Matka šiestich detí vladkap: Základ rodiny je vzájomne trávený čas všetkých členov

Robiť rozhovor s vladkap je ako čítať knihu o manželstve. Má päť synov a jednu dcérku a čakajú ďalšie. Počas materskej stihla diaľkovo vyštudovať vysokú školu, rada robí s drevom a na záhrade a chvíľa pre seba pre ňu znamená chvíľa s manželom, keď sa môžu sami porozprávať. Zažila už tri rôzne učebné osnovy a tvrdí, že školský systém sa mení, avšak k horšiemu. Prečítajte si rozhovor s ňou.

Práve čakáte siedme dieťa. Očakávanie je stále rovnaké ako pri prvom?

V podstate áno. Prebieha to však trošku inak ako ostatné tehotenstvá. Siedme bábätko sme už neplánovali vôbec. Jednak kvôli môjmu zdravotnému stavu a zaskočilo nás to aj kvôli situácii, ktorá nastala ohľadom bývania. Všetko sa to tak trošku zamotalo. Nič na tom však nemení skutočnosť, že sa naň všetci tešíme 🙂 Samozrejme, ja to pri kopci povinností vnímam už trošku inak. Už nie je toľko času sledovať sa a zapisovať všetky zmeny tak, ako pri prvom.

Pri prvom zas nebolo toľko plnoletých posíl. Pomáhajú chalani?

To áno. Chlapci sú snaživí. Ja si ani neviem predstaviť, že by som ich nemala 🙂 Pomáhajú veľmi, čo sa to týka Benjamínka (najmladší syn) alebo aj inej pomoci. Niektorí vedia aj dobre navariť - a tomu sa povie už iná pomoc! Samozrejme, nemôžem nespomenúť aj Sárinku 🙂

Nový prírastok bude teda taký váš "spoločný rodinný".

Už Ben (2-ročný) je taký "spoločný". Starší súrodenci ho majú ako miláčika a toto bude niečo podobné. Myslím si, že práve pre Benjamínka to bude super mať skoro rovesníka/čku. Pre staršie deti - ako oni hovoria - to je super škola do života.

Koľko rokov má najstarší?

Samko bude mať v máji dvadsať rokov. Tento rok bude pre nás niekoľkonásobne jubilejný 🙂

Stíhate oslavovať všetky sviatky (narodeniny, meniny, výročia, apod.)?

Vo väčšom, teda so širšou rodinou, oslavujeme iba okrúhliny a významné sviatky. Ostatné prebieha iba v kruhu našej rodiny. Bežné meniny a narodeniny trávime spoločne s objednávkou pizze domov a upečením tortičky 🙂 Niekedy si posedenie odložíme na víkend, aby sme boli všetci spolu. Žiadne zvláštne "darčekovanie" sa nekoná. "Väčšie" darčeky sú iba k okrúhlinám.

Žijete zatiaľ všetci spolu? Alebo už chalani bývajú na internátoch?

Samko je od septembra na internáte, ale v piatok je doma už pred obedom a chodí na každý víkend. Ostatní sme zatiaľ doma.

Žijete v rodinnom dome či v byte?

Zatiaľ v 3-izbovom mestskom nájomnom byte, ale práve sa pomaly balíme a chystáme na sťahovanie do rodinného domu.

Existuje v takejto situácii aj "chvíľa pre seba"?

😀 Väčšinou až neskoro večer, keď už všetko utíchne. Potom sedíme s manželom dlho do noci a nevieme sa dorozprávať (samozrejme, pokiaľ je doma a nie je v práci). A niekedy aj cez deň, keď staršie deti zbalia Benjamínka a idú všetci von.

Stali sa pre vás s manželom takéto rozhovory dlho do noci už tradícou?

Každý večer prebieha u nás takmer rovnako. Keď je manžel doma a zaspí Ben, sedíme so staršími deťmi a riešime rôzne veci. Keď sa už všetci uložia, pokračujeme aj v niekoľkohodinových rozhovoroch a užívame si svoj čas pokoja. Niekedy hodiny uletia ako voda, už sme išli spať aj o štvrtej ráno 😀 Čiže, dá sa to nazvať tradíciou a samozrejme, spoločný čas je veľmi dôležitý. Neviem si ani predstaviť, že by to tak nebolo, keďže manžel má veľa služieb, tak jeho čas doma je obmedzený.

Považuješ to za základ pre tvorbu rodiny?

Základ, ktorý tvorí rodinu, je určite vzájomne trávený čas všetkých členov - je to budovanie vzťahov. Bez toho by to asi nešlo. Ale patrí sem aj určité naprogramovanie ostatných činností, záujmov, aktivít a riešenie kompromisov pre správne fungovanie.

Pojem "tradičná rodina" by teda mohol byť o neustálom budovaní vzťahov.

Podľa mňa sa vzťahy budujú už od útleho detstva a myslím si, že je dôležité stanoviť si, čo je pre mňa ako matku najdôležitejšie a z čoho sa dá ubrať.

Kde pracuje manžel?

Manžel je lekár, ale aby utiahol finančne rodinu, pracuje okrem ambulancie aj v nemocnici a v poobedných a nočných službách a cez víkendy a sviatky na záchrankách.

Čo je pre matku šiestich, čoskoro siedmych, detí najdôležitejšie?

Čo sa týka rodiny, hlavne detí, tak jednoznačne to, aby som tu stála pri nich vždy, keď to potrebujú. Môžem byť akokoľvek unavená alebo zaneprázdnená, moje dvojročné dieťa nepochopí takúto situáciu, musím sa mu prispôsobiť. Ono ma vníma ako osobu, ktorú chce mať stále pri sebe. Je mojou povinnosťou - povinnosťou matky - mu dať čo najviac lásky a svojho času. Takisto je to aj so staršími, ba aj dospelými deťmi. Tie si už tak čas pre seba nevyprosujú ako malé deti, ale majú svoje radosti, starosti a potrebujú ich zdieľať. Niekedy z nich nejaký problém treba vydolovať, ale bez času a lásky to nejde. Nenahradia to žiadne darčeky, televízia, počítač ani kamaráti. Vidíš to, stále sme pri čase a láske 🙂

Bez lásky to nejde 🙂 Preto sa žiada spýtať aj to, čo je najdôležitejšie pre teba ako manželku?

To isté plus dôvera 🙂 Manželstvo je veľmi zložitá inštitúcia, kde nastávajú rôzne situácie. Samozrejme, nie je to prechádzka ružovou záhradou, čiže bez lásky a niekedy aj sebazaprení by to nemohlo fungovať. Okrem lásky je tu dôležité aj vnímanie situácie, myslenia svojho partnera a rozprávanie sa o všetkom, čo sa dá. Niekedy sa cítim ako Maruška a potrebovala by som čarovné vrecúško 😀

Čiže vždy počúvaš intuíciu? Považuješ ju za prvoradú?

Ťažká otázka... Neviem, či za prvoradú, ale veľa je s ňou spojené. Mne by sa tu skôr hodilo slovo empatia.

A čo priestor na sebarealizáciu? Tú nachádzaš v čom?

Ja som veľmi aktívny človek, aj keď to už nie je to, čo bývalo 😀 Mala som obdobie počas materskej dovolenky (MD), kedy som cítila potrebu niekde vypadnúť, osviežiť si myseľ, nadobudnúť poznatky... Bolo to po narodení Jakubka (4. dieťa), diaľkovo som študovala vysokú školu. Bolo to náročné obdobie, ale dalo mi veľa. V súčasnosti sa venujem rôznym aktivitám na záhrade, ručným prácam, maľovaniu a som taký malý kutil. Rada robím s drevom - pílky a kladivá sú moji obľúbení kamaráti 😀 Po Benjamínkovi som si dala pauzu, ale písala som niekoľko rokov príspevky (dvojstranu) do kresťanského detského časopisu Dúha a viedla som rôzne aktivity s deťmi v práci. A dúfam, že v tom budem pokračovať aj po ďalšej materskej 🙂

Spávaš vôbec? 😀

Ale áno 🙂 Momentálne je to trošku v hluchom období, teraz riešime sťahovanie, ale nebráni mi to mať plnú hlavu riešení do budúcna. Ale čas na vzdelávanie alebo čítanie sa nájde - niekedy pri varení, v aute a podobne. Počas predchádzajúcich MD a pracovaní to bolo v plnom prúde a aktívne, teraz si to zatiaľ sumarizujem v hlave. Chcela by som vymyslieť nejaké záujmovo-náučné činnosti, ktoré by sa dali využiť aj pre ostatné deti v dedinke, kde budeme bývať. Poznám tam veľa detí a rodín. Chce to však čas.

Potreba socializovať sa a byť medzi ľuďmi je u teba zrejme silná 🙂 Internet ti to nikdy nedokázal nahradiť?

Niet nad osobný kontakt, podanie ruky, dotyk, objatie... Toto ti nenahradí žiaden internet ani nič podobné.

Na čo využívaš internet predovšetkým?

Pre mňa je internet doplnkom. Znamená to, že určitým spôsobom je sprostredkovateľom. Využívam ho najmä na komunikáciu so svojou sestrou cez Skype, ktorá žije v zahraničí. A tiež ako prostriedok na vyhľadávanie rôznych informácií.

A čo Modrý koník?

Modrý koník? Dá sa povedať, že ten nastupuje v čase relaxu 🙂 Nájdu sa tu skvelé články, príbehy, človek tu stretne ľudí s rôznymi osudmi. Počas MD to je určitý spôsob úniku do reality, ktorá je dostupná aj medzi štyrmi stenami. Páči sa mi, že je založený na komunikácii a nie je iba o predaji vecičiek.

Znie to tak, že materstvo si poriadne užívaš 🙂 Od koľkého dieťaťa to začala byť "úplná pohoda"?

Ono je to celé o stanovení si priorít. Osobne si myslím, že materstvo je veľmi zložité a určite to nie je dovolenka. Ja som si už pri prvom dieťati stanovila svoje pravidlá a snažila som sa ich dodržiavať, aj keď to nebolo vždy ľahké. Dieťa bolo na prvom mieste, samozrejme netreba zabúdať na manžela 🙂 Dôležité je vnímať pozitívum toho všetkého, nie hľadať negatíva. Vlastne si vytvoriť "vnútornú pohodu" a čistú myseľ, vnímať to tak, že dieťa je zverený dar, ktorý prostredníctvom vás môže vyrásť a vy ho môžete formovať. Je to ako keď zasadíš stromček na záhrade - striháš ho, polievaš a on potom vydá úrodu. Keď človek niekde urobí chybu, tak sa to na tom strome alebo úrode prejaví... A tak je to aj s deťmi a celým materstvom či manželstvom. Na otázku - od koľkého dieťaťa to začala byť pohoda - je ťažko odpovedať. Každým dieťaťom som sa naučila niečo nové, pochopila mnoho vecí, mnohé podstatné sa stalo nepodstatným a naopak. Je to všetko jedna veľká dielňa učenia 🙂

Veľa sebaspoznávania pri toľkých deťoch, že?

To určite áno. Je milé, že aj my rodičia sa od detí veľa naučíme. Niekedy vybuchneme, ale chce to nabrať silu a ospravedlniť sa dieťaťu, aj takéto situácie patria do rodiny. Zo začiatku to nie je ľahké. Ja som neskutočne vďačná mojim rodičom za všetko, čo nám dali a urobili pre nás a bolo to tiež iba o láske a čase, nie daroch. Veľmi mi chýbajú.

Čo bolo tým bodom, keď ste si povedali, že šesť detí už stačí?

Pôvodne sme chceli tri dcéry, ale keď bol chlapec za chlapcom, tak sme sa rozhodli, že skúsime dievčatko, s maximálnym počtom pokusov sedem 😀 Takže po narodení prvej dcérky Sarah (5. dieťa) sme to uzavreli. Ben a toto bábätko sú úplne neplánované, ale tak to malo byť... Nevymenila by som ich za nič, každý jeden je niečím výnimočný a každý má aj svoje mínusy, ale my sme presne takí istí. (Po Sárinke sa mi zhoršila reumatoidná artritída, kedy mi ďalšie tehotenstvá už neodporúčali, ale ja by som na potrat nikdy nešla, tak nebolo čo riešiť. Lekárka mi zakázala aj dojčiť, ale keď som dojčila päť detí, tak aj šieste a plánujem aj siedme - už mám odkojených 12 rokov a verím, že to zvládneme aj teraz.)

Po toľkých deťoch vieš hádam naspamäť aj školské osnovy. Mení sa ich kvalita?

Je to ťažká a rozsiahla téma. Školské osnovy a celý systém sú mi veľmi blízke a nielen vďaka skúsenostiam s mojimi deťmi 😀 Kvalita sa mení, učebnice sa menia. Bohužiaľ, mám pocit, že k horšiemu. Celý školský systém by sa mal prepracovať a zmeniť. Učebnice sú vypracované tak, že niekedy sa v nich nevedia orientovať ani rodičia, nie to ešte deti. Chýba v nich zvýraznená podstata dôležitosti. Mnoho učiteľov sa venuje získavaniu kreditov platných na sedem rokov, hodiny sú zastupované, deti strácajú systém odbornej postupnosti, ale na druhej strane, učitelia kredity potrebujú. To je jeden skrátený pohľad. A druhý je, že pri našich deťoch išli Samko s Dankom podľa jedných osnov, Matúško bol niečo "medzi", kedy sa vymýšľali nové programy a neboli ani učebnice, a Sárinka s Kubkom idú v ďalšej vetve. Ako bude vyzerať školstvo, kým nastúpi Ben a drobčiatko, necháme sa prekvapiť. Rozdiel od Samka po Sárinku je však v školskom systéme veľký.

Rozhovor bol autorizovaný, vladkap v prepise nič nezmenila.

Prečítajte si aj moje ostatné články:

• Fotoreportáž z pôrodu: Nešlo mi o nafotenie krvavého masakru (Prečítať tu)
• Fotoreportáž: Otec nafotil svojho syna autistu (Prečítať tu)
• Matka autistu elise: Syna v škole šikanovali, veľakrát išiel domov v papučkách (Prečítať tu)
• Matka geja alena0407: Aj homosexuáli chcú byť milovaní (Prečítať tu)
• petra_isteze: Na tetovanie odporúčam počkať, kým si človek skúsi prvé zamestnanie (Prečítať tu)

#rozhovor