Príbeh kolikového bábätka končí, niečo nové začína

Je tomu niečo vyše roka, kedy som vyšla zo svojej komfortnej zóny a z pozície prevažne tichého sledovateľa  som sa dostala k Vám, milé mamičky - niekedy tu na stene, niekedy aj na ploche.

Počas uplynulých mesiacov som s Vami zdieľala príbeh a plačlivom bábätku trpiacom tvrdenou dojčenskou kolikou, z ktorého sa nakoniec vykľul malý intolerant. Informovala som Vás o novinkách v našej kuchyni, o tom, ako som sa dostávala do prípravy bez bez bez jedál, pretože na rok a pol sa mojím heslom stalo, že varím bez bez  bez, no z o to väčšej lásky.

Tí, čo ste čítali náš príbeh, viete, že sme si zažili to, čo zažíva v našej krajine asi každý rodič, ktorý má pocit, že má doma veľmi plačlivé bábätko... „Kolika, to nič nie je, musí dozrieť, to prejde...“. I keď odmietal kojenie a neskôr i fľašku, priberal veľmi málo, no o to viac plakal, mal kŕče a po pár týždňoch navyše aj pruh v slabinách, všetko v ňom stálo, nekakal bez rektálnej rúrky, spal zle cez deň aj v noci.... Prírastok váhy mal v najspodnejšej hranici, no mal, čiže pediatra nezaujímal... Len môj materský inštinkt mi hovoril, že jemu niečo je, že ho niečo trápi. Doktori nevideli nikdy ten výraz v tvári, keď prišli kŕče a bolesti a tie slzy, čo sa mu kotúľali po tvári. Bolo vidieť, že sa veľmi trápi a ja s ním. Najviac ma priam zožieralo to, že som mu nedokázala pomôcť ani ja sama, akokoľvek som sa snažila.

Zlomový bol prechod na špeciálne umelé mliečko a úplné vysadenie lepku efekt podčiarklo. Žiadne zrazeniny v stolici, ani voda, zrazu kakal sám a bol konečne spokojný... a ja tiež. Až tedy vyšlo najavo to, že náš syn je potravinový intolerant a niektoré zložky stravy ako mlieko či lepok nedokázal stráviť ani ako zložku materského mlieka.

A vtedy som sa pýtala – muselo to zájsť až tak ďaleko? To naozaj nemohol na to niekto prísť skôr? Dlho som si vyčítala, že po tých všetkých mojich úvahách, spisovaní poznámok o lepších a horších dňoch a pátraní po príčine, mi to nedocvaklo skôr.... no nemala som nikoho, s kým by som sa poradila...

Inšpirácie k tomu, ako ho prestravovať pri zaraďovaní príkrmov, som po nociach hľadala na zahraničných vegan blogoch. Level pečiva, drobných keksov do ruky, ovocných koláčikov, či jogurtov.... -  to boli len niektoré z mojich míľnikov, ktoré som v bez bez bez kuchyni prekonala, aby sa mohol tešiť zo svojho „brumíka“ na prechádzke. Istú dobu som ozaj snívala o hebkom chlebíku, ktorý by mohol žuť namiesto toho gumeného či dusivého cesta, čo som mu sama upiekla. Čas plynul a ja som sa zlepšila aj v pečení, varení a dokázala syna úplne integrovať do našej kuchyne, s malými obmenami v procese prípravy jedla. Oporou mi bolo hlavne ryžové mlieko a pohánková a ryžová múka a universal, cake mix a mix b z portfólia bezlepkových zmesí (tí, čo máte bezplepkáčov, viete🙂).

A keď už som prestala snívať o tom, kedy bude môcť ochutnať špaldové medovníky od babky, či pochutiť si na tvarohu, veci konečne nabrali správny smer. Dočítali sme sa o A2 plemenách kráv, ktorých mliečko dokáže byť tolerované aj ľuďmi s alergiou na bielkovinu kravského mlieka. 4 mesiace poň manžel dochádzal desiatky kilometrov a ja som mala na starosti prípravu jogurtov či lučiny, všetko s vegan kultúrami z kokosového lidl jogurtu. Po takmer pol roku sme skúsili domáci jogurt z tohto mlieka pripraviť s klasickým bielym jogurtom a syn na naše prekvapenie toleroval aj to.

Nakoplo ma to. Čo ak to jeho bruško konečne dozrelo a už nebude na tie zložky stravy reagovať? Ak už môže papať normálne a neprereve ďalšie noci?

Kto robil dieťaťu expozičný test s potravinou vie, že každý neúspešný pokus je tak demotivujúci.... Posledný špaldový piškót v novembri oplakal cez deň aj v noci. Po 2 lyžičkách jogurtu z neho šla zelená voda.

A po tom všetkom dnes nadišiel deň, kedy zjedol svoj prvý medovník. Áno, svoj prvý špaldový medovník z veľkonočných zamrazených zásob od babičky. S lepkovou múkou a maslom. Bez reakcie, bez plaču, bez kŕčov...

Najkrajší dar, aký som si mohla priať....

Všetkým Vám, ktoré máte doma deti s alergiami a intoleranciami a máte prognózu, že by z toho mohli vyrásť, prajem to isté... Nech sa aj vy raz dočkáte Vášho medovníkového dňa!

_________________________________

Verím, že nič v našom živote sa nedeje bez príčiny, že táto cesta mala svoj dôvod. Možno som sa mala stať tolerantnejšou (hlavne voči ľuďom s intoleranciami, pre ktorých som dovtedy nemala moc pochopenia – Veď čo tak strašné sa niekomu môže diať, keď zje krémovú polievku so smotanou??? Dnes už viem, že veľaJ).... a možno to mal byť začiatok niečoho nového.

Čím viac súvislostí som hľadala medzi inými deťmi a tým našim, tým viac spoločných znakov kolikových bábätiek som videla. Úprimne priznám, že ma to fascinovalo a mesiace som kúsok po kúsku skladala skladačku rôznych aspektov nadmernej plačlivosti dojčiat. Výsledkom je projekt, na ktorom po nociach pracujeme aj s odborníkmi s názvom ColicHelper – portál pre nadmerne plačlivé bábätká. Jeho ambíciou je, aby na ňom našli oporu všetci rodičia s nadmerne plačlivými bábätkami a aby vďaka radám a tipom od odborníkov dokázali svojim plačlivým bábätkám pomôcť bez toho, aby museli mesiace čakať na to, kedy kolika prejde.  

Pretože bábätká nami nemanipulujú, ale plačú, aby nás privolali a uspokojili sme ich potrebu či utíšili bolesť...

Fb_colichelper