vierasab
24. jan 2011

Moľová invázia...

Mámááá, totó e? Tóóto!!! Maličká niekam ukazuje, kuknem. A Bách! Ostal po nej mastný fľak! Tu máš ty hnusoba! Nad našimi hlavami si plachtila mola jedna nenažraná. V jednej chvíli som po nej chcela zrevať: „Identifikuj sa! Si šatníková, či potravinová, si naša, susedovic, donesená či kieho?“ Jej okrídlená mrtvola prilepená na stene našej kuchyne ticho mlčala. No nič, ako ťa zošrkabať?

Odmalička mám fóbiu, v pravom slova zmysle, na všetko čo nekontrolovateľne lieta. Motýle , mole, nočné múry, netopiere a vtáky v uzavretom priestore. Nekontrolovateľne myslím, že pred zmenou trasy miminálne 5 sekúnd nevyhodí blinker, aby som sa vybrala schovať opačným smerom. Najlepšie pod posteľ.

Fuj, ani sa ťa nedotknem. Počkám na manžela, nech ťa odstráni. Veď na čo sú muži. Aby vyhadzovali z bytu mrtvoly všetkých druhov, aby otvárali tažko uzavreté fľaše, vytierali vrchné poličky, podávali veci z miest kam mi nedosiahneme, naháňali myši po byte.....Už len pri pohľade na jej pozostaky ma zalieval vrelý pot, a ježili sa mi chlpy.

Malá zaspala a ja som utekala na net. Gúglim „mola“ - poznaj svojho nepriateľa. Doviedla som to do dokonalosti. Už viem, čí sa živíš, koľko vajíčok nakladieš, ako sa rozmnožuješ. A aj to kde nájdem tvojich príbuzných, prípadné potomstvo.

Začal sa hon na mole potravinové, čelaď nenažrané. Vyhodila som trištvrte kuchyne. Všetky druhy strukovým leteli šmahom ruky do viec. Proste všetko, múky.... Kukám a nikde vás opachy nevidím. Len vyhadzujem. Bách, plésk a trésk. Ďalšia polica. Všetko je o.k. Až na zatúlaný sáčok v ktorom bolo asi 10 dg prézlí – záhorácky ekvivalent slovenskej stúhanky. A oni. Jej súrodenci, bratranci a prabratranci.....Lietali si ako na leteckých dňoch a prisahám, že mať lupu rechocú sa mi do ksichtu.

Toto je nad moje sily, volám jednotku rýchleho nasadenia, okamžite prídite, lebo ja neviem....

Prichádza hlavný deratizér ninič – moja mama. Šup, a bolo po moliach, povierali sme poličky. Keďže za asistencie mojej mamy nič nie je také jednoduché, bolo treba všetko vytieriediť, prezrieť, poutierať prach z každej škulinky. Je to proste pedant, ktorý sa mi teraz hodí. Z návštevy sa razom stali robotníci, a smetiari. .

Manžel keď prišiel z práce sa trošku počudoval, že sú vynesené smeti, a nejako je v tej kuchyni prázdno. Len kývol hlavou, a na požiadanie pochoval v koši našu molu.

a ten záver nemal chybu 😀 😀 😀

24. jan 2011

uzasne citanie 😀

24. jan 2011

juj mole .. tak tie ani ja nemusím .. sa ich tiež dosť bojim... my sme tak ešte tesne pred zimov mali strášne vela moli a vyše dvoch týždňou som hladala kde možu byť až potom raz v kuchyni celkom dole vzadu som našla 5litrovu sklenenu flasu s paierovým viečkom plnú jablkových sušienok z minulého roka.. no a to bolo kriku lebo bola plna lariev ...hruza a des... -🙂

24. jan 2011

Začni písať komentár...

Odošli