Problém medzi dcérou a spolužiačkou
Poprosím o názor...moja dcérka prváčka mala nedávno problém so spolužiačkou, kedy tvrdila, že moja dcéra jej ubližuje fyzicky. Ja som o ničom nevedela, nik nám nič nevravel a zrazu len mama tej spolužiačky urobila neskutočný cirkus okolo toho, vraj jej dcéra má traumu z našej (inak veľmi obľúbená v kolektíve, nikdy jediný problém s ňou nebol a práve naopak deti ju všade volajú, majú radi). Bol to pre nás doma šok, jej mama si vyžiadala osobné stretnutie a nakoniec z toho vysvitlo, že to nebola pravda. To dievčatko jednoducho podľa môjho názoru malo nejaký úplne iný problém v škole, je utiahnutá, aj keď sme sa stretli, moja povedala, čo ako bolo a tá malá vôbec, len ticho stála a hlavu dole, tak to nejako hodila na to, že sa bojí kvôli niekomu chodiť do školy alebo čo. A jej mama pôsobila ako prehnaná citlivka, jednoducho preletí okolo dcérky včela a utekajú do nemocnice. Moja je presný opak, je akčná, rýchla, výrečná. Takže to, čo bolo v rámci hry, tá spolužiačka pretočila na týranie. Jej mama dokonca povedala, že malá už mesiac odmieta chodiť do školy. No v skratke, deti si to vyjasnili, my tiež, odvtedy nebol jediný problém. Podotýkam, že ani pani učiteľka absolútne o ničom nevedela, nevšimla si jediný problém medzi nimi a ešte predtým, než tá mamička chcela kontakt na nás, tak s ňou učiteľka hovorila a snažila sa jej vysvetliť, že sa jej to nejako nezdá, a že to bude sledovať. Aj sledovala a nikdy nič. Odvtedy je ticho. Ide však o to, že ja som pre istotu dcérke povedala, aby sa s ňou síce bavila ako so spolužiačkou, ale nech sa jej nijako nedotýka, a nevyhľadáva ju, radšej nech sa hrá a rozpráva s tými svojimi. Čo aj dodržiava. Môj problém je v tom, že to dievčatko dalo včera mojej dcérke pozvánku na oslavu narodenín. Ja som absolútne proti, aby tam šla, manžel tiež nie je nadšený, no dcérka tam ísť chce. Nechápem vôbec, načo ju pozýva, keď z nej donedávna mala "traumu" a jej mamina urobila z toho celoškolské halooo, dokonca to chcela rovno u riaditeľa riešiť. Takže teraz riešime doma, či môže alebo nemôže ísť, no mne to príde teda dosť blbé. Osobne ak my by sme mali takýto "problém" s niekym, rozhodne by sme to dieťa na oslavu nepozývali...či to len ja nie som normálna? ďakujem za akýkoľvek názor.
@jabadaba Ja tým nemyslím hodiť dieťa do vody a plávaj, alebo sa utop. Mnohí by sa bez intervencie učiteľa, či rodiča fakt utopili. Len tým chcem povedať, že dopredu sa dieťa na to pripraviť nedá. Riešiť môžeš len to, čo sa deje, ak by sme riešili dopredu, to, čo sa ani nestalo, tak by sme si z nich vychovali paranoikov.
@zuzitko74 to je jasne, riesit nieco hypoteticky je zcestne a to mi ani nikdy nenapadlo. Presne pre to co pises - viedlo by to len k paranoji a vobec neschopnosti plavat zivotom. Niekedy je ale tazke pre rodica odhadnut ci len citlivo reaguje na nieco alebo sa ozaj deje nieco neakceptovatelne. Mne je luto napr. ze som nenaskakala uz do skolky a nezarazila to uz tam. Aj spolocnost tomu nepridava, pretoze casto mnohe javy zlahcuje, bagatelizuje. Napr. ked som na ucku z MS vybehla, sice s odstupom casu a uz mimo MS, tak mi povedala, ze predsa to je v pohode dat dietatu prezyvku. Fakt, ze ho tym zosmiesnovala pred detmi ona ako autorita, to nebrala v uvahu. V jej ociach som dodnes za hysterku zrejme, co vidi sikanu tam kde nie je, ved sranda ohromna, deti sa bavili! Okrem toho mojho ovsem! Predpokladam, ze takto to vylicila aj matkam posmeskarok, kedze vychadzaju spolu aj nadalej a mimo MS.
prečítala som celú diskusiu a poviem vám, vo viacerých prípadoch to vidím ako začiatok šikany 😒
@katasa suhlasim s tebou, nechcem vidiet, co sa stane ked deti dosiahnu ten fakt hnusny vek 10-11 rokov. Najvacsi problem je v tom, ze tie deti to robit mozu a nikto im na to nic nepovie, popripade si to ani nevsimne a ich napady casom z blbych poznamok na zaciatku mozu prejst az do fyzickeho nasilia na konci, aj ked pokial maju trosku rozumu, tak to budu dlhodobo drzat na hranici psychickeho teroru, co je pre obet este horsie.
no my riešime fyzické násilie (premyslené a organizované) v prvej triede ZŠ ☹ nikomu neprajem, môj syn je citlivý empatický a je to fakt hrozné čo sme zistili, riešili sme na rodičovskom združení a ešte sa niektorí rodičia urazili... ale nech sa uráža kto chce, moje dieťa musím chrániť
Áno, každý bráni svoje dieťa, ale keď práve vy máte ten typ "čo stojí, keď ho bijú a nechápe prečo? však im nič neurobil" tak je to pre rodiča veľmi ťažké - isto sme si pár bezsenných nocí všetci užili. A pre to dieťa tiež. Sú deti, ktoré prosto nechápu, že ak pre nich je nadvihovanie sukne sranda, tak pre toho komu sa potom smejú, že mu vidno nohavičky veru to sranda nie je - však všetci sa bavia.
Čo pomohlo nám:
1. porozprávala som sa s učiteľkou - nech nezasahuje ale ak sa dá odsleduje či sú veci také ako mi boli podané, keďže introverti často veci vidia horšie ako sú - v tom som realista 😉
2. ak sa potvrdilo, učiteľka sa s dievčatami porozprávala - bohužiaľ veľký efekt to nemalo - všetky prikyvovali a druhý deň bolo to isté
3. dcére som vysvetlila, že ak nezačne sa brániť a reagovať ona tak jej nepomôže ani učiteľka, ani my ani nikto
4. dohodli sme sa, že pokiaľ nepotečie krv alebo jej nebudú vyslovene hrubo nadávať, nebude chodiť žalovať v škole - povie mne doma
5. každú jednu nepríjemnú udalosť som s ňou prebrala a nacvičovala doma reakciu - čo odpovedať, ako sa môže zachovať, že to musí byť primerané, ale musí sa začať brániť
6. Vždy nejakú spolužiačku sme raz za týždeň sa snažili zavolať k nám domov sa pohrať - tak si vytvorila väzby a v prípade konfliktu sa jej už aj niekto zastal z detí
7. na oslavu sme pozvali všetky aj tú babu, na ktorú sa najviac sťažovala, že nahovára ostatné dievčatá, že sa s ňou nemajú hrať a robí jej najviac zle - lebo predsa nebudeme my niekoho vyčleňovať ak sa to nám nepáči - dcéra nakoniec súhlasila. A bolo to najlepšie čo som mohla urobiť - na dlhý čas v škole sa to potom značne zlepšilo tento rok som vlastne riešila s učiteľkou len raz pred cca mesiacom - tiež dcéra plakala, že nejde do školy, a tiež sa sťažovala na konkrétnu dievčinu - stále tú istú - a to som už bola rozhodnutá, že sa s kontaktujem s rodičmi - neustále vysmievanie, huckanie ostatných- dcéra každý deň plakala na WC - už som menovala konkrétne pred učiteľkou, nech sa na to pozrie a dcére som povedala nech dievčinu upozorní, že ak neprestane tak jej rodičia sa o tom dozvedia. Zatiaľ pomohlo a posledný mesiac vyzerá OK.
@zuzitko74 mas pravdu, je to tak a do velkej miery si to aj uvedomujem. Nechcem vsetko a za kazdym riesit ja, dieta je poucene, ze sa musi popasovat aj sam. Velakrat sme ani neriesili. Ale som rada, ze som tentoraz zaintervenovala, uz len verit, ze riadny vypuc zaludkov padol na urodnu podu a decka si z toho nieco vzali. Vsetky. Do buducna uz len dufat, ze dieta sa zoceli natolko, ze si uz nepripusti nic. Mna najviac dozralo to nadavanie, ze syn smrdi, poznamky typu kedy si sa sprchoval naposledy a kolovanie papierikov s podobnym obsahom po triede. Toto mi prislo ako totalne svinstvo, najma s ohladom na fakt, ze sme solidna rodina, nie ziadna asocialna, ktora nema ani navyky a ani podmienky k elementarnej hygiene. Toto najviac urazilo asi mna a by som rada videla domacnosti tychto malych klamarok, ci sa doma takto medzi sebou bavia, alebo takto kydaju bezne na inych a podobne. Plus fakt, ze jedna z akterok ma natolko nevychovanu matku, ktora nevie usta k pozdravu otvorit ani ked stoji meter odo mna. 🙄 Co sa potom asi cudujem spravaniu jej dcery...