DEŇ DRUHÝ. UTOROK.
Noc som prežila niekde medzi Filipínami a Kolumbiou. Niekde tam, kde to vonia kokosom a kde Vám horúca noc a vyhladované komáre nikdy nedovolia spať. Teplomer v izbe ukazuje 26 stupňov. Snažím sa presvedčiť samu seba, že to je ešte POHODAAAAAA, ale prichádzajúca ranná migréna všetku moju snahu o pozitivitu okamžite zabíja.
S očami prilepenými k spodným viečkam sa dotmolím do kuchyne.
Bože, vďaka Ti za môjho manžela a za moju dlhoročnú trpezlivú snahu naučiť ho, že bez kofeínu ráno nefungujem. Na kuchynskej linke ma už totiž čaká horúca káva. A že starého psa novým kúskom nenaučíš....prd 😉 Pozdravím a hneď si chlipnem prvý dúšok. Milujem ten pocit, keď s každým ďalším čoraz viac a viac ovládam svoje telo. No niečo tu nehrá....niečo je iné. Je to tou horúčavou, čo hneď zrána sa vkráda do nášho bytu? Prebdenou nocou?
Pozriem na manžela...Tvári sa ako každé ráno....neprítomne pozerá novinky na FB a tiež sa snaží presvedčiť sám seba, že do tej práce ísť chce a nie, že musí. Ten za tým nebude, myslím, že ma ešte otráviť nechce. Deti máme primalé na to, aby sa o ne chcel starať sám.
Obzerám sa okolo seba a zrazu mi oči zastanú na krabici, ktorú som včera nechala v kuchyni na stole. Áno, to je ono!!! To je to INÉ!!! Z krabice sa totiž naďalej šíri nenápadná vôňa kokosu a ešte nenápadnejšie sa vmiešava do vône rannej kávy. Vydýchla som si....Z dvoch dôvodov.
1) Môj manžel ma stále miluje a žiaden pokus o likvidáciu manželky sa dnes ráno nekonal.
2) Nemusím ísť dnes do Lidla a kupovať prací gél, ktorý sa nám cez víkend minul.
Škoda, že na tretí som neprišla. Lebo...určite by bolo fajn pokračovať napr. takto:
3) Dnes konečne idem do práce, aby som sa doma nenudila.
4) Aha, prišla sms z banky. Zas kredit. Už tam mám 6-ciferné plusové číslo. Asi predsa len si kúpim tú víkendovú vilu vo Vodiciach.
5) Deti dnes berie opatrovateľka na pár dní do Legendie.
Oh, áno, vedela by som pokračovať ešte dlho predlho v tomto duchu, ale zabehaný ranný systém nepustí.
Najskôr WC najmladšia, potom zatróni prostredný. Medzitým moja ranná hygiena. Obliekanie. Krik najmladšej. Zas sa jej počas noci prestali páčiť šaty, ktoré som jej nachystala večer do škôlky a chce iné. Prostredný si chce dostavať auto z lega. Ja by som si rada aspoň riasenku dala...Nevadí. Aj tak je teplo. Dnes (ZAS) idem bez nej. Aspoň, že dcérku sme vyhrážkami, vydieraním a prosbami presvedčili, aby do škôlky nešla len v nohavičkách.
Doobedie prebieha rovnako ako včera, triedenie papierov, vypratávanie skríň, kôpkovanie učebníc. Počas upratovania triedy rozmýšľam, či skutočne som to, čo som.
Po práci zbalím veci a ako každý deň letím po najmladších do škôlky. Doma z nich strhnem šaty a šup ich na chvíľku schladiť do vane. Prichystať mlieko a nahnať ich do postele. K poobednému spánku. Spia nahí.....a áno, závidím im to. Ležím pri nich a počúvam, ako obaja slastne odfukujú. Nechýba veľa a odfukovali by sme v trojici. No Surf nepustí...
Po špičkách sťa James Bond a nečujne ako Chuck Norris sa snažím teleportovať do obývačky. Za roky rodičovskej som síce o nejaké inteligenčné body prišla, ale zato som sa dokonale vycvičila vo vojenskej príprave:
1) zvládam orientáciu v teréne, najmä v detskej izbe,
2) zdokonalila som sa v oblasti rýchlej prvej pomoci a v zlomku sekundy viem odlíšiť potničky od 6. choroby a ovčích kiahní,
3) využívam viaceré komunikačné prostriedky a dokonale mením intenzitu a farbu hlasu v rámci jednej vety,
4) naučila som sa využívať poradové cviky bez zbrane a so zbraňou (v mojom prípade je najnebezpečnejšou zbraňou emotívny monológ smerom k "nepriateľovi")
5) zdokonalila som sa v topografických zručnostiach v regióne našej obce a s kočíkom sa viem aj poslepiačky dostať z hociktorého konca domov poznajúc každý výmoľ a každú jamu,
6) som fyzicky zdatnejšia a psychicky pripravenejšia do boja v ženskom a detskom kolektíve (vďačím za to mojej svokre a mojim deťom),
7) som lepšie pripravená zvládať stresové a záťažové situácie (po niekoľkých nečakaných prepadovkách mojich svokrovcov priamo do našej obývačky zvládnem už naozaj čokoľvek)
8) a samozrejme - jesť, keď "nepriateľ spí", vydržať o hlade, keď "nepriateľ nespí" a kávú piť zásadne len studenú.
Inými slovami - presun je (už dnes) pre mňa MALINA. Cestou sa zastavím v obývačke a vezmem do rúk balíček, ktorý tam od včera nečujne čaká. Načiahnem sa po nožniciach a ostrou čepeľou vnikám do jeho útrob. Silná vôňa kokosu sa z neho okamžite vymaní ako Džín, no miesto toho, aby mi splnila moje tri želania, uniká ďalej.
Áno, môj milovaný......extrudovaný zelený polystyrén, jedna z TOP hračiek mojich detí, ktorá vie zabaviť na 10 minút ich a mňa na 3 hodiny, keď ho naháňam po celom byte.
Pod ním dve biele hlavy. Vytiahnem jednu, potom druhú. Vzápätí ponorím ruku medzi drť. Hmatkám. Hľadím dno. Presúvam zelené čudá z jednej strany krabice na druhú, no odvšadiaľ cítim prázdno.
Darček nikde.
No dobre......JA VIEM, ŽE TAM BYŤ NEMAL, ALE MOHOL, NO NIEEEEE ?????
Mierne sklamaná (v tomto som úplne typická ženská, ktorá sa nafučí, keď nedostane to, čo vlastne dostať ani nemala a vlastne ani nevie, čo chcela, ale .....) som sa vrátila k pôvodnému obsahu.
Dve fľaše.
Menšie, ako som myslela, že budú.
Ale čo.....počula som, že aj s malým gašparkom sa dá zahrať veľké divadlo. Zopakujem - len som to POČULA 😉
Beriem do ruky prvú, obzerám zľava, obzerám zprava... Do druhej chytím môjho FU LI, teda mobil čínskej značky, ktorú aj tak vysloviť neviem, a ako postaršia žena, čo už ledva vidí, si zapínam na ňom lupu.
LEBO:
1) ZVYK
- odkedy mám deti, beletria zapadá prachom a ... čítam len to, čo je po ruke na záchode.
Tam som tak 3x/deň....x 365 dní do roka x 5 rokov rodičáku... Proste - vypracovala som si zaujímavú úchylku a neodstrániteľný návyk
2) MATKA
- odkedy mám deti, beletria zapadá prachom a ... mne začalo záležať na tom, čo naše deti jedia, z čoho sú vyrobené tie papuče, čo nosia, aké konzervanty a prídavné látky sú vo farmaceutikách.... a tak. Dobrý deň, teší ma - Bio matka. Ok, dostali ste ma, klamem.... ale chcela by som ňou byť. Obdivujem tie, ktoré nimi sú. Ja na to až v takej miere gule nemám. Som žena.
Deti stále spia. Sledujem ich na webkamere a podvedome prepínam FU LI na fotoaparát.
Cvak. Cvak. Cvak.
Nie je veľa čo čítať, ešte menej, čo fotiť.
Tak googlim.
Tu Vás rovno zastavím. Ak idete cestou bio-eko-enviro, tie informácie nebudú nič pre vás.
S kokosom to má naozaj spoločné len málo. No ak ste milovníčkou a obdivovateľkou kúziel chémie, vítam vás s otvorenou náručou - zgustnete si dosýta 😂
Teraz mi zostáva len jedno - ODOŠLI SPRÁVU.
Lebo....
DEŇ POKRAČUJE.
Drobátka načerpali nové sily a "nepriateľ nespí".
Fuj.....a kávu mám zas studenú 👽
----
PS Google informácie poskytnem. V DEŇ TRETÍ.
