Učiaca veža je skvelý pomocník nielen pre deti, ale aj pre nás rodičov. Každé dieťatko sa skôr či neskôr dostane do veku, keď chce robiť všetko ako my dospelí, ale aj do veku v ktorom musíme mať deti pod dohľadom. Skvelým pomocníkom, ktorý skĺbi tieto dve veci je učiaca veža.

Učiaca veža je skvelým pomocníkom v domácnosti ako som už vyššie spomínala, ale povedzme si pravdu aj nákladnejším, hlavne v tomto období keď ceny dreva každú chvíľu stúpajú. Preto som sa snažila nájsť riešenie ktoré by bolo rozumné. Tým riešením bola stolička ktorú si doma zostrojíte z IKEA nábytku. 

Pri staršom synovi som učiacu vežu nemala, áno prežili sme aj bez nej, ale uznávam nebolo to 2x bezpečné riešenie. Stolička je labilnejšia a malé dieťa nieje ešte také opatrné aby na nej vedelo kontrolovať svoju stabilitu. Túto učiacu vežu mám doma už nejaký ten mesiac, keďže článok som chcela napísať s odstupom času po tom, ako ju s mojou malou testerkou patrične otestujeme.

Po niekoľkých týždňoch používania môžem napísať, že k nej nemám žiadne výhrady. Veža je stabilná a má vysokú nosnosť, keďže udržala aj mňa bez akýchkoľvek problémov. Dcéra ktorá tento mesiac bude mať 1,5 roka si do veže vie pekne vyliezť. Vežu využívam/e pri varení, príprave jedla, alebo pri čistení zúbkov.

Ako si vežu poskladať a čo na ňu budete potrebovať? 
- 1x IKEA stolík ODDVAR

- 1x IKEA schodíky BEKVÄM

- 4x hrubšie šróby na prevŕtanie dreva 

- vŕtačku 

- podľa potreby farbu vhodnú pre deti alebo háčik na zavesenie zástery pre dieťatko 

Postup: Postup je veľmi jednoduchý. BEKVAM schodíky si postavíte presne podľa návodu. Stolík ODDVAR zložíte naopak. To znamená, že doska ktorá ma byť na vrchu, bude na spodku. Tiež vynecháte pri stavbe jedno drievko aby si dieťatko vedelo do veže pohodlne vyliezť. Prikladám fotky pre lepšiu predstavivosť. Nakoniec obe časti prišróbujete vŕtačkou k sebe. 

Tip na vylepšenie: Vežu si viete podľa vlastného vkusu namaľovať, alebo zladiť s miestnosťou. Ja sa najbližšie chystám na nalepenie, alebo prišróbovanie háčika, ktorý bude slúžiť na zavesenie detskej zástery. 

Máte, alebo mali ste tiež pre svoje deti učiacu vežu a ako hodnotíte vy jej využitie v domácnosti? Budem rada, ak sa podelíte o svoje názory dole v komentári 🙂

Rada by som sa s vami podelila o pár „plagátikov“, ktoré u nás v domácnosti visia a pomáhajú deťom byť samostatnejšie, mať slobodu voľby a prehľad v čase. Predovšetkým však znižujú frekvenciu okrikovania. Vďaka tomu máme doma lepšiu atmosféru a spokojnejšie deti – i rodičov. 

Pomôž mi zvládnuť to sám…

Táto myšlienka od Márie Montessori o vedení detí k samostatnosti ma nesmierne oslovuje. Nie som odborníčka na jej pedagogiku, ale so základnými prístupami som sa zoznámila. Aj v realite vidím, že deti chcú robiť veci samé, chcú sa zapájať, chcú preberať zodpovednosť. Keď môžu o niektorých veciach rozhodovať, cítia od nás dôveru a to im dáva pocit slobody a väčšej spokojnosti. Netrpia frustráciou a ľahšie potom spolupracujú aj v oblastiach, kde na výber veľmi nemajú.

Rada by som sa s vami podelila o pár ťahákov, ktoré sa nám doma osvedčili. V kúpeľni a na záchode, pri domácich povinnostiach, balení si oblečenia na dovolenku a pri sledovaní času.

V kúpeľni a na záchode

Keď okolo veku štyroch rokov začali byť deti úplne samostatné v používaní záchoda a ja som čakala, že už by mohli celý proces zvládnuť sami, nefungovalo to. Tých „záchodových“ úloh bolo tak veľa, že vždy dobrú polovicu zabudli. A tak som ich stále kontrolovala a okrikovala.

Vycikať sa. (Najlepšie do záchoda a nie mimo.)
Utrieť sa.
Spláchnuť.
Zavrieť dvere.
Zhasnúť svetlo.
Umyť si ruky.

Na také malé dieťa, ktoré berie celé cikanie ako nevyhnutné zlo, ktoré ho odvádza od hry, je tých úloh jednoducho príliš veľa. Ak sa im podarilo zvládnuť jednu-dve, mohla som byť rada. Takže stále som po nich vykrikovala, čo zabudli a vracala ich späť od hry, nech si to dokončia. Bolo to o nervy. A potom mi napadol zlepšovák – spravím im ťahák!

Tak som za ich asistencie nakreslila takýto návod a spoločne sme ho slávnostne nalepili na záchodovú stenu.

Nemalo to zázračný účinok, že by som odvtedy už nemusela deti nikdy upozorniť (ha ha 🙂 ), ale frekvencia výrazne klesla. Väčšinou som sa ich len spýtala – pozrel si si dobre zoznam? A oni sa vrátili a hneď vedeli, ktorý krok zabudli. Tým, že úlohy si odvtedy mohli kontrolovať sami, časť zodpovednosti za ich splnenie prešla i na nich. A myslím si, že to tak aj vnímali. Nehnevali sa tak na mňa, že ich ťahám späť od hry k nesplneným povinnostiam. Ak som ich aj upozornila, vzali to oveľa lepšie. Naozaj to vtedy trochu upokojilo to neustále okrikovanie – ktoré nebavilo ani mňa, ani ich a ani neprispievalo k dobrej nálade.

Takže keď som teraz pri námatkovej kontrole zistila, že mi syn s čistým svedomím povie „áno, umyl som si ruky“ a pri tom si ich len opláchol vodou bez mydla (fakt neviem, prečo nastal tento regres), došlo mi, že potrebuje nejaký „pripomínač“. Aby sa zvýšila jeho šanca na úspech. A znížila frekvencia môjho rozčuľovania sa. Lebo naozaj ma to vie riadne vytočiť, keď nevie naplniť toto moje úplne elementárne očakávanie (ktoré doteraz celkom zvládal).

Keďže už je predškolák, pozvala som ho do procesu tvorby.

• V poslednej dobe často zabúdaš na mydlo, čo by sme s tým mohli spraviť?
• Nakreslím si obrázok.
• Čo naň dáš?
• Ruky a mydlo.
• Dobre a kam ho nalepíme?
• Na dvere.

Obrázok si nakreslil aj nalepil sám. Na dvere kúpeľne. Po pár dňoch však zistil, že to nie je vhodné miesto – že veľmi nepomáha. A tak si nakreslil druhý obrázok (vhodnejšieho formátu) a nalepil si ho na poličku nad umývadlo. Účinnosť sa konečne zvýšila. 

To, že bol syn pozvaný do celého procesu, mal v ňom veľa slobody a mohol si ho sám manažovať, hodnotím ako veľmi pozitívny krok. Vďaka nemu zobral problém za svoj a prebral zodpovednosť za jeho riešenie. Navyše, darí sa mu s ním lepšie bojovať.

O ďalších našich ťahákoch (balíme sa na dovolenku, orientácia v čase, zoznam úloh) sa dočítate tu.

www.spokojnamamina.sk

Číselné tyče, niekedy nazývané aj červenomodré, predstavujú v montessori prostredí úvod do sveta aritmetiky. Ide o 10 drevených tyčí (hranolov), ktoré sú odstupňované dĺžkou od 10 cm po 1m. Každá je rozdelená na 10-centimetrové úseky, namaľované striedavo červenou a modrou farbou. Najmenšia, 10-centimetrová, tyč je celá červená. Najväčšia, 100-centimetrová, tyč má 10 úsekov, pričom prvý je červený a posledný modrý. Odporúčané sú približne od 4 rokov, je to však individuálne, a dieťaťu je najvhodnejšie ich predstaviť vtedy, keď začne javiť záujem o počítanie.

V čom spočíva ich jedinečnosť? Predovšetkým v tom, že predstavujú pre dieťa určité množstvo ako nedeliteľný celok. Keď sa dieťa učí počítať, a počíta napríklad autá na ulici, ešte nechápe, že keď povie TRI, ten pojem sa nevzťahuje len na to tretie auto v rade, ale na množinu troch áut. Rovnako keď počítame na prstoch, jeden - dva - tri, dieťa si myslí, že pomenovávame jednotlivé prsty. Pri tyči TRI však vidí, že tri znamená tri jednotky, ktoré spolu tvoria jeden spoločný celok.

Ako sa s nimi pracuje? Rozložíme ich na koberček, neusporiadane, ale tak, aby na ľavej strane bol vždy prvý červený dielik. Potom ich ukladáme od najväčšej po najmenšiu, a zarovnávame vľavo. Keď sú tyče usporiadané, zoznamujeme dieťa s nimi pomocou trojstupňovej jazykovej lekcie. Začneme s prvými tromi tyčami.

Zoberieme najmenšiu tyč a položíme pred nás na koberček:

„Toto je JEDEN. Jeden... Toto je DVA. Jeden, dva....Toto je TRI. Jeden, dva, tri.“

Prvé je názov tyče, druhé je počítanie jej dielikov.

V druhom stupni dávame dieťaťu pokyny: „Podaj mi TRI... Ukáž mi DVA...“

V treťom stupni preveríme, že dieťa už aktívne pozná názvy tyčí: „Čo je to?“ „DVA.“ Postupne sa takto zoznámime so všetkými tyčami.

Keď dieťa už pozná číslice, môžeme k jednotlivým tyčiam priraďovať čísla 1- 10 na kartičkách. Na koberčeku, kde máme usporiadané tyče, si rozložíme do radu kartičky s číslami (nemusia byť zoradené) a postupne prikladáme k tyčiam správne čísla od najmenšej po najväčšiu. Potom tyče rozhádžeme a dieťa skúsi opäť priraďovať čísla.

Na tyčiach si môžeme znázorniť aj rozklad čísla a podstatu základných matematických operácií. Desiatkovú tyč položíme vyššie ako ostatné, porovnáme ju s deviatkou, a premýšlame, akú tyč musíme priložiť k deviatke, aby boli spolu rovnako dlhé. Pokračujeme s tyčou 8, 7, 6 a 5. Takto názorne sa dieťa učí - bez toho, aby o tom vedelo - akými spôsobmi sa dá rozložiť číslo 10.

Tyče sa dajú dobre použiť aj pri meraní dĺžky a porovnávaní veľkostí. Môžete jednoducho zobrať jednu tyč a hľadať doma, čo je rovnako dlhé. Alebo si môžete názorne pomocou tyče ukázať, aké veľké je nejaké zvieratko, o ktorom práve čítate v knižke. My sme napríklad porovnávali veľkosť vtákov, ktoré v zime stretávame na prechádzkach.

Ďalšou nadstavbovou aktivitou je stavanie rôznych obrazcov podľa predlohy. Pre moje 4-ročné deti je to celkom výzva, najmä ak to skúšajú robiť bez počítania tyčí, len tak “od oka”.

Obľúbenou konštrukciou je “labyrint”, cez ktorý potom deti musia pomaly a opatrne chodiť tak, aby sa tyče nepohli. Niekde som dokonca videla takú verziu tejto hry, kde deti pri prechádzaní labyrintom mali v ruke zvonček a museli dávať pozor, aby im nezvonil 🙂

My naše tyče používame aj ako “narodeninové”. Na narodeniny deti vždy s nadšením zoberú svoju novú tyč a odfotia sa s ňou. Raz dokonca chceli vyskladať vek nás -dospelých - z tyčí, pre porovnanie. Bola to poriadne dlhá čiara, ale našťastie sme ešte takí mladí, že to ide 🙂

Ako si ich vyrobiť doma? Tie naše som vyrobila z drevených hranolov, ktoré som kúpila 2-metrové (potrebovala som 3), doma narezala a natrela akrylovými farbami. Tyče však nemusia byť presne podľa návodu. Nemusia to byť hranoly, nemusia byť ani červeno-modré. Môžete použiť palice, čo nájdete v lese. Alebo duplo kocky. Dôležité je, aby na nich bolo jasné, že predstavujú celok neoddeliteľných jednotiek.

Čo ďalej? Keď dieťa už pozná číselné tyče, vie ich pomenovať aj bez počítania, a pozná čísla, je pripravené na ďalší materiál. V montessori je to škatuľa s vretienkami, kde dieťa už k číslam priraďuje príslušné množstvo voľných jednotiek.

Viac tipov na zmyslupne hranie s detmi nájdete na mojom blogu MontessoriKids (http://montessorikids.sk alebo www.facebook.com/montessorikids.sk)