Samovoľný potrat v 9. týždni
Ahojte. Tazko sa mi o tom pise, ale mam pocit ze ak to zo seba nedam von tak sa zblaznim.
Pred dvomi dnami som samovolne potratila😔
Bola som v 9t. Na babatko sme sa velmi tesili.
Zvlastne je ale to, ze ajked som mala po zisteni dvoch ciarok obrovsku radost, uz od zaciatku som mala zvlastny pocit ze nie je vsetko v poriadku😔
Asi pred necelym tyzdnom som si nasla na nohavickach malu kvapku krvi, zlakla som sa. Kedze som bola kusok od svojeho lekara a mal este ordinacne hodiny, hned som za nim isla(kedze mi hovoril ze ak by som krvacala mam hned prist)
Ked ma pozeral, uz som nekrvacala, ale mala taky svetly ruzovy vytok. Dostala som nejaku inekciu na posilnenie zltkoveho vaku a hormonalne tbl.na vkladanie. Lekar mi vsak naozaj velmi citlivo oznamil, ze sa moze stat ze o dietatko pridem ze sa to nevyvija tak ako ma. este stale nebolo vidno bit srdiecko a este nieco sa mu nepacilo, ale velmi som tomu nerozumela.
Dal mi aj lekarsku spravu so sebou, keby som isla na pohotovost. V piatok som mala prist rano na krv.
Stvrtok poobede som zacala mat zase ruzovy vytok, bolest v podbrusku ako pri menstruacii a sem tam pichanie akoby ihlicou.
Dovecera sa bolesti pomalicky stupnovali. Asi o 2hej rano som si nasla krv, bolesti uz boli dost silne, nemohla som ani spat. Prichadzali v rovnakych intervaloch asi po 10 minutach a coraz viac som krvacala. Uz som vedela co sa deje 😔 intervali sa skracovali a bolest pribudala, tak ako fyzicka, tak este viac ta psychicka...po asi hodine moje telo vylucilo velku asi 10cm tmavokrvavu zrazeninu. Bolest na chvilu ustupila ale netvalo dlho a opat to iste dokola, len uz nie v intervaloch ale bolesti som mala v kuse. Rozmyslala som ze pojdeme na pohotovost, ale ked som si predstavila ze niekde v nemocnici sa budem “trapit” a este viem aky byvaju v nemocniciach...chcela som ostat doma a v tu chvilu mi bolo uplne jedno ci sa mi nieco stane...
V silnych bolestiach a v placi som isla rano na toaletu, kde so mna vyslo “vsetko”😢😭
Bolo to priserne, chvilu som si to ani nechcela pripustit ze sa to stalo. Uz bolo rano a ja som mala ist na ten odber krvy. U lekara som sa nevedela ani vykoktat sestricke, ze mi uz nemusi brat krv, ani slovo a hlas so mna ani nesiel von, akoby mi niekto drzal hlasivky...tak som sa snazila neplakat, neslo to.
Lekar mi vyjadril smutok, bol velmi ludsky upokojil ma ze sa to niekedy proste stava, vsetko mi povysvegloval, zaco mu vlastne aj dakujem, pretoze som vela krat pocula ze lekar to zene oznami akoby islo o kus nabytku alebo len nejaku malichernost v jej zivote.
Zobrali mi krv, po pozreti mi oznamil ze pravdepodobne nebudem musiet ist na kyretaz, ale v pondelok mam hned prist sa ukazat ze ako sa to vyvija.
Dostala som inekciu na stiahnutie maternice a s malou dusickou som isla domov. Citila som sa hrozne a aj stale citim. Raz si hovorim ze som ako zena zlyhala, vzapati si hovorim ze sa to niekedy stava, aj zdravym zenam 😞
Ako ste sa vysporiadavali so stratou vy?
Ako ste si cistili telo a aj dusu?
Citim sa sice priserne, ale nevzdame sa a budeme sa snazit dalej. A verim, ze uz dalsie tehotenstvo dopadne dobre😔
Je mi to luto, tiez som ty presla po ma takto doma. Stava sa to. Chce to hlavne cas. Ale stale to tam niekde je ten pocit😕 ❤
@lienkazblnka 😔 Posielam objatie a úprimnú sústrasť. ...Dala som im mená, snažila som sa s nimi rozlúčiť a pustiť ich svojou cestou. Vždy to bolí, keď niekto milovaný odíde. Ale aspoň na nejaký čas sme mohli byť spolu... Hovorí sa, že ten život je krátky... Niekedy ozaj príliš... Verím, že sa s nimi stretnem...v tom večnom živote.
@lienkazblnka presne viem co prezivas. Jedno ,,stastie,, preto tie uvodzovky, pretoze to ziadne stastie nieje ,mas ze to mas uz za sebou . Ja uz 10 den cakam a trapim sa kym to odide zomna samo. Nic prijemne pre psychiku. ☹
Ahoj,je mi to velmi luto a uplne viem,ako sa citis,pretoze ja som presne to iste zazila tiez,ale v 8.tt. Bolo to minuly rok, snazili sme sa dlho,no nasa radosť z dvoch ciarok netrvala dlho. Ja som vsak skoncila v sanitke,lebo pri tych stratach krvi a pri bolesti pri potrate som doma neustale odpadavala,to sa uz nedalo vydrzat. Zial,na pohotovosti so mnou doktor jednal ako s kusom handry,bolo to to najponizujucejsie,co som kedy zazila. Tak mozes byt rada,ze si to vydrzala,si super,ze si to zvladla doma. Ja mam z neho traumu doteraz. So stratou som sa vyrovnavala veeelmi dlho. A nikdy to uplne neprejde,bolo to proste moje dietatko. Neskryvaj slzy,plac vzdy,ked sa ti bude chciet plakat. Ja som veru plakala dost,clovek to zo seba musi dostat. Kupila som si malicku sošku anjelika,ktoru mam stale na očiach v kuchyni a pripomina mi tohto mojho anjelika. Ja som veriaca a velmi mi pomohlo,ze som cele tieto svoje trapenia odovzdala v modlitbe Bohu. Ono to prejde,ten smutok prejde,chce to čas. Velmi ti drzim palce a pevne verim,ze coskoro sa opat zadari a opat otehotnies. Budem na teba myslieť
@lienkazblnka ahoj, ja som potratila pred 2mesiacmi zaciatkom 7tt. Doktor to nechal na samovycistenie, tyzden som krvacala prve dva dni katastrofa, a do dvoch tyzdnov som bola v poriadku...(este taky obcasny vytok hnedkasty som mala)...do 6tyzdnov nato som mala menzes...dusu som nevyliecila doteraz...myslim na to casto aj ked uz neplacem pride mi to neskutocne luto. Otehotnela som v chripkovom obdobi a chripka nedovolila spravnemu vyvoju, odislo same.lekar povedal ze mozeme po prvej mrche snazilkovat...ale menime obaja pracu aj mesto...vraciame sa domov, lebo stale na to myslim...myslim si ze dusu nevyliecime len sa s tym naucime zit.predslen nech to bolo akekolvek malicke, bolo to nase a vytuzene.ak ti bude smutno a tazko, kludne sa mi ozvi, viem co prezivas -asi nas je tu vela.prajem ti v kazdom pripade vela laskavych chvil, a vela ludi, ktori ti prinesu aspon pochopenie a oporu. Som tu pre teba 🍀❤️ A doktor mi poradil kyselinu listovu a alchemilku 🍀
@askim000 ahoj, v prvomrade vela sil posielam, a presne ako vravis, ze ked sa uz stala takato smutna vec, je ze to ,,aspon” odislo same a teraz....moja znama bola uz v 6 mesiaci a zial prestalo bit srdiecko....neberte ma prosim zle, ze to zlahcujem...ale aspon ze do mna nemuseli zasahovat, ze priroda bola trosku milosrdnejsia. Verim, ze sa to coskoro podari ❤️
Je mi to velmi luto.Pre zenu je to vzdy hrozne.Ja som to zazila trocha inak.V 9tt bolo este vsetko v poriadku a na kontrole v 12tt uz nebilo srdiecko,tak som bola na kyret.Prve dni som si myslela ze to ani neprezijem,vela som plakala, ale mala som uz doma 2 rocnu a musela fungovat.Pomohlo mi zapalit sviecku-rozlucit sa s babom.O 3 mesiace sme sa pokusili znova a rok po kyrete sa nam narodila druha dcerka.Tehotenstvo bolo psychicky velmi tazke.Bala som sa, tesit sa.Okoliu sme to oznamovali az v nejakom piatom mesiaci.Ale vsetko dobre dopadlo.Hovorim si,ze to asi tak malo byt,ze babo nebolo v poriadku a priroda to zariadila takto sama.Chce to cas,uz o tyzden bude lepsie.Odporucam niecim sa zamestnat naplno.
Ahojte, viem, ze je to starsia diskusia, ale akurat si tym prechadzam.. ako dlho ste sa cistili? Pripadne po akom case sa podarilo znova otehotniet? Dakujem 🙂
Je mi úprimne ľúto cim si si prešla...zial doverne to poznám.. stalo sa mi to 5 krát ze sme prišli o dieťatko... bolí to stále aj keď mi tu behá 4 ročne šidlo