Som len druháčka a nemám nikoho
Ahoj, vlastne ani neviem prečo píšem sem, možno preto lebo to tu je anonymné a ja ani neviem komu sa vyrozprávať. Sú tu staršie ženy a možno mi niekto poradí. Ide o to, že vždy som bola taká osamotená, som na to zvyknutá, ale poslednu dobu mi je až moc smutno. Príde mi, že nemam žiadnych priateľov ani priateľky. Nikdy som žiadne nemala. Nikdy som u nikoho nebola, nespala. Nebola v kine (len s rodinou). Nemam sa komu vyrozprávať, nemam s kým kam chodiť. Strašne by som si priala mat niekoho s kým by som sa mohla rozprávať o hocičom. Keď vidím dievčatá v mojom veku vonku ako stále niekde chodia..každý deň!😞 a to maju viac ako jedného kamaráta, chodia von stále niekde inde s niekym iným…Myslela som si, že keď príde stredná a s ňou nový ľudia že to bude iné a zmení sa to, ale vôbec. Veľmi by som si priala mat kamarátku alebo kamaráta. Vážne sa citim tak sama. Poslednu dobu sa mi stáva, že mám slzy na krajíčku a len pozeram sa do blba a je mi smutno cely deň. Cele leto som nikde nebola, nemam žiadne zážitky, každý blby deň začína tak isto a konci tak isto už ma to nebaví. Premýšľala som kde by som si mohla najst niekoho, ale škola nie, a nic iné ma nenapadá. Nemam žiadne záujmové krúžky, a ked sa idem prejsť tak určite neoslovim niekoho že ahoj pod sa so mnou rozprávať. Ja ani neviem čo sa tu chcem vás spýtať. Možno nejakú nádej, že ste to mali rovnako a neskôr našli priateľov, aj keď pochybujem.
ahoj a nerozmýšľala si nad nejakými krúžkami? Nemáš žiadne záujmy? Keď píšeš, že máš každý deň rovnaký, tak nejaké hobby alebo krúžok by ti deň celkom spestrilo + je tam šanca stretnúť nových ľudí a navyše sa naučíš niečo hodnotné do života 🙂 Dnes už je tých krúžkov také kvantum a sú také rôznorodé!
"každý blbý deň začína a končí tak isto"
MOJA TOTO VÔBEC NIE JE SAMOZREJMOSŤ.
Vieš koľko ľudí už túto šancu mat "blbý" deň nedostane? Koľkí sa zajtra ráno už nezobudia? Aj ja som cely život sama. Čiže viem o com píšeš. Zažila som aj zneužitie aj sikanu. Pocity osamelosti a depresie o ktorých nikto nevedel. Bola som odstrcena a ani v tomto momente nemám človeka ktorému môžem veriť a porozprávať sa s ním. A žijem. Viem ze jediný kto ma vypočuje a neohrdne mnou je Boh. Nie som zaryta veriaca nemám dokonca presnú vieru nikam nechodím a modlím sa sporadicky. Ale keď už sa spovedám Bohu príde veľká úľava a pocit ze niekam patrím. Radšej byť sama než vo falošnej spoločnosti kde prebiehajú plytké rozhovory
@jabadabadu tazko povedat, o akej vzorke sa bavime. Po precitani prispevku som mala pocit, ze ho pise moja dcera.
Ďakujem, ale o krúžky nemám záujem. Reálne nie je nič čomu by som sa chcela venovať mimo školu, žiadny tanec, sport atd. Nie som na také veci.Ani nikto z okolia nechodi nikam. Radšej by som chcela kamaráta kamarátku na take bežne chodenie von a hlavne mat pocit že je tu niekto s kým si rozumiem a vieme si povedať viac menej všetko. Chcela by som u niekoho prespať, ísť na párty, ísť do kina, nič z tohoto som nikdy nezažila, a neviem kde dievčatá v mojom veku nabrali takých ľudí, že veľa ľudí poznajú a veľa ľudmi sa bavia stále niekde sú s niekym iným a stále majú co robit a zážitky a smejú sa a nepoznajú co to je ísť po škole domov.
Skús začat behávať na miesta, kam chodí viacej ľudí behávať. Usmej sa na ostatných, pozri do očí. Cvičenie Ťa môže celkovo nakopnúť a zvýšiť sebavedomie. Ďalej ma napadá, že psíčkari sa radi bavia navzájom 🙂. Držím Ti palce, nech stretneš spriaznenú dušu (URČITE SA TO STANE).
ja som na strednej tiež nemala takéto kamošky a nikam som nechodila, ale je aj pravda, že mi to vôbec nevadilo... Na vyške sa to potom zmenilo...
@lukavluke Prečo sa ma pýtate niečo po co som si sem prišla po radu?
A v skole s nikym nekomunikujes? S nikym sa nebavis? Ak mimo skolu nikam nechodis, nadviazat kamaratstvo mozes jedine tam...🤷
Ahoj a prečo sa s nikým nekamarátiš v škole? V triede? V čom je problém? Nevieš ako s nimi pokecať či? Si uzavretejší typ? Čo kamoši zo základky a z tvojho okolia, kde vyrastáš? Lebo každý na týchto miestach stretáme od detstva veľa ľudí a tak si vytvárame priateľstvá, robíš preto niečo? Či strániš sa ľudí?
A rodicia ti s tymto nepomozu? Ja mam 14r tichsieho syna, ak by mohol je cely den nad pocitacom (hra sa, programuje, robi stranky, nieco opravuje) ale ja ako rodic sa snazim mu nejako udrziavat kamaratstva - organizujem mu obcas nejaku party, pozvem kamarata, ideme niekam so znamymi co maju podobne "stare deti", supnem ho do tabora, prihlasila som ho na dva kruzky na ktore chodi...
Je mrte veci co mozes robit. Kruzky ti maminy navrhli preto ze je to najlepsia vec a stretnes decka presne v tvojom veku s tvojimi zaujmami v rovnakom meste/dedine. Mozes ist do tabora, prihlasit sa na nejaku dobrovolnicku pracu ale tam ti nikto nezaruci ze deti budu z toho isteho mesta a budete mat cas sa stretavat.
Ja som uplne odlisny typ - do prvaku na strednej (dochadzanie 30km) som sla s tym ze som poznala jedneho cloveka a uz v pol roku som poznala celu skolu, mna tiez mrzi ze moj syn nie je ako ja, spontanny, akcny, ale tak snazim sa ho do toho "viru" vtiahnut.
Ak ta nebaví šport, čo tak niečo umelecké? Sú aj pre veľké deti krúžky maľovania, keramiky... ja ako dospelá cez taký klub som si našla nové "spriaznené duše"
Šport síce by bol ideálny, ale chápem ja tiež na kolektívne veľmi nie som. Ale máš plno iných, kde cvičí malá skupina.
Pripadne turistický krúžok by bol super.
Dobrovoľníctvo tiež v tvojom veku ideálne.
Tam spoznáš ľudí v tvojom veku.
a so spolužiačkami prečo nikam nejdeš?
Vies co mne pomohlo aby som sa v uplne novom bydlisku dostala medzi ludi?Pes 🙂 chodila som vencit,stretala psickarov a tak sa s nimi dala do reci..skus porozmyslat naozaj o nejakom kruzku co by ta bavil..Najlepsie sa zoznamuje s ludmi pri situaciach kde mate nieco spolocne,ako napriklad ten vztah k zvieratam alebo k nejakemu sportu ci umeniu..
Druha vec je,ze budes musiet zmenit trosku samu seba,ja som bola uplne nespolocenska,neskor mi kamosky hovorili ze som posobila arogantne,ze som svojim spravanim posobila odmerane a nepristupne..Skus sa na ludi usmievat..Ked bude prilezitost,prehodit o jednu vetu viac,trebars len pochvalit niekomu tricko 🙂 Nie nasilu,ale jemne,nenutene a uprimne 🙂 drzim palce..
a čo ta baví? Lebo niečo ta zrejme zaujíma,máš predsa niečo rada. Ked sa s nikým nebavíš,tak si tažko nájdeš priatelku. Musíš začat komunikovat,so spolužiačkami napríklad. Ked si odsaditá,nikto sa ti nebude vtierat. Musííííš byt trošku ustretovejšia,zhovorčivejšia.
Ja mam pocit, akoby to pisala moja sesternica. Tiez ziadni kamarati ani nic. U nej je problem, ze je strasne utiahnuta. Ale strasne. Neprihovori sa. Nekomunikuje, len caka, ze to niekto urobi za nu. A to je problem. V skole sa tiez da k niekomu "prikmotrit", skamaratit, porozpravat. Skusit nejaky kruzok (naozaj to nemusi byt len sport, skus napriklad kreslenie alebo anglictinu, alebo proste nieco, co by Ta aspon trochu mohlo bavit). Ale ak sa ani tam nikomu neprihovoris alebo neodpovies, alebo nikoho nepovzbudis k rozhovoru, tak to nebude ine ako v skole. Sama musis vydat iniciativu, aj ked je to pre introverta neskutocne tazke. Ale bez toho naozaj budes sama... Velmi Ti drzim palce (a mojej "malej" 16 rocnej sesterke tiez).
Ja viem, že to je pol roka staré fórum ale prosím napíš mi.
@dado777 ahoj, to je tvoj ig? vyzerá ako práve vytvorený
Ahoj, a ake mas zaujmy, co ta bavi? Ono vies tym, ze nikde nechodis, je logicke, ze nemas sancu nikoho noveho spoznat. Skus sa prihlasit na nejake volnocasove aktivity, nieco co myslis ze by ta bavilo. Nemusi to byt vyslovene vo velkom kolektive, ak si introvert, skus na zaciatok nieco s mensim kolektivom.