Tuto noc som uz tak dobre nespala. Inak, zabudla som napisat, ze v Rumunsku je casovy posun o hodinu dopredu, teda v tento den sme vstavali akoby o 5,30 nasho casu. Na ranajkach sme boli mierne natlaceni a keby ze som manzela nesurila po predchadzajucom zazitku, aby sme prisli na ranajky o 10 min skor, mali by sme znovu studenu kavu. Kvoli malemu priestoru uz totiz kazdy mal na tanieri pripravene ranajky a naliatu kavu a caj 🙂 Cudujem sa, ze sprievodkyna nenavrhla, aby kavu nalievali priebezne, ale co uz.

Mali sme pred sebou posledny den a ako prve sme si pozreli mesto Sibiu. Je znovu obohnane hradbami /nieco pre mojho manzela 🙂/. 

Cestou na dve hlavne namestia sme nakukli aj do zahrady pri muzeu historie, kde sprievodkyna navrhla, nech znamym posleme fotky, ze ano, mali pravdu, v Rumunsku je vsetko take zaostale, ze tu este maju dinosaury.

V pozadi je Most klamarov, traduje sa, ze ak sa nanho postavi niekto, kto vela klame, most sa zruti. Tak medzi nasimi turistami ziadny velky klamar nebol 🙂.

Na hlavnom namesti sa akurat konal trh s kvetinami.

V Sibiu sa nam velmi pacilo, bolo to take mile mestecko. Rozmyslali sme, ci nevyjst na jednu z vezi v meste, ale priznam sa, mna uz neskutocne boli lytka, zo vsetkych schodov som mala taku svalovicu, ze az. A obdivujem vsetkych nasich starsich turistov, ze cely vylet zvladli bez problemov.

A pomaly sa blizil zaver nasho vyletu. K hradu Hunedoara sme sli cez spustnutu priemyselnu cast, az som mala obavy, ci ideme spravne. Ale zakratko sme hrad Mateja Korvina uvideli a veru, ziadna fotka vam nepriblizi tu atmosferu majestatnosti.

Na hrad a zaverecne minanie rumunskych penazi sme mali iba hodinu a pol. Tu ma trosku zlostilo, preco sme nevyuzili ten treti den naplno, odchadzali sme uz pred 17. hodinou. A preto sme hrad v podstate iba obehli.

Vnutorne nadvorie je prekrasne. 

Aj vsetky tie vezicky pristavene k hradu.

Hrad sa bezne pouziva na svadobne fotenie a necudujem sa.

Ani sa mi nechce verit, ze sme tam boli 🙂. Urcite by som sa rada vratila. No a ak som vas aspon trosku navnadila, nevahajte. Rumunsko je este neprebadane, okrem tych dvoch miest su cesty takmer prazdne, nie je tam az tak vela turistov, no o 5, 10 rokov to moze byt inak.

No a este dodam, ze za vsetky vstupy sprievodkyna vyberala peniaze, cca 70 E, vsetky vstupne hradila ona naraz, co bolo skvele. A okrem toho sme minuli asi cca 100 E na osobu na jedlo, suveniry. Rumunsko je pomerne lacna krajina, len ma mrzi, ze ked som vosla do obchodu a chcela som kupit nieco typicky rumunske, miesto toho som si mohla kupit Brumika, cokoladu Milka, ci dalsie typicke suroviny, ktore sa predavaju aj u nas.

Vylet sa vydaril, obaja s manzelom sme z neho nadseni a uz teraz som zvedava, kam nas nabuduce zaveje vietor.

Vecer predtym sprievodkyna trochu nerealne dala pol hodinu na ranajky a odchod. Neviem, ci ine skupiny boli sikovnejsie, ale vdaka pomalemu automatu na kavu sme odisli o 15 min neskor.

Boli sme ubytovani v hoteli Rupea, Dumbrava. Ranajky boli fajn, hoci som ocakavala slubenu kopu zeleniny 🙂. Dostali sme volske oka, chlieb vo vajicku, prazenicu, sunky, salamy, skvely ovci syr /taky dobry som este nikdy nejedla/, cibulku, redkvicky. A hor sa do dalsieho dna 🙂

Rumunsko ma zopar zaujimavosti. Prva su plynove pripojky, ktore nie su vedene pod zemou, ale nad, takze domy a brany zvyknu byt lemovane oranzovymi rurami. A dalsia zaujimavost je spletite elektricke vedenie 🙂.

Na prvej fotke uz vidno pohorie Bucegi, kde sme mierili po serpentinach. V horskom mestecku Sinaia, kde vedla seba najdete luxusny hotel a chajdu s hydinou, sa nachadza kralovsky zamok Peles. Sprievodkyna nam slubila, ze uvidime nieco, co sme este nevideli, a neklamala. 🙂 Vo viacerych ohladoch. Zamok patri medzi 15 najluxusnejsich zamkov na svete a je jednym z najviac zachovalych v Europe.

Najprv obligatny rad na WC. Co mna udivuje je, ze na damskych wc bola jedna kabinka, na panskych boli 3. Hadajte, ako to viem 😀.

Nadvorie zamku bolo uzasne.

A tu zacala prva vec, ktoru som doteraz nevidela. Sprievodkyna nam na zaciatku v buse vravela o tom, aki su Rumuni pokrokovi a ako sa snazia v politike odstranit korupciu. Avsak, v realite je to ine. Pri plateni za listky sprievodcovia prihadzuju peniaze navyse a kto da viac, ten ide do zamku skor. TAkto to vyzeralo pred vstupom.

Bolo tam niekolko autobusov, vsetci natlaceni na sebe ako sardinky a cakali sme, kedy budu kricat, ze mozeme ist. Sprievodcovia kricali zene, ktora otvarala dvere, ze ju miluju, nech na nich mysli 😀. Dnu sme sa dostali asi o 11. hod.

Zvnutra nemam fotky. Skuste si vsak pohladat fotky na nete, tiez izby su neskutocne. My sme mali zakupeny zakladny okruh, teda sme videli iba prizemie a ani jednu kralovsku komnatu, no napriek tomu sme boli ocareni. Stoji to za to.

Dalsou zaujimavostou Rumunska je, ze na kazdom kroku vidite stada s ovcami. Su ozaj vsade.

A este jedna zaujimavost su tulave psy. Naozaj sme na ne natrafili na kazdom kroku. Pri hoteli, v meste, v dedinach, v horach... Sprievodkyna povedala, ze v Bukuresti je s tym obrovsky problem, ze tych psov su desattisice.

Inymi serpentinami sme sa dostavali k hradu Bran. Kazdy z vas uz asi pocul o Drakulovi. Ale asi ste poculi jeho marketingovy pribeh 🙂. V skutocnosti to bol tyran, ktory svojou pevnou a prisnou rukou do krajiny priniesol prosperitu. 

V Brane bola dalsia zaujimava situacia. Dnu sme sli samostatne. Kym v Pelesi sme obdivovali nadherne miestnosti zdobene zlatom, kobercami, exkluzivny nabytok, hrad Bran sa pysi malickymi miestnostami, zakutiami, tajnymi schodiskami. Velmi nam pripominal polsky hrad Niedzica.

No a zaujimavostou bolo, ze prave kvoli tym uzkym a malym miestnostam sme sa hradom pohybovali slimacim tempotom a nalepeni jeden na druheho sme sa pomaly suchtali.

Stoji vsak za to ist si ho pozriet.

Ma neskutocnu atmosferu, ale urcite budu musiet  nieco spravit s tym, aby do hradu nevpustali naraz take mnozstvo navstevnikov.

Pod hradom na turistov znovu cakaju stanky so suvenirmi a skanzen, ktory sme vsak nestihli pozriet . Skoda, na to som sa tesila.

Cestou z Branu sme z busu videli zaujimavu pevnost, Rasnov, ku ktoremu viedla lanovka. Mozno nabuduce 🙂

Do mesta Brasov sme to uz nemali daleko. Je to jedno z najnavstevovanejsich miest v Rumunsku. Okrem bohatej historie sa pysi aj lanovkou a nadhernym vyhladom z prilahlej hory Tampa. Tam, kde je teraz napis Brasov, bolo niekedy Stalin 🙂 

Na opacnej strane je mestsky hrad, ktory sme vsak uz nestihali navstivit.

Mesto je obohnane hradbami,

dominantou je Cierny kostol, ktory vyhorel /preto ten nazov/,

a namestie, ktore je vzdy plne turistov.

A nie, toto nie je prava tvar Rumunska 😀

Vecer sme sa presunuli na nase druhe ubytovanie v hoteli Decebal. Vyhodou boli nedaleke supermarkety, nevyhodou absencia restauracie, ktoru majitel vraj stavia uz niekolko rokov. My sme mali *nadherny* vyhlad na buducu restauraciu.

Dalsi uzasny den plny dojmov sme mali za sebou.