Prečo sa opakuje “ŠKOLA ŽIVOTA”?

Musela som skopírovať…..súhlasíte?

Milí čitatelia, na mojej schránke sa občas nahromadí veľmi veľa zúfalých otázok od zúfalých ľudí, ktorí sa sťažujú, že sa svojim blízkym obetovali a od nich nejde žiadna vďačnosť. Tak som sa rozhodla napísať, resp. prerozprávať podobenstvo, ktoré som raz našla na jednej internetovej stánke.
Jedna žena ležala na smrteľnej posteli. Prišla ku nej Smrť. Keď ju žena uvidela, usmiala sa na ňu a povedala, že je pripravená.
„A na čo si pripravená?“ spýtala sa Smrť.
„Predsa na to, aby ma Boh vzal k sebe, do neba, do raja.“ odpovedala žena.
„A ako si prišla na to, že by ťa mal Boh vziať k sebe?“ pýtala sa ďalej Smrť prekvapene.
„Ako by ma mohol nevziať k sebe? Toľko som v živote trpela, že si zaslúžim pokoj, mier a Božiu lásku.“ odpovedala žena.
„A čím si toľko trpela?“ pýtala sa Smrť.
„Keď som bola malá, rodičia boli ku mne nespravodliví a vždycky ma nevinne trestali. Bili ma, nútili stáť v kúte na hanbe, kričali na mňa, ako by som spravila niečo strašné. Keď som chodila do školy, spolužiaci mi iba ubližovali, bili ma a ponižovali. Potom som sa vydala, ale môj muž pil a večne ma podvádzal. Deti ma úplne duševne zničili a prestali ma navštevovať.
Pokiaľ som ešte chodila do práce, šéf na mňa stále kričal, zadržoval mi výplatu a nútil ma chodiť do práce aj v čase voľna. Nakoniec ma vyhodil a ani mi nezaplatil. Susedia ma za chrbtom ohovárali a vymýšľali si o mne všelijaké hlúposti.“
„A čo dobré si urobila v živote ty sama?“ vypytovala sa Smrť ďalej.
„Vždycky som bola ku všetkým láskavá, do kostola som chodila, modlila sa, o všetkých sa starala, vždycky som všetko ťahala sama. Zakúsila som na tomto svete toľko bolesti, ako snáď sám Kristus… zaslúžila by som si raj.“
„No dobre…“ odpovedala Smrť „…rozumiem. Ostáva len malá formalita. Podpíš túto zmluvu a môžeš ísť rovno do raja.“
Smrť podala žene papier s jedinou vetou, pod ktorú sa mala podpísať. Žena si ju prečítala a pozrela na Smrť pohľadom, ako by ju poliali studenou vodou. Rozčúlene povedala, že to nemôže nikdy podpísať. Na papieri stálo:
Odpúšťam všetkým svojim vinníkom a prosím,
aby mi taktiež všetci odpustili.
„Prečo im nemôžeš odpustiť a poprosiť všetkých o ich odpustenie?“ pýtala sa s údivom Smrť.
„Predsa preto, lebo si moje odpustenie nezaslúžia! Keby som im odpustila, znamenalo by to, že sa nič nestalo, akoby nič z toho, čo mi urobili, nebolo. Nemali by žiadnu zodpovednosť za to, čo napáchali! A ja predsa nemám koho prosiť o odpustenie… Nikomu som nič zlé neurobila!“ rozhorčene sa obhajovala žena.
„Si si tým istá?“ spýtala sa Smrť.
„Absolútne!“ rázne odpovedala žena.
„Čo cítiš k tým, ktorí ti spôsobili toľko bolesti?“ znela ďalšia otázka.
„Cítim hnev, zlosť a krivdu! Je nespravodlivé, že ja mám zabudnúť a vymazať z pamäte všetko to zlo, ktorého sa na mne dopúšťali tí ľudia!“
„A čo by nastalo, keby si im odpustila a prestala mať tieto pocity?“ vypytovala sa Smrť ďalej.
Žena sa na chvíľu zamyslela a odpovedala, že by cítila vo vnútri prázdnotu.
„Buď k sebe úprimná a priznaj si, že túto prázdnotu v srdci cítiš celý život. Práve táto prázdnota zbavovala teba a aj tvoj život hodnoty. Preto, že si si nevážila sama seba, nevážili si ťa ani ostatní. Všetko, čo vysielaš, sa ti vráti. A teraz mi úprimne odpovedz, prečo pociťuješ v srdci prázdnotu?“
„Pretože som si celý život myslela, že tí, ktorých som milovala a pre ktorých som žila, by ma mali oceniť… a oni ma sklamali. Obetovala som svoj život mužovi, deťom, rodičom a priateľom, ale oni to neocenili a prejavili sa ako nevďačníci.“ horekovala žena.
Smrť rázne povedala žene:
„Nič si v svojom živote nepochopila!
Zapamätaj si túto dôležitú vetu:
TVOJ SVET ZAČÍNA U TEBA.“
„A čo to znamená?“ zúfalo sa spýtala žena.
„Znamená to, že za všetko, čo sa v tvojom živote stane, nesieš zodpovednosť iba TY. Či budeš šťastná alebo trpieť, o tom rozhoduješ iba TY! A teraz mi povedz, kto menovite ti spôsobil toľko bolesti?“
„Zdá sa…, že teda… ja sama…“ chvejúcim hlasom odpovedala žena.
„Takže komu vlastne nedokážeš odpustiť?“
„Sebe…?“ plačlivým hlasom sa spýtala žena.
„Áno. Odpustiť si znamená, priznať svoju chybu. Odpustiť si znamená, prijať svoju nedokonalosť. Odpustiť si znamená, otvoriť sa sama sebe. Sama sebe si spôsobovala bolesť tým, že si iným DOVOLILA, aby ti ubližovali a namiesto toho, aby si sa naučila mať rada sama seba, rozhodla si sa, že za tvoje utrpenie môže celý svet a nikto v ňom si nezaslúži tvoje odpustenie…
A to chceš, aby ťa Boh prijal s otvorenou náručou? Rozhodla si sa, že Boh je nejaký hlupák, ktorý otvára dvere zlým a zatvrdnutým trpiteľom s prázdnotou v srdci! Myslíš si, že v jeho dokonalom obydlí bezpodmienečnej LÁSKY je miesto pre takých, ako si ty?
Až dokážeš vytvoriť svoj vlastný raj vo svojom srdci, kde v prvom rade bude dobre tebe a potom všetkým ostatným okolo teba, potom môžeš zaklopať na dvere Božieho sveta.
Zatiaľ ťa ale musím poslať znovu na Zem, aby si sa naučila budovať svet, v ktorom vládne LÁSKA a skutočná prajnosť a starostlivosť. Kto sa nedokáže postarať sám o seba, žije v hlbokom omyle, že sa dokáže postarať o druhých.“
„Rozumiem… pochopila som… Nedokázala som naplniť svoje srdce láskou a otvoriť ho svojmu mužovi… Nedokázala som svojho muža urobiť šťastným, milujúcim a oddaným… Nedokázala som so srdcom plným lásky vychovať šťastné, úspešné a milujúce deti, ktoré som mala iba podporovať a pozorovať na ich individuálnej ceste… nie ich postrkovať na cestu, ktorú som si vymyslela ja… Nedokázala som vytvoriť harmonické vzťahy a ochrániť rodinný krb, pri ktorom by panoval mier a harmónia… v mojom svete, ktorý som vytvorila, všetci trpeli…“
„A už vieš prečo?“ spýtala sa Smrť.
„Chcela som, aby ma všetci ľutovali a mali so mnou súcit… Ale nikto ma nepoľutoval… A ja som verila, že aspoň Boh ma poľutuje a objíme!“
„Dobre si zapamätaj nasledujúce:
Najnebezpečnejší sú ľudia, ktorí chcú v druhých prebúdzať ľútosť.
Pokladajú sa, a vytvárajú zo seba OBEŤ!
Najväčšia ľudská nevedomosť spočíva v tom, že ľudia si myslia, že Boh snáď potrebuje nejaké obete! Nepotrebuje!
Dal nám silu TVORIŤ, dal nám SLOBODNÚ VOĽBU, aby sme TVORILI. My rozhodujeme, čo zo seba vytvoríme.
On je bezpodmienečná LÁSKA a nič iné k sebe nepustí. Kto okrem bolesti a utrpenia nepoznal nič iné, musí „opakovať ŠKOLU ŽIVOTA“, pokiaľ nepochopí, že LÁSKA je najvyššia hodnota. Človek, ktorý zo seba vytvára „obeť“, by mu iba svojou negativitou rozsieval bolesť a utrpenie v jeho príbytku, v jeho svete.
Vydaj sa teraz do nového života a uč sa milovať a starať sa v prvom rade o seba, naplň sa láskou až po okraj, aby táto láska pretekala k všetkým ostatným okolo teba. Pretože to, čo nemáš, nemôžeš rozdávať.
Na začiatok popros sama seba
o odpustenie svojej NEVEDOMOSTI a rovno si všetko ODPUSŤ,
pretože nie si v tom sama.
Na Zemi sú miliardy NEVEDOMÝCH…“
Ženine oči sa zatvorili a ona sa vydala na novú cestu s novým menom u nových rodičov…
♥
Zdroj/FB/Veríš, tak dokážeš