Ako docieliť, aby 11 mesačné dieťa spalo v postieľke?

no, vacsina rodicov sa mi zda caka, az dietatko "vyrastie"a moze ist do svojej izbicky..ja nastastie taky "problem "nemam, mala spi vo svojej postielke od narodenia.vlastne nie, spavala so mnou v noci, kedze bola kojena a raz som ju nasla zaborenu tvarou medzi matracami 😲 😲 odvtedy len vo svoje postielke s alarmom..hej a teraz mna zasa ukamenujte😝

Normalne tam spava od narodenia, postielku ma v nasej spalni. Spi medzi nami, len ked mrnci/je chory, to je tak raz za 2-3 mesiace.

Aj naša malá spáva vo svojej izbičke od pol roka a žiaden problém tohoto druhu sme neriešili. Aj v pôrodnici vidím veľa veľa žien, ale stotožňujem sa skôr s tými, ktoré sú matky, ale nezabudli byť pri tom aj ženy, manželky a partnerky. Tieto ženy to majú krásne jasne dané a vyhnú sa tak sťahovaniu a podobným problémom. Neviem si predstaviť, dieťa v posteli, občas áno, ale nie do 4 rokov. Ako argument neberiem ani to, že veď je dojčené a pod. Aj dojčené dieťa može spať v postieľke vedľa postele a potom na alarme v izbe vedľa 😲
A tiež ma ukameňujte 😀

nasa mala spavala somnou v posteli asi 14 dni, potom sm ju dali do postielky ( nasa postel je mala 🙂 ), cca od 6 mesiacov spinka vo svojej izbicke..., len ked je nieco v ,,neporiadku,, spi s nami v izbe...to je malokedy... 🙂

synček spal od 18 mes sám vo svojej izbe keďže bola "na ceste" sestrička a teraz väčšinou spávame všetci štyria spolu v spálni 😀 a ja tie chvíle milujem 🙂 veď tie detičky tak rýchlo vyrastú.....

Ja si myslím, že 11-mesačné dieťatko začať učiť spávať v postielke nie je ľahké a neviem či to je vôbec dobré. Buď spáva bábo samo v postielke už od začiatku, alebo ho tam začneme učiť až keď bude vo veku, že bude rozumieť čo od neho vlastne chceme. My sme pri našich drobcoch zažili oba prípady. Chalani s nami spali od narodenia až do cca troch rokov a pre zmenu malá spáva sama v izbe v postielke od narodenia. Neviem si predstaviť, že by som chlapcov v 11-tich mesiacoch od seba dala preč. Myslím si, že by tomu nerozumeli a nechcela by som ich tým trápiť.

Moji chlapci spali spolu od narodenia kým do seba nezačali kopať. Od vtedy spia po samom, majú kopec miesta a mozu sa rozťahovať, nikdy sme s tým nemali žiaden problem ... je to aj prevencia syndrómu náhleho úmrtia dietata

my sme od narodenia davali spinkat do postielky, aj ked som kojila, je tak nauceny, keby nebol asi tazko by som to uz teraz skusala menit, mame 18 mesiacov, dam ho do postielky a sam zaspinka. Tiez dlho cca do roka bol nauceny ze ho uspavam v nasej posteli a potom prelozim ale chcela som ho uz tak oducit tak som len zacala davat hned do postielky, chvilu to trvalo, kym vymyslal a nechcel lezat ale potom si vzdy lazkal a postupne sa to naucil a zvykol si

my sme maleho uz druhy den po prichode z porodnice dali do vlastnej izby.. ja som bola po cisarskom a mala som dost sama so sebou co robit a nie este babatko mat pri sebe.. a kedze si super zvykol tak sme to ani moc neriesili..iba ked by bol chory..a aj hlavne koli tomu ze k nemu vstavam a ked mrnci tak sme vedla v izbe a mangel sa vyspi

My taktiez od narodenia sme davali spinkat do postielky aj ked som kojila, zaspinkala pekne sama a teraz aspon nemusim riesit. Ulozim a do 5min.spinka ako anjelik 😉

Osobne si myslim, ze v 11 mesiacoch dieta len tak lahko nepochopi, preco zrazu musi ist do postielky, ked doteraz bolo pri mamine. Mozno by pomohlo postupne ho tam davat cez den na oddychnutie a casom uvidis.

Napriklad - moj syn je stale v pohybe a okrem hodinoveho denneho spanku travi cca hodinku denne v postielke - len oddychuje, prehra sa, poskace... A nie, nema traumu z toho, sam sa obcas vypyta do postielky, myslim, ze mu dobre padne taky cas pre seba - samozrejme, chodim k nemu, blaznime sa, schovavame sa atd. Neodhodim ho tam na hodinu... Obcas tam vedel aj zaspat mimo casu, ked mu ten spanok skutocne vychadzal. Tak skus, mozno uvidis nejaky pokrok a nauci sa tam aj spavat. Kazdopadne drzim palce.

Nasa spala v postielke od narodenia do 10 mesiacov, potom zacali ist zuby a ona zrazu zacala vyzadovat uspavanie / dovtedy to nechcela, dali sme jej flasu, zhasli a len sme prisli po vyhodenu flasu, zaspavala sama, ked bol niekto v izbe vyruosvalo ju to/ zrazu nechcela byt v postielke ani za slaka...len pri mne v posteli...okej, rodina nadavala ze ju ucim glupo do postele, lebo ked ju raz vezmem uz sa jej nezbavim a bla bla...a kedze ja bez nocneho spanku fungovat cez den neviem a stale mi pride logickejsie, radsej mat dieta pri sebe ako ho nosit celu noc po rukach / mamina prax , ked mne sli zuby/ a kedze Sofi bola schopna prevrieskat aj celu noc v postielke tak sme ju vzali medzi seba..presli zuby /uz nam ostali len 4/ stale sice zaspava rada pritulena ku mne, ale hned ako zaspi ju prenesiem do postielky a tam spi do rana... ja osobne som ledva cakala, kedy ju vystahujem z postele, celu nic sa vrti, kope, roztahuje, nemohla som sa otocit, vytlacala ma z postele, chrbtica krcna v prdeli..a teraz uch konecne parada, kazdy na svojom a pomaly ju ideme ucit na jej izbu na velku postel, paci sa jej tam, uz sme tam parkrat spolu spali...super..
v 11 mesiacoch, by som odporucala po zaspani prelozit, ine riesenie nevidim..

tak naše baby tiež spali vo svojich postielkach od cca 6-tich mesiacov, ked boli väčšie, dostali svoje postele 🙂 teraz majú 8 a takmer 7 rokov a jedna spi s tatom , druhá so mnou 🙂)) akonáhle vedeli poriadne chodiť utekali totiž k nám do spálne sa pritulit 🙂) zjavne sme im chýbali 🙂 predpokladám, že čo chvíľa budú chcieť späť same 🙂 a vôbec mi nevadí ze su s nami, užívame si to, kým sa dá, ta chvíľu je tu puberta 🙂) s manželom sme nespavali v jednej posteli už predtým, kedze strašne chrape a nevyspala som sa pri ňom vôbec 🙂
ešte doplním, že zaspať same vedia už takmer od mala, každá sama, čože ani s týmto sme nemali problem

Ja som prenasala so postielky az tvrdo spiace dieta..a ked sa nahodou zobudili,tak sli k nam a uz tam aj ostali.neriesila som to a ani neriesim, ked nas potrebovali citit,nevidela som,dovod im,nevyhoviet..
my sme tiez behali za rodicmi,najma sestra,ja som sa obcas pridala a spali sme na,manzelskej 4. A to som,uz ja bola skolacka,sestra skolkarka. Spuace nas prenasali,lebo sme ich kopali v spanku a oni nemohlinspat. 🙂)
sestra prestala behat asi az ako prvacka-druhacka a tym,padom ani ja som uz,nebehala. (obcas mi bolo smutno,ked zdrhla z nasej izby).

velmi jednoducho 🙂 ked uvidi, ze kazdy spavate sam a je normalne spavat sam, tak tiez bude spavat samo 😉

ja by som takú milú spoločnosť z vlastnej postele nevyháňala....držať dieťatko za rúčku a pritúliť sa v noci je krásne....ja sa to aj hanbím napísať, ale naša malá spávala s nami kým nešla do školy.... treba mať skrátka veľkú posteľ 🙂 🙂 🙂

My máme veľké spálnu, moje deti v postilke spať nechceli, a ani ja som to vnútorne tak necítala. Do pol roka boli pri mne, a potom som im pridala k manželskej posteli ich postel 80x160cm. Majú svoje miesto ked sa chcú byť samé a zas to majú na skok ked sa chcú pomojkat. A nemám pocit že sú umamičkované, staršia prespí aj u rodiny nemá s tým problém. Mladšia má 13 mesiacov, večer sa pováľa po posteli, zaspievam jej Oli, Oli Janko asi 5 raz za sebou, pohladkám chrbátik a spinká. Niekedy na krivo, tak ju ponaprávam a v noci občas pri mne ked ju kojím a nechce sa mi prebrat sa a prenášať ju, ale niekdedy ked chcem miesto tak ju posuniem - heš, heš na svoju posteľ🙂)).

Kedže mi bývame v tzv. garzonke a chceli sme meniť postel za gauč aby mala si návšteva kde sadnuť dcera sa naučila od 18m sama spávať.... ani neviem ako...jedneho večera som ju tam dala.... povedala dobrú noc.... chvilu bol rev ale zaspala a odvtedy tam spáva.....a my s manželom sa tlačíme na rozťah. gauči nakoľko nie je taký široký ako klasická manžel. posteľ :D ale som rada že sa osamostatnila v tomto smere 🙂

Myslim si, ze kazde dieta je individualne, niektore spi same, niektore nie. Treba to vyskusat, no nenutit nasilu. Ak to nejde, tak respektovat dietatko take, ake je. Dceru som davala stale po nadojceni do postielky a bola vkuse hore, len sme sa obidve ustavli. Ked mala asi rok, uz som nevladala, vybrali sme bocnicu a postielku dali k nasej, spala pri mne a ked som sa niekedy zobudila, prelozila som ju(resp. presunula), konecne sme sa obe vyspali. Syna tiez tak prekladam, no ked pri dojceni obidvaja zaspime, tak zaspime, ked sa zobudim, alebo mi je nepohodlne, prelozim ho. Ja sama som rodicom dlho liezla do spalne, lebo v noci som sa hrozne bala. Kedze tieto muky v noci poznam, ked som sa cela mokra budila s busenim srdca, nemohla by som to iste spravit svojmu dietatu. A cokolvek moja mama urobila, bat som sa neprestala, az kym som z toho nevyrastla a to som uz mala 12. 😕 😅

Dieťatko som večer uložila do postieľky, chvíľu pri ňom posedela. Keď bolo menšie, držala som ho za ručičku popri tom, ako ležalo v postieľke, hladkala, keď bolo ešte novorodeniatko, chvíľu sme ho nosili na rukách alebo pohojdávali a potom uložili do postieľky.
Zhruba od 6. mesiacov si dieťatko začína uvedomovať, že existujú v jeho živote nejaké "návyky a rituály", ktoré sa denne opakujú. Preto je v tomto čase vhodné privykať dieťatko na to, čo považujeme za vhodné 😉.