Cítim sa ako najzbytočnejší človek na svete
Ahojte, dievčatá, prosím, poradíte mi s mojím problémom?
Vždy som bola zakríknutá, samotárska, nikdy som nezapadla do žiadneho kolektívu, vždy som bola outsider, či v práci, či v škole, neviem dobre komunikovať, často ma nenapadne nič zmysluplné, lebo sa bojím, aby som netresla blbosť a nestrápnila sa.
Momentálne pracujem vo veľkom kolektíve. Vždy, keď mám ísť do práce, minimálne 3x ma preženie, mám kŕče v bruchu, je mi na vracanie, raňajky sú niečo nepredstaviteľné, lebo hrdlo mám úplne zovreté. Do práce idem s tým, že no čo zase domrvím. Keď som nastupovala, dala som si záväzok, že tentoraz to bude iné, že sa budem snažiť zapadnúť, že nebudem robiť kiksy. Tak veľmi som chcela konečne niekam zapadnúť. Čím viac sa snažím chyby nerobiť, tým viac ich robím. Netvrdím, že stále, ale občas sa prihodí, som nová, neovládam ešte všetko, je ich samozrejme stále menej...ale stačí to na to, aby si ľudia mysleli svoje...plus mám zrejme problém so sluchom, častokrát sa mi stane, že nerozumiem, čo nadriadená hovorí a to je ešte len niečo. Ničia ma pohŕdavé pohľady kolegov, že bože, to je hus. A nie, rozhodne si nedomýšľam, viem to dobre rozoznať. Keď volám kolegyňu kvôli niečomu (ktorá je tam na to, btw, nie je to o tom, že by som ju otravovala, ale proste pri niektorých úkonoch musí byť prítomná osoba s väčšou právomocou), tak už vidím, ako prevracia oči a hovorí, že čo je zase. Keď so mnou rozprávajú ako s nesvojprávnou, alebo ak sa aj snažím zapojiť do konverzácie, tak ma totálne odignorujú, akoby som bola vzduch. Nepoviem, keby to bol jeden kolega, ok, nesadnem každému na svete, lenže badám to u všetkých. Pred časom bola nejaká párty, všetci ňou žili, nikto sa ma nespýtal, či idem, po nej sa ma nikto nespýtal, prečo som nebola. Je mi vyčítané, že nezapadám, že nie som vo svojej koži, už som dostala otázku, či naozaj potrebujem pracovať. Snažím sa byť neviditeľná, nechcem, aby ma niekto sprdol za hocijakú blbosť, aj keď viem, že som trebárs spravila nejakú chybu, veľmi zle znášam, ak mi niekto nadáva. Ak od niekoho niečo potrebujem, je mi až zle od žalúdka, že čo ak si zase nájde niečo, čo mi môže vytknúť. Nedávno si zo mňa spravil srandu jeden SBS-kár, ja som to hneď nepochopila a ešte hodinu som sa celá triasla od zdesenia. Strácam všetok zmysel pre humor, som uzlík nervov. Chodím domov zničená, cítim sa ako po bitke, ako handra, čo nie je na nič dobrá. Nenávidím tú prácu, neznášala som ich všetky, pretože všade bolo to isté...aj keď teraz je to úplne najhoršie...ľudia ma jednoducho neberú a ja neviem, čo s tým...vždy to tak bolo...síce je pravda, že raz som mala prácu, kde sme mali úžasný kolektív, dodnes ľutujem, že som odišla. Sebavedomie mám na bode mrazu, bojím sa už zapájať do čohokoľvek, mám pocit, že všetci ma považujú za hlupaňu a že som úplne zbytočná. Všetko toto ma strašne ničí, vždy som mala všelijaké depresívne nálady a myšlienky, už v škole, ale teraz je to najhoršie za tie roky. Neprejde deň, aby som si nepovedala, že nenávidím svoj život. Keď mám voľno, iba sedím na zadku a nič nerobím, lebo proste nevládzem. Som zúfalo nevyspatá, bolieva ma hlava, celé telo, neviem sa k ničomu donútiť, upratať, alebo robiť niečo zmysluplné. Cítim sa permanentne ako zbitý pes, som neustále chorá, od začiatku decembra som bola zdravá dokopy možno dva týždne, niekedy by som fakt najradšej neexistovala, nebyť mojej rodiny, tak neviem, kde by som teraz bola. Prosím, čo mám so sebou robiť? Už veeeeľmi dlho uvažujem o psychológovi, ale neviem, či by mi len vykecávanie na gauči pomohlo. V poslednom čase som strašne urevaná, len sa umáram otázkami, prečo mám taký mizerný život, pritom niekto by ho možno bral všetkými desiatimi. Čo mám robiť? ☹ ☹
@bubinka_20 v prvom rade ti chcem napísať, že je vysiľujúce snažiť sa zapadnúť nasilu. Človek, ktorý sa snaží zapadnúť za každú cenu pôsobí kŕčovito a trochu hlúpo. Čo keby si to nechala tak? Snažíš sa, máš očakávania, očakávania sa neplnia a prichádza frustrácia.
Ani ja nie som zapadávač do kolektívu a tiež sa necítim dobre vo veľkých skupinách ľudí. Ale poznám svoju povahu, svoje pocity a svoje miesto v kolektíve a som s tým stotožnená. Ja som skôr pozorovateľ a som s týmto miestom spokojná. Vždy sa nájde niekto, kto je podobného ladenia ako ja a v kolektíve s týmto človekom sa rozprávam, prehodím pár slov a je to dostačujúce. Nepotrebujem zabávať celú spoločnosť, nepotrebujem byť s každým kamoška a nepotrebujem klebetiť o blbostiach. A hlavne nepotrebujem zapadnúť za každú cenu.
Skús to tak zúfalo neriešiť, ak máš problém zo sluchom, tento si rieš v prvom rade a ostatné nechaj tak, nie každý musí byť spoločenský extrovert. Aj introverti majú svoje čaro a sú často vyhľadávaní, pretože vedia počúvať, neskáču do reči ako poniektorí extroverti a nepotrebujú na seba strhávať pozornosť.
Držím palce a v mene introvertov ti prajem pokoj v duši a maj sa trochu viac rada 🙂
Vsetkym vam velmi dakujem, potvrdila som si, co som si myslela a teraz uz len musim kontaktovat psychologa, aby mi objasnil, co presne a co vsetko mi vlastne je, odznelo tu vselico (dufam, ze to nemam vsetko 😅), tak uvidim, co mi povie.
Mimochodom, zda sa, ze niektori ste sa neskutocne trafili do cierneho...nemam rada davy ludi, mat vela ludi pokope okolo seba ma znervoznuje, ked sa da, rozruchu sa vyhybam...lanczi tu spomenula, ze by som si mala najst pracu, kde by som bola sama sebe panou...mojim snom je mat zivnost, svoje kralovstvo, kde sa nebudem musiet nikomu zodpovedat, resp. nikto ma nebude nahanat a buzerovat za to, ze som si dovolila ist na WC predtym, ako som sa pipla na prestavku (ze sorry, po 3 hodinach, co som sa nezastavila ani na pol minuty, som si nieco take dovolila). Kedze ma bavi tvorenie a rucne prace, urcite nieco s tym, ale najprv sa mi musi vratit chut vobec sa do niecoho pustat.
Je mi jasne, ze sama to uz nezvladnem, potrebujem odbornu pomoc, vidim na sebe zmeny, ktore mi lezu na nervy (napriklad vzdy som bola hrda na to, ze si viem spravit srandu sama zo seba...teraz? hroza a strach), mam obavy, ze sa mi este viac zhorsi fyzicky stav, takze skoncia sviatky a zacinam behat po lekaroch. Dakujem krasne za rady a povzbudenia, velmi mi to pomohlo 🙂
@bubinka_20 Hm, skusam si to predstavit nazivo a veru...mas to tazke. Pricinu odhali asi len psycholog. Je pravda, ze vsetci sme ini...moze to byt ziskane, ako aj vrodene, ze sa nedokazes socializovat. Ale nemas aspon zopar kamaratiek, s ktorymi ste si blizke alebo z "rovnakeho sudku", spriaznene duse...? Na tvojim mieste by som asi volila zamestnanie v mensom kolektive, prip. v nejakej kancelarii, kde Vas je malo...tolko asi nazaciatok. Navsteva psychologa a odhalit pricinu. On ta nasmeruje.
@maria1989 nedá...ale, ja mám doma syna,ktorý v detstve mal diagnostikovaný AS, naučili sme sa, ako k nemu pristupovať, ako ho "pochopiť", alebo ako s ním komunikovať, aby on pochopil nás...črty AS u neho výrazne zoslabli, má 20 rokov, funguje sám v zahraničí, študuje, stará sa o seba, má priateľku, kamarátov, je zodpovedný, spoľahlivý, šikovný do každej roboty ( aj manuálnej) a tiež športuje. lenže, ja si myslím, že tie AS črty u neho prepukli po očkovaní. asi po siedmych rokoch to už bolo veľmi-veľmi dobre. vraj 7 rokov trvá, kým sa hliník sám z tela vyplaví..u nás to sedí...ale nemáš dvoch rovnakých autistov, u každého je to iné...
@bubinka_20 ahoj.ja som zažívala niečo podobné keď som bola mladá ale navštívila som psychológa A pomohla mi.potom ani neviem ako odišla som do zahraničia A tam som sa naučila bojovať,proste bola som sama v cudzom svete bez znalosti jazyka A proste musela som sa naučiť A prispôsobiť.Neboj ide to len tá musí niekto usmerniť A motivovať.mne psychologicka dala aj lieky na,ukludnenie.Musíš to riešiť odborne nie len takto na mk.baby ti tu určite poradia ale treba aj navštíviť dr.
To magnezium mne povedali že nieje proti depke ale možno teba ukludni.hl.potrebuješ vrátiť energiu A na to je dobrá guarana. A nnejaké vitamíny. Držím ti palce
@jonas17 prosim ta, ako sa zvykol tvoj syn spravat? ako sa to prejavuje? vdaka
@bubinka_20 Ja si napríklad nemyslím, že to je depresia. Tá sa spája s absolútnou nechuťou žiť a vykonávať ani najzákladnejšie činnosti. U teba sa toto spája iba s prácou. Sluch si vyšetriť daj, to by som určite riešila. 🙂
Baby tu často radami o psychiatrovi človeka iba oveľa viac vystrašia a vystresujú.
1) Kúp si magnézium, poctivo ho začni užívať
2) ľubovníkový čaj - krásne upokojí bez toho, aby ťa oblbol, ako chemické liečivá. HAK neberieš, ako si spomínala, čiže ho piť môžeš( pri HAK znižuje jej účinok)
3) usmievaj sa. Úplne povinne, ráno pri pohľade do zrkadla, či povedz že si skvelá a budeš mať krásny deň. ( možno smiešne, ale podvedomie je fasa vec) Usmievaj sa na ľudí, aj keď možno nemáš na to náladu. Aj silený úsmev rozjasní tvoju dušu.
4) Ak odborník, tak psychológ. Skôr ti pomôže nájsť samú seba.
5) V každej robote šéfovia buzerujú. Nemôžeš to vzťahovať na seba. Robia to, lebo aj nad nimi vždy niekto je. To nie je v tvojej osobe. Keby prišiel niekto na tvoje miesto budú buzerovať aj jeho. 😉
6) Po´hrdavé pohľady kolegov môžeš s prepáčením vieš čo. Oni ťa nemusia zaujímať. Možno je to taká povaha človeka, ktorý sa potrebuje vyvyšovať a možno je to človek, ktorý má tiež trápenie a preto sa chmúri. Nikdy nevieš.
7) Vzala by som si deň , dva voľna a na začiatok sa vyspala. Tak riadne, z chuti. Aj keď pri deťoch je to asi nemožné 😀 ale skúsila by som. 🙂
Pripájam sa k poslednému príspevku od Alex, žiadny psychiater ani nič podobné. Som na tom ako ty a ver mi, žiadne lieky nepotrebuješ, aby ťa len oblbli. Nehovorím, že to nemôže byť sociálna fóbia, ale na tú ti tiež lieky neprospejú. Si veľmi citlivá duša a v tomto svete sa ti bude ťažko žiť presne ako mne. Tiež mám problémy, najskôr som si myslela, že som lenivá, ale čuduj sa svete keď som mala prácu kde som bola sama zodpovedná za prevádzku(t.j.žiaden šéf čo ti celý deň dých na krk) a jednu super spolupracovníčku, žiaden veľký kolektív tak som začala dobre spávať a do práce som sa každý jeden deň tešila! Bohužiaľ tú prevádzku zrušili a ja budem o chvíľu nútená zobrať nejakú stres prácu niekde v kolektíve kde určite budú aj nepríjemní ľudia no a už teraz zle spávam a niekedy mi je zle od žalúdka keď na to pomyslím. Ja strašne zle znášam veľa cudzích ľudí pri sebe a stres
Odporucam ti knihu asertivitou proti stresu. Tam sa docitas aky je tvvoj problem a aj riesenie
@jonas17 nevieš, či sa dá aspergerov syndróm liečiť?