Ako riešiť záchvaty a rev u trojročného syna?

Zodpovedané
2. aug 2019

Dobrý večer,

máme problémy s výchovou trojročného syna. Chytá záchvaty, ak mu v niečom nevyhovieme.

Večer nechce ísť z vonku domov, v meste nechce nastúpiť do auta, nechce sa ísť osprchovať. Chytí záchvat a škrieka ako nepríčetný. Bojuje s nami, keď ho vezmeme na ruky. Nepočúva, keď mu niečo rozprávame. Je ako zmyslov zbavený.

Niekedy to trvá aj pol hodinu, kým sa upokojí. A potom je zase normálny. Tieto záchvaty sú stále častejšie, a to pri každej príležitosti, pokiaľ mu nevyhovieme.

Ako máme postupovať a ako sa máme k synovi správať?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

syn sa nachádza v citlivom období.

Je prirodzené, že keď niečo nie je po jeho, tak sa hnevá, zúri. Je frustrovaný a tieto prejavy sú jeho formou a stratégiou zvládania tej frustrácie.

Učí sa ako to zvládať a je to dôležité. Pomocou týchto malých frustrácií sa neskôr v živote naučí vyrovnávať aj s väčšími.

Syn sa učí novým emóciám, učí sa ich zvládať, mnoho vecí chce zvládať sám, o mnohom chce sám aj rozhodovať, veľa však sám nedokáže a tak zvláda aj vnútorný boj.

Vyhovieť mu nie je cesta. Tú frustráciu potrebuje zažiť a vybudovať si stratégie ako to zvládnuť. Vy mu môžete pomôcť tak, že u odzrkadlíte ten pocit. Nechce sa ti ísť sprchovať. Najradšej by si nešiel. Hneváš sa, že ti vravíme, aby si sa sprchoval. Niekedy to bude trvať skutočne dlho, ale postupne by sa mal ukľudniť. Učí sa pomenovať pocit, spojiť si ho s telesným pocitom, vidí, že sa mu snažíte rozumieť.

Keď je dieťa pohltené emóciou, naozaj nepočúva. Tá časť mozgu zodpovedná za kogníciu je vtedy vypnutá. Najprv treba synčeka upokojiť, vtedy dokáže znovu vnímať.

Následne môžete skúsiť: Osprchovať sa však treba. Pôjdeš sám, alebo so mnou? Popr. so mnou alebo s ockom? Pôjdeš teraz alebo o 5 minút? (v tomto prípade treba nastaviť časovú hranicu).

Keď syn zúri, buďte pri ňom. Prijímajte ho. Hnev je emócia ako každá iná. Ponúknite mu, že keď vás potrebuje, ste pri ňom. Vyjadrite porozumenie. Nezjednodušujte to, neodsudzujte ho. Jeho emócie sú reálne a sú silné. Je dôležité, aby vedel, že ich akceptujete a rešpektujete.

Kľudne mu môžete pomenovať: Vidím, že sa veľmi hneváš. Rozumiem tomu. Neviem ako by som ti mohla pomôcť, ale som tu, ak ma budeš potrebovať. Popr. sa spýtajte: mám ťa objať? mám byť pri tebe? atď. Chce to kus trpezlivosti a kreativity.

Samozrejme ak je to v situácii, že potrebujete ísť do auta, niekedy ho treba vziať na ruky, ale dobré by bolo, aby bol informovaný, čo sa bude diať a prečo. A zároveň mu zrkadliť emóciu.

Môže to trvať, ale postupne by sa to malo zmierňovať, naučí sa s tým vyrovnávať. Niekedy sa môžete rozprávať o tom, čo pomáha vám, skúste sa o emóciách rozprávať, čítať knižky. Je to obdobie, hoci ťažké, ale dá sa pri ňom veľa naučiť a tiež sa dá využiť na zblíženie a budovanie dôvery. Tiež do budúcnosti má pre dieťa veľký význam, nakoľko si buduje emocionálnu inteligenciu.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com