8 ročná dcérka rozmýšľa nad smrťou. Poradíte mi?
Ahojte mám vážny problém s mojou 8 ročnou dcérkou,ona bolo vždy usmievavé a bestarostné dieťa,cca 4 mesiace sme sa rozišli s manželom,a v rodine máme vážne chorého člena a odvtedy stále častejšie pomýšla na smrť,máva otázky typu prečo sme sa narodili,ked aj tak zomrieme,al.ja kedy zomriem,bojí sa smrti,ja som s toho zúfala,prosím poradte mi ja pomýšlam na návštevu psychológa?
male dieta rozmysla o tom, ze naco je zivot? jasne ze psychologa a to urychlene!!
take tazke zivotne obdobie treba podchytit odbornikom - minimalne vam vsetkym poradi ako spolu o vsetkom co sa stalo komunikovat a budete spolu hladat riesenia.. neboj, znova bude usmievava, len tieto jej uvahy treba riesit..
Ja som nieco podobne mala s dcerou,ked mala sest, az nato,ze nemala som rozchod s manzelom.zomrela nam blizka osoba,pytala sa napr.ci ma v hrobe nohy, ruky, kuchynu.kde vlastne je, preco prestala dychat a pod.Snazila som sa jej to vysvetlit,ze kazdy raz zomrie, bud ked je niekto moc chory alebo stary, ze aj ked nas lubili, tak sa to jednoducho stane.ze nam zostanu v srdci,odisli k Ježiškovi (nie som veriaca -len si myslim,ze je nieco medzi nebom a zemou).myslim,ze dieta hadam casom pochopi,ze so smrtou sa stretne kazdy.My sme neboli u psychologa.Ale ak mas pocit,ze to nezvlada, navstiv ho.nic tym nepokazis.
ja si pamatam, tiez som bola cca vo veku tvojej dcerky, ked sesternici umrela mamka...prezivala som nieco podobne, az na to, ze som sa nikomu s tym nepriznala...bala som sa, ze zomriem, ze mi zomrie mama, otec, brat...., ze ostanem sama, atd....je to reakcia na to, co dieta zazije, vidi...je zrazu postavene pred situaciu, ktoru este mozno nie je schopne uplne dobre pochopit...ja som u psychologa nebola, kedze som sa s tym doma ani nepriznala. ale drzalo ma to hadam rok...takze tiez si myslim, ze by pomohol....urcite si sa s nou uz o tom rozpravala a ak teda nepomoze to, tak uz inej cesty ako psycholog nebude...
Najdolezitejsie je aby ste sa o tom porozpravali...na jej otazky odpovedaj pravdivo a vludne....treba ju povzbudit slovami do buducnosti...snazit sa rozpravat o tom ako si ona predstavuje buducnost...co by chcela robit,kolko deti a tak.....venuj jej kazdu tvoju volnu chvilu a snaz sa ju izolovat od vazne choreho clena vasej rodiny....viem je to tazke ale deti to nesu velmi zle....ma nejaky kruzok?velmi mi je ta luto ze teraz ked aj ty potrebujes oporu musis riesit dalsi problem...drz sa ...inak ak nic nepomoze zbehni psychologicke a mozete sa s nou porozpravat obe...sice nezmierni tu bolest co teraz prezivas ale aspon sa vyrozpravas aj ty aj dcera...drzte sa kocky...budem na vas mysliet
Podla mna je prirodzene, ze sa citi ohrozena, presne preto, co si napisala, ze ste sa rozisli a vidi choreho v rodine. Musi si to vyriesit, treba sa s nou vela rozpravat uistit ju, ze je vsetko ok, maminka a ocko zdravi, podelia si o nu starostlivost.... Mne zomrel otec pred rokom, moja mama este skor, mala ju ani nepoznala. Co sa ta navypytovala, ked sme sli na cintorin kvety zaniest. Bala som sa, ako prijme smrt mojho otca, asi dva dni mi trvalo, kym som sa odhodlala jej to povedat. A hoc mala 3 a pol roka, jej reakcia bola uzasna: Maminka, ale aspon jeho fotky a videa mame, vsak? On bol tazko chory, v zavere leziaci, v podstate ho poznala len takehoto slabuckeho, ciastocne aj z nemocnic... no vnimala to s akousi empatiou, vymyslala, ze ked my s ockom budeme stari, ako nam bude pomahat a ulahcovat zivot, kde vsade da zabradlia a aku nam kupi palicku... Teraz zase mi zahlasila, aky mi uvije vencek z pupav a sipok, ked zomriem, ale ze pochovat sa musim sama 🙂 a popisala mi, ako mi hrob kamienkami oblozi. Chcela som tym povedat, ze najlepsie si poznas dcerku, ci je to u nej iba hladanie uisteni a odpovedi, alebo aj smutok a depresia z rozchodu a z choroby v rodine, ktoru treba odborne riesit.
Urcite vyhladaj odbornu pomoc. Odchod odca a smrt v rodine su silne podnety krore dieta moze tazko a dlho spracovavat
Osobne si myslím že jej otázky svedčia o jej inteligencii a schopnosti vedieť sa vcítiť do druhých. Problém je že my sami na tieto otázky odpovede dobre nepoznáme, otázky o smrti sme v sebe úspešne potlačili a tvárime sa že sa nás netýka.. celkom logické a pre deti uspokojujúce odpovede (deti totiž niesú hlúpe) existujú napr. v buddhizme, do čoho by som šiel napr. ja .. ale ak si napr. krestanka tak by vedel pomoct aj dobrý farár. Najhoršia odpoveď je podla mňa, nič pred smrťou, nič po smrti. S tým sa ťažko vyrovnáva.
ja som v jej veku uvazovala uplne rovnako, zacalo ma to zaujimat, lebo mi to prislo ako debilina cele,ze preco tu vlastne som, dokonca som mavala s kamoskou take teorie, ze sa proste iba raz zobudim a preberiem sa z tohto zivota do toho druheho,ktory je realny a toto cele sa mi iba snivalo. Ziadne traumy sme ani jedna nezazili,islo o cistu filozofiu, ako si vysvetlit fungovanie cloveka a zivot/smrt ako taky. Pre dieta je normalne,ak si uvedomuje fungovanie smrtelnosti, toho kolobehu, jasne ze sa treba o tom rozpravat a nie zbrklo reagovat,ze preco to vytiahla tu temu. Musi si objasnit vela veci, ktore musia do seba zapadnut. Mozno bude ona vobec taka komplikovanejsia povaha v buducnosti, su ludia co sa proste nikdy nezamyslaju a netrapi ich skoro nic, potom su taki,co v 12tich citaju Akvinskeho a vzapati to hodia na nejaky uplny nihilizmus, lebo chcu vediet viac. Ta canisterapia nie je zly napad, aby odputala dieta od toho,co mu beha hlavou. 😉
S navstevou psychologa nevahaj. Hlavne tebe pomoze a vysvetli ako na dceru reagovat. Z mojej skusenosti by jej pomohlo aj rozptylenie canisterapiou. Skuste si najst priestor pre vencenie psikov v utulku ak mate nejaky blizko