pomoci hodnotu. Nech ti to akokolvek divne znie. Ak na svoju pomoc “nenacapis cenovku”, ludia su za nu sice radi, ale neuvedomuju si ju nijak hlbsie. Vnimaju to ako dalsiu vec, ktora im ulahcuje zivot (ako vysavac, auto, umyvacka riadu).

Nauc sa povedat nie. “Nie, velmi rada by som, ale …” (neda sa, uz nieco mam, nemam cas, musim urobit nieco ine, uz som slubila, ze … akykolvek dovod, lebo neuprednostnis ich potrebu pred svojou. Vyselektujes tie ich najnutnejsie. Zvysne jednoduchsie zvladnu i sami. A ak nahodou nemas inak co robit, tak je najvyssi cas, aby si zacala mat aj svoj zivot.)
A priprav sa na exodus doterajsich priatelov a znamych zo zivota, ktori boli zvyknuti na tvoju ochotnu pomoct kedykolvek. Vystriedaju ich postupne potom novi. Uz ich nebude vela. Ale budu si vazit tvoju pomoc, budu ju ochotni aj oplatit a neozvu sa iba, ked im daco bude treba.

No a este prestan od ludi ocakavat vela. Ty mas nejake standardy na seba (ocakavania od seba), ale neprenasaj ich na druhych. To je tiez zdroj sklamania.
Pride mi, ze si aka si (ale mozem sa mylit), lebo ocakavas, ze vdaka tomu budes oblubena, budes mat vela priatelov, budes pre nich dolezita.
Ze to mas nastavene ako “platidlo”. Ze vhodis pomyslenu mincu (konanie dobra) a automaticky vypadne laska (priatelstvo, oblubenost,…). Ibaze to takto nefunguje. Pomahat je len cast toho. Este musi zafungovat chemia (aj pri kamaratstve). A ze si sadnete v dalsich oblastiach. Nazoroch, humore, zaujmoch,…

už zas toto?

Nedaj sa znechutiť ale vždy si zachovaj svoju tvár. Ty si takáto si dobrá snažíš sa pomôcť. Hoci ti za to možno nikdy nepodakujú. Ja ti dakujem, že si takáto, že prinášaš do tohto sveta dobro a lásku. Pamätaj, že ani pohár vody podaný z lásky blížnemu, neostane bez odmeny.

Tvrdíš, že nejde o očakávania.
Ja som v živote na samej sebe vypozorovala, že som bola sklamaná zásadne len vtedy, keď som na základe mojej akcie očakávala reakciu zodpovedajúcu mojim predstavám.
Podvedome teda (iba tipujem, nemusí byť pravda) nejaké to “očakávaníčko” v tebe zrejme pracuje, inak by pocit sklamania nenastúpil.

@elizabet173 prosim?

@danica2711 nechapem vobec

podobná téma v rôznych (ale nie veľmi odlišných variáciách) sa tu objavuje tak raz týždenne, možno aj častejšie. Ak sa na MK vyskytuješ, musíš o tom vedieť. Resp. štýl tých príspevkov je taký podobný, že ich možno poznáš nielen ako čitateľ

@danica2711 nechodim sem casto preto netusim o com pises

Svojho času táto otázka trápila aj mňa. Tiež som nechápala kde sa v ľuďoch berie nevďačnosť či využivačnost. Ako s tým môžu žiť a ešte sa tváriť ako kamaráti. Brať čo im dám a potom ma ignorovať. Pozdraviť má a usmievať sa mi do tváre a za chrbtom ohovárať. No vekom a možno aj tým ze som si veľa problémov vyriešila som došla k záveru ,že keď chcem tak pomôžem a keď nechcem tak nepomôžem. Viem povedať nie a aj dosť. Mám len pár kamarátov s čistou dušou. A tým ostatným pomôžem no v určitých hraniciach. A hlavne som prestala očakávať že pomôže niekto mne. Veď sa hovorí ,,pomôž si človeče a aj pán Boh ti pomôže,,

Vnímam sa ako dobrý človek. Rada pomôžem - raz, dvakrát... Ale keď už je to tretí a xtý krát, prípadne výčitky, prečo nepomôžem, tak už sa len zasmejem,, že zas som naletela nejakej toxickej osobe a poviem milo a priamo - pretože sa mi nechce. A potom už komunikáciu s dotyčným nevyhľadávam, prípadne držím na neutrále. Nikdy som nečakala, že keď robím dobro, tak všetci budú utekať pomáhať mne. Keď niekomu pomáham, robím to, lebo chcem, dáva mi to dobrý pocit, že som dobrý človek. A niekedy mi to dotyčný "oplatí" a niekedy nie. To, že niekomu pomôžem je čisto a len moje rozhodnutie, bez akéhokoľvek očakávania odplatenia sa.

Jasne takisto, no treba si udržať tú detskú naivitu, inak bude život ťažký. Za život stretneš ešte veľa ľudí a názor zmeníš.

Áno, žiť pre manžela a deti, svoju najbližšiu rodinu. Byť ale aj láskavý a napomocny pre okolie, samozrejme, nie nechať sa využívať. Všetky takéto ostatné vzťahy sú len príjemny bonus k fungujucej rodine. 😊