Vety ktoré neznášam ? Neber to v zlom, ale...
Ktoré vety Vám zvýšia tep?
Ja vždy tŕpnem, keď počujem "Ako ťa poznám...", za ktorým nasleduje zaručene niečo, čo bolo usúdené na základe môjho správania v nejakej výnimočnej situácii alebo keď sa proste inak nedalo.
Ešte nezvládam, keď človek preventívne začína "Neuraz sa, ale..." Možno bez tohto úvodu by mi ani nenapadlo vnímať kritiku tak citlivo.
A "Veď ja sa nechcem hádať"... ako odpoveď na nejaký argument.
ach a keď niekto povie namiesto aspoň - ASPOM .. nechapem . a videla som to už aj napísané 😀 kúpiť aspom 10 rožkov.
Ja som kludny clovek. Mna len tak nic nerozhodi, ale ak tu citam vetu- sme s muzom tehotni, tak sa vzdy zamyslim, ze ci su obaja 🤔😂
Nie ze by ma to nejak extra vytacalo, v podstate je mi jedno, kto si ako oslovuje svoje ratolesti, no pride mi luto, ked malinkej dcerke povie mamicka KRPANA. Slovo "krpaty" sa mi spaja s urazkou, vnimam ho vo vyzname hanlivo, k babatku sa mi nehodi..
Aktualne mi vadia vety typu - ked ste vy boli mali...... (...... ste take jedli a tu ste, ste sa s tym hrali a dobre vam bolo, ste take nemali a nechybalo vam to, a pod.).
Este ma irituje porovnavanie chlapec/dievca. Ked sa synovi podari nieco rychlejsie, ako ocakavali, tak je to "zaujimave, vacsinou su chlapci v tomto lenivejsi". A ked mu nieco nejde, tak "samozrejme, dievcata su v tomto sikovnejsie".
@isis presne !!!!! tiez som to tu pisala ako ked in decko reve na plne obratky a rodicia s tym nic nerobia a kukaju do blba!!!!
Baby ja sa tak bavim...super tema...konecne..ziadne hadky ..😊😊😀
Mňa vie do nemoty vytočiť, keď dieťa reve totál uplne utrhnuté z reťaze a rodič/čia sa len prizerajú a majú na ksichte taky ten priblblý úsmev...vtedy mam chuť im jednu poriadnu natiahnuť..že keď už sa dieťa nevie utíšiť aspoň sa na ten debilný úsmev nemusím pozerať... (teraz neriešim tie deti vrieskajúce), ale ten úsmev nechápem, prečo keď mi dieťa reve na celú ulicu, ihrisko, obchod a pod... prečo sa musím usmievať ako krava/debil??? toto som stále nepochopila