Necítim lásku k druhému dieťaťu. Ako zmeniť môj postoj?
ZodpovedanéDobrý deň,
moje druhé dieťa má už 9 mesiacov a ja som stále nezažila ten pocit bezpodmienečnej materinskej lásky. Viac menej fungujem ako robot, ktorý sa stará o dieťa. Robím s ním všetko potrebné, ale neužívam si to.
Dlho po pôrode som si vyčítala, že som mala druhé dieťa a nevedela som si na to zvyknúť. Zo začiatku som mala depresívne stavy, ktoré sa časom vytratili. Myslela som si, že všetko bude v poriadku. Pri prvom dieťati som tiež zo začiatku mala stres a depresie, ale zhruba po mesiaci to prešlo a prišiel ten pocit bezhraničnej lásky k dieťaťu. Materstvo som si veľmi užívala. Opisovala som to ako najlepšiu životnú zmenu, bola som naozaj šťastná.
Takéto niečo som očakávala aj pri druhom dieťati. Obzvlášť, keď som mala veľmi dobrý pôrod, bonding, dotepanie pupočníka, ukážková starostlivosť v pôrodnici, dieťa naozaj ukážkové, ktoré pekne papalo a väčšinou len spalo.
Prvý pôrod a následnú starostlivosť som vnímala ako traumu.
Prečo si to teda neviem užiť?
Čo mám urobiť, aby sa tie spomínané pocity dostavili?
Ešte spomeniem, že po druhom pôrode sa u mňa objavili zdravotné problémy, ktoré budem riešiť až do konca života.
Môže mať toto vplyv na moje emócie?
O deti sa normálne starám, neodmietam ich, ale neužívam si ich. Beriem to všetko len ako povinnosť.
Čo mám urobiť, aby som opäť cítila, že mám život rada a užívam si ho?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako vysvetliť rodine, že nechcem a už nebudem mať druhé dieťa?
- Ako spracovať pocit, že pôrod nebude taký ako som si vysnívala?
- Dcérka po narodení súrodenca preferuje otca. Je to len obdobie?
- Ako zistím, či chcem tretie dieťa?
- Nezvládam rodičovstvo a svoje emócie. Ako začať na sebe pracovať?
- Ako napraviť náš vzťah po pôrode?
Dobrý deň,
ďakujem za vaše slová a úprimnosť. Tie ľudské očakávania nám veru dokážu neraz privodiť smútok a sklamanie. Rozumiem vám.
Čo mi z vašich slov prvé udrelo do očí, je vaša chuť porozumieť si v tom celom, čo prežívate. Práve toto je to najdoležitejšie, ak chceme viesť spokojný život.
Máte za sebou dva pôrody. Jeden traumatizujúci, ktorý sa preklenul nakoniec do spokojného materstva a druhý ideálny, no realita priniesla menšie emocionálne zapojenie. V tejto súvislosti mi napadá taká vec, že práve traumatizujúce zážitky, ktoré z akéhokoľvek dôvodu nespracujeme (nie je na to čas, peniaze, nechceme to už ďalej riešiť atď.) dokážu v čase opäť vyskočiť a mať vplyv na aktuálne prežívanie.
Verím, že keď prišlo druhé dieťa do zabehnutého života s tým prvým, to muselo byť náročné. Ono častokrát ani tak nejde o to, čo je ťažké podľa nejakých objektívnych kritérií (bezproblémové spanie, kŕmenie atď.), ale práve to subjektívne hrá rolu. To je ale nehmatateľné a ukrýva sa vo vás.
Popisujete, že ste vnímali akési depresívne prežívanie po oboch pôrodoch. Práve na prejdenie takýmto ťaživým obdobím sú tu psychológovia/psychoterapeuti. Sú to ľudia ako my všetci, no majú aj čosi navyše. Majú pravé vzdelanie, skúsenosti, funkčné nástroje ako sprevádzať človeka jeho ťažobou. Ak máte možnosť, tak práve takýto kontakt by vám vedel v rámci stretnutí pomôcť porozumieť tomu, čo sa práve vo vašom živote deje. Niekedy na zmenu postoja k nejakej situácii potrebujeme práve zaceliť a ošetriť staré rany(traumy). Tipy ako nájsť psychológa uvádzame na našom webe.
Na to ako sa má naša duša má veľký vplyv aj to, ako sa má telo. Píšete, že po druhom pôrode sa prejavili zdravotné problémy, ktoré budete musieť riešiť po zvyšok života. Chronické ochorenia a akýsi proces zmierovania sa s nimi je tiež proces. Neraz ho sprevádza naozaj veľká zmes emócií. Je to niečo, čo v menšej či väčšej miere zasahuje do vašeho bežného fungovania. Niektoré chronické ochorenia sú spojené napr. s veľkou únavou či inými obmedzeniami, ktoré môžu limitovať bežné fungovanie. Integrovať zdravotné problémy do svojho života tiež chce svoj čas.
Nepochybujem o tom, že sa o svoje deti staráte najlepšie, ako viete. Verím, že ten autopilot je len dôsledok množstva udalostí, ktoré sa v živote nakopili a nebol priestor sa na ne pozrieť hlbšie. Radosť je jedna z vecí, čo my ľudia k životu potrebujeme. V spleti množstva povinností, vieme o ňu prísť, či jej miesto nahradiť niečím iným. Ak máte možnosť, skúste popremýšľať, čo vám v živote robí/robilo radosť. Niekedy sú to naozaj maličkosti. Keď na niečo prídete, skúste to zaradiť do života čo najčastejšie.
Vnímam vašu situáciu z toho, čo píšete, ako ten moment v živote rodiny, kedy mama musí naplniť svoju nádobku, aby mohla napĺňať nádobky všetkých ostatných členov rodiny.
Držím vám palce, aby ste prišli ako nato.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk