Stres pred pôrodom, či to malé dokážete vytlačiť, kadiaľ a ako, a či bude všetko v poriadku a či pritom neumriete, je skrátka neopísateľný. Áno, každá z mám nakoniec povie, že je to len začiatok a že to každá prežila, ale v mojej paranoidnej hlave stále svietilo: Halo? Naozaj každá? Vieme, že nie! V hlave mi to dunel depresívny Drum & Bass, ale radšej myslime pozitívne, presviedčala som sa a prekričala som hlasy v mojej hlave.

V poslednej fáze tehotenstva (prvého) sú najlepšie otázky typu: „Tvrdne ti brucho?“ Keď som mala bolesti (myslela som si, že predčasne rodím a prišla na pohotovosť) pýtali sa ma: „Máte kontrakcie?“ Ako to mám prepána vedieť? Keď neviem, ako to bolí. Ako vyzerá tvrdnutie brucha? A povedzme si pravdu, v čom sa naozaj líši ten tlak od pár hodín zadržiavaného prdu? Takže ako môžete vedieť, že áno, toto je to ono? Nemôžete! Z mojich kontrakcii sa vykľul zápal močových ciest.

Naopak, moja kamarátka si myslela, že má hnačku, lebo sa jej stále chcelo ísť a nič a nakoniec porodila-  o dva mesiace skôr. Našťastie, obe sú šťastné, veselé a zdravé. Ďalšiu moju kamošku presviedčali, že nerodí: „Veď vy nemáte kontrakcie!“ A ona dookola opakovala: „Počúvajte ma, halo! Veď ja rodím!“ Až prišiel po hodine kriku konečne aj doktor a zistil, že je na osem prstov otvorená a rodí. Vraj má kontrakcie dovnútra, namiesto von a bolí ju močový mechúr. Vraj sú to otočené kontrakcie a tie monitor neuvidí. Počuli ste o nich? Ja teba nie! Porodila krásnych dvoch chlapcov a pri druhom pôrode a prvej sestričkinej vete, že ona žiadne kontrakcie nemá, mala v tvári taký výraz zúrivej vlčice, že sestrička radšej zavolala doktorku a do hodiny bol drobček na svete.

A ja? Ja som čakala, čakala a čakala. Týždeň. Dva. Tri. A ešte podotknem, že ma celý čas pripravovali na to, že to bude aspoň o dva týždne skôr. Nedialo sa nič, tak som si povedala, že dobre. Aspoň dozariaďujem byt, dohejtujem, čo treba. Počas týždňa, v ktorom bol očakávaný termín pôrodu, mi to celé znovu prepočítali a vypočítali nový termín. O týždeň neskôr. Ale nedialo sa furt nič. Tak som začala chodiť po schodoch, na prechádzky. Jasné, že som ochorela a ďalší týždeň ležala so zápalom priedušiek. A dialo sa niečo? Otvárala som sa? Odišla mi zátka? Nie!

Skúsili sme všetko - čaje, čípky, schody, drepy, čili, aj sex. Nič. Cítila som sa ako vorvaň na suchu. A moja nálada sa veru neniesla v duchu Disneyovskej princeznej, iba ak by sme mysleli na Fionu v zlej nálade. A vlastne popravde ani tak rozkošná som nebola. Na manžela som sa naozaj snažila byt milá, ale pár čašníčok a predavačiek, či pani z banky, ktorá nám dala na podpis hypotéku, si to odskákali za všetkých a asi mali zo mňa pekne zlý deň. Ale kto im kázal zriadiť toaletu o poschodie nižšie, či pýtať sa, či to všetko je len pre mňa, alebo ešte niekoho čakám.  Nevidíš, čakám?! Dieťa!

A stále mi zvonil telefón. ,,No čo? Už si porodila?“ alebo ešte lepšie: ,,Rodíš?“ Mala som pocit, že moje kukg-fu sny a predstavy ako niekoho kopem z výšky priamo do hlavy sa zrazu stanú skutočnosťou. Zabránilo mi len tých sto kilov živej váhy. Mojej.  A tak po ďalšom týždni povedali, ak nič, tak príďte v piatok ráno. Ľahli sme si spať, že ráno vyrazíme. O druhej nad ránom ma vyhnalo na toaletu, a keď som si ľahla späť začula som slabučké: puk. Už som naozaj v animovanom filme? Pomyslela som si. Vstala som. A zrazu som mala pocit, že už!  Zobudila som muža a o pár sekúnd sa zo mňa začala liať voda. Nie trochu. Litre. Ako keď začne zvracať animovaná panda. Muž prišiel najprv s rolkou toaleťáku, že to utrie. Nakoniec bolo treba na tú potopu niekoľko osušiek, aby sa nám nezdula nová plávajúca podlaha. A viete, čo povedal lekár po šiestich hodinách na čakačke?! ,,Milá pani, ale vám neodtiekla voda. To ste sa asi pomýlili. To bolo tak deci, však?!“ Skrátim to, kontrakcie som nemala (dodnes neviem, čo to je a aké to je, keď ti tvrdne brucho), dali mi oxytocín a keďže som mala epidural, mám z toho celého 16 hodinového čakania iba akési sfetované spomienky. Nakoniec mi dali spinal a malú vytiahli z bruška cisárskym. Bola zdravá a úžasná. Ale na plány na prikladanie, bonding a nenastrihnutie pred, skrátka nedošlo. Ani za 16 hodín.

A viete čo ma máta dodnes? Sestričky. Kričali na mňa, že sa pýtam, že otravujem, aby mi pomohli s kojením, veď to predsa na každú ženu zosadne materstvo samo a všetko je jasné?! A najlepšie bolo, keď sa hnevali, že neskáčem po cisárskom ako laň. Veď: „Aha, tá z 5-ky, už dávno chodí!“ Aha, asi nevadí, že má 22 a ja 31. Je mi to ľúto, trošku trápne ale úprimne sa priznávam, vždy som bola cintľavka precitlivelá a pôrodom sa to nezmenilo. Naopak.

Mala depku jak svet. Kvôli tomu, že vyzerám inak, cítim sa inak, som slabá, smutná, nevyspatá ale najmä preto, že vôbec neviem, čo robiť s tým krásnym bábätkom. Ako ju prebaliť, nakojiť, chytiť.. Jednoducho som mala pocit, že to určite robím totálne zle!

Každá si totiž pri prvom tehotenstve plánuje pôrod, číta o pôrodnom pláne a pripravuje sa a číta a číta. Aj ja som študovala, pozerala, pýtala sa ale nakoniec som zabudla, že vôbec netuším, čo budem robiť, keď bude po! Zázrak, o ktorom všetci hovoria, že: ,,To zrazu budeš vedieť a cítiť, čo treba.“  alebo ,,Neboj, budeš vedieť ako na to, veď to je materinský inštinkt!“ No, tak práve tento zázrak sa u mňa nestal. A pokiaľ viem, ani u iných mojich kamarátkoch. A tak som tápali ..

Ale o tom nabudúce!

Už mám po, ale moje naježené spomienky mi tak často víria v hlave, že som sa rozhodla ich spísať. Možno ak sa vypíšem, naberiem odvahu ísť do toho zas🙂

Tehotenstvo najkrajšie obdobie v živote ženy?! Haloo? A to kto povedal? Že dobrovoľne pribrať do rozmerov veľryby je sen každej ženy? Alebo že je super, keď som nervózna a smrdí mi, čo milujem?! Môj muž si po káve musel umyť zuby, nakrémovať sa a až potom mohol vstúpiť do mojej blízkosti. Áno, mám šťastie, že celú procedúru po každej z piatich káv dňa, absolvoval.

Aby ste si nemysleli, byť tehotná sa mi páčilo. Je to super, je to zvláštne, a najmä je to zázrak. Ale určite to nie je pohodlné, jednoduché a neužívaš si každú minútu. Minimálne ja nie. V tehotenstve, ale aj počas materstva, ma strašne iritujú tie blažené komenty typu: „ty si krásna!“ (ja vidím, že som pribrala dvadsať kíl a chodím ako kačka)  alebo „oddychuj, kým je čas.“ Hallo? Ležali ste s obrím bruchom na gauči, ktorému sa kedysi vravelo, že je pohodlný?

A tie scenáre v hlave! Človek sám seba presviedča, aby myslel pozitívne, ale čo keď tie testy, čo vyrátali hranicu tesne hraničnú, mi chcú niečo naznačiť? Všetci ťa plašia alebo slniečkarsky podporujú, ale ty naozaj nevieš, čo čakať. Čiže pri každom podobnom komente, máš chuť niekoho nakopať do toho chudého, netehotného zadku bez celulitídy.

Moje tehotenstvo začalo extrémnou nervozitou, hnevom a podráždením. Poriadne nadupané PMS. Myslel si manžel. Aj ja. Ale len do chvíle, ako mi prestalo chutiť fajčiť. Áno, prepáčte osvietené mamky, ja som si naozaj nemyslela, že keď nahovorím jeden krát manžela, že skúsme to raz tak naozaj, veď som to podľa appky prepočítala a malo by to byť ok, tak že už mám prestať s mojim hnusným zlozvykom.. Ale mala som. Aj som prestala a už som nezačala.

Moje kamarátky mi hovorili, bude to super. Budeš mať krásne vlasy a pleť! To určite, mala som vyrážky po celej tvári aj na ramenách a vlasy mi mastneli už v procese sušenia. Užívaj si dlhé prechádzky! To ťa naplní energiou! Uff, bola som prvé tri mesiace taká unavená, že som zaspávala v práci. A vlastne jednu, kde stále chodím a stojím, som musela po štyroch mesiacoch nechať, lebo mi opuchli nohy tak, že sa ma teta v lekárni opýtala: „Mladá dáma a vy chcete ísť na rizikové?“

A s tými opuchmi to v 4. mesiaci neskončilo. Pôvodne som mala 37-čky a v týždni pôrodu som ledva obula mužove 43-ky. Fakt! Milé bolo konštatovanie sestričky: ,,Preboha, to čo máte s tými nohami?!“ Veru, to vždy poteší!

Keďže som zadržiavala vodu, viete si predstaviť, ako príjemné sú otázky typu: ,, A nepribrala si nejako veľa? Čo ješ za troch?“ a najlepšia je: ,,Čakáte dvojičky?“ Na to mi ostávalo sa iba s úsmevom priznať, za zhrozeného pohľadu pýtajúcej sa: ,,Nie, ja som iba taká tučná.“

Všade píšu, koľko máte pribrať, ale niekedy to neovplyvníte. Nemôžem povedať, že by som nejedla čokoládu, ale tú jem po nociach odjakživa. Ale s vodou v tele môžete spraviť len jediné, porodiť a vycikať ju. Ale tie nohy sa aj tak do pôvodnej 37-čky nedostali, a tak som sa po roku musela definitívne rozlúčiť nielen so svojimi pohodlnými novými teniskami, ale aj s lodičkami a čižmami.

O záležitostiach pôrodu si povieme zase nabudúce! Dovtedy si užívajme naše ukričané a nervózne ratolesti! Veď povedzme si pravdu, také energické, neposedné a nervózne sú kvôli a po nás. Teda moje definitívne 🙂

Priznávam, najviac ma štve nezáujem, možno lepšie povedané mamvpažizmus. Všade sa stále píše, aké sú deti dôležité, ako sú našim svetom. Ako máme byť rodičia takí alebo takí. Píše sa, aké plienky, aké jedlo, aké hračky. Čím je dieťa staršie, tým menej článkov. Potom sa uhol pohľadu mení a články a rady sú o tom, ako sa nezblázniť s deckom, ktoré je v puberte. Prípadne komenty o tom, aká je dnešná mládež, že fajčia, pijú, drogujú skôr, ako sme to robili my a definitívne skôr, ako to robili naši rodičia (ale ja som fajčila v 12 tich a mama? No dobre v 15...) Ďalej všade, kam sa pozriem dospeláci riešia, že decká, puberťáci a mladí stále sedia za compom a pod. 

Ale čo ak nie?! Ak navštevujú nejaký odbor, krúžok, robia šport či umenie. Viete, ako vidím tých rodičov ja? (Som pedagogička na umeleckej škole, kam chodia deti od 7 do 25 rokov) Vidím ich sedieť a každého tretieho aj nesedieť v hľadisku. Moderujem tie premiéry, koncerty a podujatia. Vidím ich mámvpažizmus.

Myslíte, že som ako režisérka dvoch predstavení s 12 deťmi dostala nejaký kvet? Alebo že tie decká či mládežníci, či takmer dospelí ľudia, ktorí obnažujú na javisku svoju krehkú dušu, dostali nejaký kvet? Alebo to sa už nenosí? Googli- nosí a patrí! Jediný feedback od dospelákov dostali, že to bolo nejaké moc komplikované, že tomu rodičia nerozumeli...

Lenže moji milí rodičia- na to, aby ste chápali sa musíte aj snažiť! Vy! Nie deti! Keď neviete jediné zaklínadlo z Harryho Pottera a vaše decko denne kuká, číta práve HP, je to problém. Keď nepoznáte skratku fb ani slovo hešteg a vaša ,,krv“ je dennodenne na sieti a na webe a vy netušíte, že čo to a o čom, aj to je problém. Alebo keď nepoznáte ani jedného ich obľúbeného blogera, youtubera alebo hiphopera.. Deti musia poznať vašu obľúbenú hudbu, lebo si ju púšťate, či sa im to páči a či nie. Oni si dajú slúchadlá...

Ja viem, som ešte rodičovský krpec, a možno budem inak hovoriť, keď moja Hana bude mať 13, ale dnes ma štvete, vy ignorantskí rodičia, ktorí o svojich deťoch neviete ani prd! A viete, čo bolo na tých premiérach 50 detí najhoršie- okrem žiadnej vďaky, kvetu či potľapkania po pleci?! Že svokra a mama sa hádali cez malé 8 ročné dievča (rozumej- ona sedela medzi nimi a oni hovorili, čo ona chce a má urobiť a cítiť). A viete, čo robil otec, ktorého nová žena sedela o radu vyššie? Točil si to, aby mal dôkaz na súd! Je vám dúfam jasné, že dievčatko nakoniec neodohralo svoju premiéru a plakalo polhodinu v mojom, nie rodičovom náručí....

Nemajme v paži. Ani tie najmenšie. Ani tie takmer dospelé. Potrebujú objať, pochopiť, hovoriť!

BRATISLAVA: Každá mama, či už novopečená alebo mamina ročného viťúza či dvojročnej slečny, sa musí popasovať s tým, že jej ratolesť niekedy (alebo väčšinou) nie a nie zaspať. Stále neviete, ako na to? Tu sú moje tipy a triky!

• Unavte ho

Málokomu sa chce spať, keď leňoší celý deň. A dieťatku, ktoré má tie najsilnejšie baterky na svete, určite nie. Čím viac bude drobec v spoločnosti či vonku, tým ľahšie zaspí. Aj keď to prvé minúty tak nevyzerá a dieťa vykrikuje a metá sa, zväčša keď je naozaj unavené, tak aj zaspí. Teda ak nie je unavené príliš. To veľmi dobre pozná každý dospelák, ktorý od únavy nevie zaspať. Čiže je naozaj dôležité nájsť mieru.

• Kúpeľ

Možno ste zástancom nekúpania sa každý deň, ale uznajte, že taká teplučká voda, vie naozaj upokojiť. Ak nekúpete dieťa každý deň, skúste ho kúpať, dovoľte mu hrať sa vo vani, špľachotať a jašiť sa, najmä vtedy, keď vonku pršalo a mali ste deň, ktorý nebol veľmi aktívny. Voda skrátka unaví, sami to dobre poznáte, že po piatich zaplávaných bazénoch, zadriemete na ležadle za pár sekúnd. 

• Mliečko

Či materské či sušené či kravské či ovsené. Hladní spať ísť nemôžeme. A basta!

• Hladkajte, škrabkajte, mojkajte, kolíšte

Maminkin dotyk je niečo nenahraditeľné. Dotýkajte sa, objímajte, túlte sa, to je to výnimočné a najúžasnejšie a najpríjemnejšie, čo môžete Vášmu dieťatku dať. A samotné túlenie nemá vplyv len na zaspatie, ale rozvíja sa u bábätka najmä jeho zdravé sebavedomie, vie, že je ľúbené a teda bude vedieť a môcť v dospelosti naviazať skutočné a zdravé vzťahy nielen partnerské ale aj priateľské.

• Povedzte či prečítajte mu rozprávku

Rozvíjajte svojim deťom fantáziu a pripravte im krásne sny. Váš hlas dieťa upokojí a opakovanie rozprávok pomáha dieťaťu k vytváraniu vlastného hodnotového systému. Čo je dobro, čo sa môže. Čítanie rozprávok nám môže pomôcť odučiť dieťa od zlozvykov, naučiť ho ospravedlniť sa či rozpoznať nesprávne správanie sa. Taktiež vďaka príbehom sa rozvíja detská fantázia a predstavivosť ale aj emočná inteligencia. Keď totiž deti držia hlavnému hrdinovi palce a vedia sa vcítiť do jeho problémov, budú schopné vnímať a chápať aj pocity iných ľudí v reálnom živote. Opakovanie a pokojný hlas však patria k naozaj dobrým pomocníkom, aby dieťa zatvorilo očká a sladko zaspalo.

• Rituál

Opakovanie rozprávok, postupnosť- svetlo, kúpeľ, večera, rozprávka pomáha dieťaťu pochopiť, že už deň končí a chystáme sa spať. Opakovanie je nielen matkou múdrosti, ako nám vraveli na hodinách dejepisu, ale naučí deti aj akceptovať, že niečo končí, a že svet má určitú postupnosť. A vďaka rituálu a neustálemu opakovaniu sa proti tomu prestane búriť a jednoducho to akceptuje. Zvyk je predsa železná košeľa.

• Stlmte svetlá

Hodinku pred uspávaním stlmte svetlá, vymeňte hlavné veľké svetlo za lampu.  Zmenu intenzity svetla si nevšimne hneď alebo ju možno ani vedome nezaregistruje, ale podvedome už chápe, že sa ukladáme spať. Má čas sa na to pripraviť, čiže zmena z dňa na noc sa nedeje v očiach dieťatka tak rýchlo a prudko. Často sa potom stane, že naozaj po 20 minútach môžete bez akéhokoľvek iného pričinenia pozorovať zívanie. Hurá!  

• Žiadna telka a elektrické gadgety

Odporúča sa aspoň hodinu pred spánkom nepozerať televíziu či mihotavé obrázky. Mozog sa nimi naštartuje a potom sa nebude vedieť zastaviť. Farebné pohyblivé obrázky dieťa naozaj neupokoja, dieťa má trhaný spánok, často sa vyskytujú zlé sny a častejšie sa budí. Doprajte mu pokojné a sladké sny radšej vytvorte doma intímčo s príjemnou hudbou alebo ešte lepšie tichom.

• Pohovorte si

Bábätko aj dieťatko musí vedieť, čo sa ide diať. Mama je prístav, mama je istota, a nemala by veci robiť len tak z ničoho nič. Dieťa nemá byť prekvapené, potrebuje čas, otočiť a nastaviť sa na oddych po veľkých behoch a pretekoch na motorkách dookola po byte s tatkom. Možno si myslíte, že vám nerozumie. Ale bábo nemusí chápať každé slovo, ale pochopí situáciu, vycíti atmosféru a prispôsobí sa jej. Žiaľ keď ste nervózna (a verte mi autorka tohto článku býva často), neupokojíte ani bábo. Platí iba komunikácia. Vysvetlite bábätku, že ste už unavená, že už je noc, a že aj iné deti a susedia aj babka s dedkom už spia. A ak naozaj ste unavená, ľahnite si aj vy. Prezlečte sa rovno do pyžama a spite s bábom aj vy. Žehlenie, upratovanie, varenie a dokonca aj tie maily, počkajú! Verte mi, spánok spôsobuje zázraky. (ps. Len sa nezabudnite navečerať spolu s dieťatkom, lebo ako píšeme v druhom bode, bez toho to nepôjde a so škvŕkajúcim bruchom nezaspíteJ

• Spievajte mu

Ako sme hovorili už v bode o rozprávkach, váš pokojný, nie nervózny a uponáhľaný hlas, dieťa najlepšie upokojí. Nie nadarmo naše babky a prababky spievali bábätkám. Oprášte si ľudovky, rôzne uspávanky či slovenské evergreeny, ale môžete spievať aj vlastné uspávanky. S menom vášho bábätka, skúste potrápiť hlavu a vymýšľať si vlastné rýmy. Ale ak sa vám to ani rýmovať nebude, a aj keď vaše spievanie bude falošné, vždy bude jedinečné a vaše dieťa bude váš spev milovať. Lebo to robíte s láskou. Pre inšpiráciu uspávanka Divadla ZáBaVKa, ktorú si môžete varírovať po svojom🙂 

Napríklad: https://www.youtube.com/watch?v=LBlRc5wPZp0

My každovečerne skúšame všetko a pomáha, raz predsa len zaspí! Dobrú noc! 

Ďakujem ti, že ma objímaš, keď mi je smutno. Že ma učíš trpezlivosti, keď si chceš donekonečna čítať tú istú knižku, ale aj za to, že čakáš dokým sa zobudím. Obvykle síce tak že mi beháš po bruchu a kričíš mama!

Ďakujem, že môžem byť tvojou mamou, že zvládaš moje PMS aj nervózne dni. Viem, že to so mnou nemáš ľahké. Lebo niekedy kričím a som nervózna. Lebo sa občas s tatom hádam. Často iba ja. Lebo musíš čakať, dokým vypijem tu svoju otravnú kávu. Lebo niekedy sa s tebou šalím a naháňam a inokedy nechcem. Lebo chodím aj do práce a často držím mobil v ruke miesto teba na rukách.

Ďakujem ti, že ma potrebuješ pri zaspávaní. Aj keď je to niekedy zdĺhavé a bolí ma, ako ma ťaháš za ofinu, ale viem, že ma chceš mať pri sebe. Prepáč mi, že netrpezlivo vyčkávam na tvoju prvú vetu (ideálne: ,,maminka, ľúbim ťa” ) tak ako som ťa stále otravovala chodením, ťapkaním či rozprávaním. Ale keď si pred dvoma mesiacmi povedala na moje: ľúbim ťa, svoje : aj ja. Bola som tá najšťastnejšia mama na svete a stále ňou som. Ďakujem že si si vybrala mňa a práve ja môžem byt tvojou mamou. Lebo zo mňa vychovávaš lepšieho človeka.

PS:

Hejtovať sa dá vždy (väčšinou dospelých) ale ty máš narodky. A ja nemôžem uveriť, kedy sa to celé udialo, že už nie si bábätko.. A este k tomu som ti tie narodky pokazila. Som chorá a ty odomňa. A tuším, že za to nik nemôže, no i tak ma mrzí, že oslava ostala iba na nás troch. Ľúbim ta Hanka! 

Heslám typu - dokonalá mama - som nikdy nerozumela. Čo je to? Chodiaca krása bez kruhov pod očami s vlastným biznisom a bez faldov na bruchu? Skoro ako superwoman v obtiahnutom trikote ladných tvarov, kojaca v špecializovanom kútiku s éterickou vôňou zvanou supermama? Zjavne v našom vesmíre také sú, ale my ostatné sme potom čo?

Dnes som čítala článok v časopise, ktorý mi neustále radí, ako ísť vlastnou cestou a ako správne vnímať materstvo a v zápätí šup ho tam - podtitul rozhovoru - dokonalá matka... Môj hejterizmus naježil chlpy a vzmáhal sa ako godzila v mojom vnútri. Nešlo mi to z hlavy von. Bola som smutná. Nahnevaná. Zúrivá.. že o nás nepíšu... Mali by!

Navrhujem rubriku s názvom Mama z ulice!

Ako jedna mama chce ráno o 6-tej vyprevadiť muža do práce a urobiť mu chleba, a potom varí, venčí deti, hrá sa, perie, žehlí a dokonca aj dáke maily vybaví a dva krát do týždňa, poobede, keď je manžel doma, vybehne aj pracovať.

Alebo o inej, ktorej dve deti sú neustále hore. Už štvrtý rok. Nočné desy, nonstop na prsníku a cez deň hurá varíme, perieme, smejeme sa a tešíme sa, že sú ešte malé. Ale na ten štvrtý rok ju môže aj picnúť! Haló, skúsili ste si tri roky nespať? Fúúú, ešte že ani ja nie.. Niekedy je aj ten banálny život tou kariérou, hodnou obdivu!

Pochváľte sa samé!

Buď je každá z nás je dokonalá mama, alebo mýtus dokonalej mamy neexistuje! Howk!

PS:

Len na okraj, manžel mi kázal, zhrnúť atribúty tohto nezmyslu zvaného dokonalosť:

a- menej ako 55 kíl (nonsens, o ktorom sa naozaj baviť nechcem)

b- 4 deti a žiadne šediny, žiadne nervy a pokojný hlas a samý úsmev (antidepresíva?!)

c- upravný makeup (ktorá má čas sa líčiť každé ráno?)

d- nastajlovaná priamo z nákupáku ( už si viem ostrihať ofinu sama)

e- kariéra hodná amerického kasového trháku (no comment)

f- krásny a úspešný muž, ktorý ju podporuje za každých okolností (za každých naozaj?)

A ďalšie a ďalšie, ktoré nás iritujú natoľko, že si potajme trháme neučesané vlasy..

Blog milujúcej, ale nervóznej mamy, ktorá sa vyhýba slniečkárstvu

3 dôvody, prečo som hejtermama

• Nespadla som učená z neba

A teda čítam, vzdelávam sa, učím deti a nechám sa nimi učiť a nemyslím si, že jedným pôrodom viem všetko a mám právo radiť a mudrovať všetkým do života. A tak si píšem, nech číta, kto chce.

• Bez nadhľadu a smiechu je to nuda

S deťmi a materstvom prichádza toľko starostí a problémov a strachov, že potrebujeme nadhľad a smiech ako soľ.

• Nie je mi to jedno

Hejtujem fajčiace mamy,  tlačiace kočiar, nonstop zapnutú telku, sklo na ihriskách a chcem proti tomu bojovať a nie mlčať, preto bombardujem stránku odkazprestarostu a volám mestskú políciu a snažím sa vysvetľovať a inšpirovať. Ale viď. bod 1, takže sa nechám inšpirovať, ako nemať v paži a nielen hejtovať, ale aj meniť.