Všetky deti majú dve uši

Nedávno som bola v škole po syna a keď som vchádzala do triedy, videla som situáciu, ktorú tak dôverne poznám. Vychovávateľka naháňala Jakuba, aby si odložil veci do tašky a len čo ma uvidela vo dverách, začala sa sťažovať, že ju nepočúva. Vždy, keď mu niečo káže, tak to neurobí a že sa to opakuje pravidelne.

Rozpovedala mi príklad:

"Jakubko odlož si fľašu do tašky," poprosí ho vychovávateľka.

Kubko vzal fľašu, odniesol ju k najbližšiemu stolu a tam ju nechal.

"Jakubko, ale odlož si tú fľašu do tašky," rozkáže mu vychovávateľka.

Jakub zasa vzal fľašu a preniesol ju o kus bližšie k taške, ale znova jeho pozornosť upútalo niečo iné a tak ju nechal, kde bol, a šiel sa hrať.

"Jakubko, nenechávaj tam tú fľašu!!! " to už si živo predstavujem ako na neho kričí celá červená v tvári (to ako keby som seba videla).

A tak Jakub vezme fľašu a dôjde s ňou konečne k taške. A ona je šťastná, že konečne urobil o čo ho požiadala a odložil si svoje veci. 

Ale ako to býva, nič nie je také jednoduché, ako sa zdá. Po odchode Jakuba z triedy vedľa miesta, kde stála pred tým taška, stojí naša zatúlaná fľaška.

A tak jej ja dopoviem tento príbeh:               

Prídeme domov a fľaši, ako už ten týždeň tretíkrát, niet. 

"Jakubko, kde máš tu fľašu?"

"Ja neviem, mami. Niekto mi ju znova zobral."

A tak sme sa obe zasmiali a mne v tej chvíli došla múdrosť mojej mamy:

Dve uši máme na to, aby jedným dnu, druhým von.

Takže dve uši sú super, len škoda: Ako rýchlo jedným dnu, tak rýchlo druhým von. A zalepiť ucho nám asi nepomôže. Mohlo by sa totiž ľahko stať, že zalepíme to ucho, ktorým to ide dnu. A to by nás už deti vôbec nepočúvali 🙂 

Takže mamičky, nehnevajte sa na svoje detičky. Ony za to nemôžu. S dvoma ušami sa už narodili.

#mk_blog_academy
#blogujem
#zabava
#skola