Apalucha po našom alebo Vianoce na horách

Ja, vianočný škriatok, neúnavný počúvač vianočných kolied už od konca novembra, rozmiestňovač vianočných dekorácií na všetkých dostupných i nedostupných miestach a rozvešiavač svetielok vnútri i vonku, som sa tento rok ocitla v nečakanej situácii. Vianočný stromček nebolo kam umiestniť, medzi krabicami pripravenými na sťahovanie by akákoľvek vianočná ozdoba vyzerala len ako ďalší predmet určený buď na vyhodenie alebo len nezatriedený do krabíc… Vidina šťastných a veselých bola veľmi nejasná, ba až utopická. Až…

… až sa naskytla možnosť z toho chaosu proste zdrhnúť. Ba čo viac, zdrhnúť niekam, kde Štedrý deň nebude v znamení varenia a nervyčiek, či všetko klapne tak, ako má. A… mať biele Vianoce! Milujem vianočné filmy. Snáď v žiadnom z nich nechýba sneh, hory, praskanie ohňa… Pre mňa splnený sen!

Predvianočný piatok bol tým dňom D! Vydali sme sa na trojhodinovú cestu - smer Demänovská dolina. Trošku mi zlomil srdce pohľad na zelené stráne. Ešteže Demänová rezort má aj toto vychytané a svah pre sánkarov i pre lyžiarov zasnežujú. A teploty atakujúce decembrové maximálne rekordy tak nenarušili naše plány. 

Ale pekne po poriadku. Ubytovanie sme mali zaistené v jednom z apartmánov LUX - úplne hore, s krásnym výhľadom na areál. Každá budova má parkovacie miesta pre ubytovaných hostí bezprostredne pri vchode, nemuseli sme sa teda s kuframi naťahovať, a keďže tento typ apartmánov má parkovisko pod strechou, pri tom odmäku sme ocenili vstup do budovy “suchou nohou”.

Čakali nás teda dve noci v apartmáne s dvomi spálňami, kompletne vybavenou kuchyňou a pohodlím ako lusk. Samozrejme, našich dvoch vetroplachov - Benjamina (5) a Katku (7) - ako prvé zaujali schody v apartmáne. Myslím, že si prvých niekoľko minút ani neuvedomili, čo všetko sa okolo nich nachádza. Telocvik - hore-dole po schodoch bol ideálnym štartom nášho vianočného víkendu. 

Celkovo pôsobí celý areál veľmi príjemne. Dôraz na prírodné materiály a predovšetkým drevo pôsobí veľmi príjemne. Je to pastva pre oči. Aj deti hneď chválili pekné prostredie. Veľmi pekné zariadenie celkový dojem z ubytovania znásobilo. 

Na stole nás dokonca čakal košík s niekoľkými druhmi čajov, čo sme v chladnom období naozaj ocenili. Kuchynku sme ale inak nevyužili - polpenzia a túžba vidieť na Štedrý deň zlaté prasiatko plne zastúpili potrebu variť si v apartmáne. Priznávam však, že som ocenila prítomnosť pohárov na víno - veď čo by to bolo za dovolenku, keby si rodičia nenašli čas na trochu romantiky pre seba. 

Osobne ma okúzlil čitateľský kútik pre najmenších. Prelúskali sme všetky knižky v knižnici. Náš päťročný sa práve naučil čítať, a tak bola pre nás ideálnym doplnkom. 

A o tom, že sa myslelo hlavne na deti svedčí aj prítomnosť detskej kozmetiky v kúpeľni. Prekvapivo sa jej deti potešili snáď viac než darčekom pod stromčekom na druhý deň. 

Viem, znie to všetko ideálne. A aj by možno bolo, nebyť pár nedostatkov. Teda, v podstate konkrétne jedného. V apartmáne nás totiž privítal nechcený “pán domáci”. Bol ním zápach z odpadov, ktorého sa nám nijak nepodarilo zbaviť po celú dobu ubytovania. A keďže jedna toaleta sa nachádza hneď pri vstupe do apartmánu, bola to nemilá facka hneď na úvod. Popravde, s vedomím, že zrejme bude v areáli cez sviatky “full house”, neriešili sme to. Navyše, ani nebol čas. 

Ak by Vám napadlo, či je v naozaj priestranných apartmánoch v zimných mesiacoch dosť teplo, musím skonštatovať, že nám zima nebola. Príjemne bolo ako v spoločenskej časti, tak aj hore-v spálňach. Navyše, periny majú naozaj teplé. Spalo sa nám teda ako na obláčiku. 

K nášmu apartmánu prislúchala aj “pavlačová terasa”. Ja osobne by som však ocenila oddelený balkónik a nie spoločný priestor, ktorý ubytovaných značne ukracuje o súkromné posedenie vonku na terase. Na to však ani nebol priestor, keďže posedenie bolo pri odmäku mokré. 

Čo sa týka polohy pavilónu F, v ktorom sme boli ubytovaní, tá bola, podľa mňa, ideálna. Relatívne blízko všade, kam sme potrebovali. Hoci, samozrejme, nevyhli sme sa frfľaniu detí počas šliapania do kopca z večere. Toto je malá nevýhoda oproti klasickému hotelu - hlavná budova so stravovacími zariadeniami a detským kútikom proste nie je dostupná výťahom a pár schodmi, ale za jedlom sa proste musíte prejsť. Ja si to pochvaľujem. Nieto nad prechádzku s plným bruchom. Aspoň človeku lepšie vytrávi.

Pôvodný plán bol z Bratislavy vyraziť najneskôr o deviatej a skočiť na obed do nejakej liptovskej koliby, cestou navštíviť nejaké pekné miesto a akurát stihnúť check-in o 15. Klasicky, plány boli na míle vzdialené od reality a tak sme hladní dorazili chvíľku pred pätnástou do areálu Demänová rezortu. Obed sme teda cestou nestihli a tak sme sa plánovali zložiť a okúsiť miestnu reštauráciu. Avšak my mienime, deti menia. Keď zbadali zasnežený svah, klzisko a obrovské ihrisko, nebolo cesty späť. Museli všetko hneď vyskúšať. Našťastie sme mali so sebou vlastné korčule - požičovňa priamo v areáli totiž chvíľku na to zatvárala svoje brány. A tak sme vyskúšali umelý ľad, lanovú dráhu a užili sme si aj guľovačku na zvyškoch snehu okolo ihriska. Deti sa vyšantili. 

Avšak, prázdne brušká nás zahnali do reštaurácie Safran na včasnú večeru. Samoobslužné pulty nás zaujali svojou rozmanitosťou a z ponuky jedál bolo náročné si vybrať. Musím však skonštatovať, že všetko, čo sme ochutnali, ako na večeru, tak i pri raňajkách, nám veľmi chutilo. Fidlikantov v bruchu utíšili deti, aj my dospelí. Dokonca aj ja, ktorá som si vymyslela detox pred Vianocami a žila som predovšetkým na zelenine.

Samozrejme sa myslí aj na deti a v ponuke pre výmyselníkov bola pizza aj hranolky a na raňajky lievance, krupička a tiež wafle, ktoré si však každý maškrtník musel pripraviť sám vo waflovači - mne sa táto interaktívna súčasť raňajok veľmi páčila. 

Tip na výlet

Počas vianočného víkendu chýbali v rezorte animácie. Voľné chvíle, kedy už nebola k dispozícii ani požičovňa bobov, sme si teda museli vyplniť sami. Čas v prvý večer sme teda využili na návštevu vianočného Liptovského Mikuláša. Tento mini výlet stál naozaj zato. Vianoce sálali z každého rohu! 

Viááánoce šalalaaaaa

O tom, že je v areáli dostuplný Wellness, vírivka, masáže, atd. ste si už mohli prečítať v predchádzajúcich recenziách. Napríklad u @dominika_c .

Čo bolo však na našom pobyte výnimočné a jedinečné bolo práve to, že sme tu absolvovali ten najkúzelnejší deň v roku - Štedrý deň. Snehu sme sa, žiaľ, nedočkali (a verte mi, že moje prvé kroky 24.12. ráno smerovali práve k oknu - veď, čo ak…). Ale našim najmenším to nevadilo. Ráno s jasotom pribehli do našej spálne: “Sú Vianoceeeee!” Áno, boli Vianoce. A z celého rezortu sálala taká zvláštna čarovná atmosféra. Hoci sa raňajky podávajú v indickej reštaurácii Safran - od rána tu zneli koledy a vianočné pesničky slovenskej i zahraničnej produkcie. Bol trochu boj presvedčiť deti, aby si dali raňajky, keďže obaja ašpirovali na zlaté prasiatko… Našťastie sme im vysvetlili, že aspoň zeleninu a ovocie si dať môžu. 😀 Tak mali vegánske raňajky - avšak nebol problém sa dosýtosti najesť s týmto obmedzením. No a to už nám nič nebránilo užiť si tú pravú vianočnú sánkovačku. 

Pôvodný plán bol vyskúšať po prvýkrát lyže - usúdili sme však, že zažiť štedrý deň na pohotovosti si radi necháme ujsť, tak sme stavili na boby a lepšie sme nemohlli urobiť. Požičali sme si dvoje. Bežná cena za požičanie je 3 € na hodinu. Pána v požičovni ale posadol vianočný duch, a tak sme mali boby na neurčito. To pre nás znamenalo tri hodiny blbnutia na boboch. Ja a dieťa vo mne sme si tiež nenechali újsť zbesilú jazdu dolu svahom. Zaručene to bol pre mňa TOP zážitok z pobytu. Nuž, odmäk však úradoval a kompletne premočení sme sa odobrali na poobedného šlofíka. Náš benjaminko totiž stále poobede spánok potrebuje, ocenili sme teda aj jednu spálňu s televízorom. Spáči boli teda v tichu v jednej posteli a nespáči pod perinou s čajom v ruke odpočívali pri vianočných rozprávkach.
A tak, nevedno kedy, prehupli sme sa k večeru. Celý areál sa zatrblietal vianočným osvetlením. A duch vianoc pristál na prahu nášho apartmánu. Nezostávalo nám teda nič, len sa nastrojiť do gala a vykročiť do reštaurácie Pinus, kde už nás čakali prestreté stoly a vianočné pesničky.

Pán vedúci gastra nás uviedol ku stolu. Cítili sme sa naozaj slávnostne. 

Pozor, spoiler: Navyše, potom, čo som sa s ním skontaktovala dopoludnia, našej fajnovke priniesli miesto kapustnice slepačí vývar a namiesto majonézového šalátu hranolky (no, proste fajnovka).

Na stole nás čakala slovenská klasika. Oblátky, med i cesnak. Proste ako doma. Na prípitok Demänovka. Až po večeri sme si uvedomili, že sme si neprekrojili jabĺčko, ani nerozhádzali orechy po rohoch. Nuž, najbližšie už na to budeme myslieť vopred. Jabĺčka na stole totiž celú večeru boli prítomné. Rovnako ako burské oriešky a vianočné cukrovinky i zákusky. Po oblátkach prišla na rad kapustica. V mise pre všetých. Aby Vianoce mali stále to pravé kúzlo… mamka nabrala plný tanier… Rovnako aj druhý chod bol servírovaný na spoločných misách a každý si mohol nabrať toľko, čo mu hrdlo ráčilo. Zemiakový šalát ako od babičky, rezeň a vyprážaná platesa pre každého. Ano, čítate správne, kapor nebol na programe dňa, čo mne ani nevadilo, nie som fanúšička. 

Prezradím vám tajomstvo. Ja som takéto vianočné menu mala po prvýkrát. U nás sa kapustnica na Štedrý deň nejedáva. U mojich rodičov dokonca ani ryba. 

Ale späť k veci. Po hlavnom chode prišla ďalšia moja premiéra. Bobáľky s makom. Dámy a páni, nieže som ich nikdy nejedla, ale počula som o nich prvýkrát asi mesiac pred Vianocami. Už ich opis mi príliš nevoňal, ale vykročila som zo svojej komfortnej zóny a v konečnom dôsledku to nebolo také hrozné, ako som si predstavovala. Avšak, zostanem pri tejto unikátnej skúsenosti.

Celú večeru zavŕšila ešte obrovská misa s údeninami a syrmi všetkých druhov. Nuž, hody, ako majú byť a cestou na apartmán sme teda funeli riadne.  

Za vianočné menu si rezort zaslúži 1*. Čo však môžem skonštatovať je fakt, že takéto Vianoce nie sú pre každého. Musíte počítať s množstvom dudzích ľudí v priestoroch, kde budete večerať. V našom prípade bol s nami susediaci stôl obsadený deťmi okolo 10 rokov, ktoré sa ohadzovali burákmi. To nebolo nič, čo by pridávalo na sviatočnej atmosfére. Rovnako jej nepridávali ani televízory, na ktorých bol pustený hokejový zápas striedavo s krasokorčuľovaním. Nič vianočné. 

Priznávam, madšiu ratolesť viac ako vianočná večera zaujímalo, kedy bude môcť šantiť v detskom kútiku a tú staršiu, či aj do hotela chodí Ježiško. Prezradím: Chodí. Šikovne sa mi podarilo narafičiť to tak, že  po návrate z večere nás veru pár maličkostí pod stromčekom čakalo. To bolo radosti! Veď posúďte sami!

Plní dojmov sme sa už vlastne ani nikam nedostali. Spoločnosť nám robili Grinch a Popoluška - veď bez nich by to ani neboli Vianoce. Nuž a ráno po raňajkách späť do reality.

Ako to teda hodnotíme Vianoce v Demänová rezorte?

Zhodnotím to v bodoch, tak snáď na nič nezabudnem. To, že nebol sneh rezort neovplyní a vďační sme boli aspoň za tú trochu zo zasnežovania, ale myslím, že celkový dojem by bol úplne v iných dimenziách, keby sme zažili snehovú nádielku.

Plusy

• výborné jedlo vrátane štedrej večere
• bohatý výber jedál pri raňajkách a večerách formou bufetov
• čistota - v interiéroch reštaurácii, na toaletách aj v apartmáne
• požičovňa korčulí, lyží aj saní
• zasnežovanie svahov
• umelé klzisko - funguje za každého počasia
• vonkajšie ihriská
• detský kútik pri oboch reštauráciách
• plne vybavená kuchynka súčasťou apartmánu
• malá knižnica pre deti
• prírodné materiály
• veľa úložného priestoru v apartmáne
• dve toalety
• parkovanie priamo pri apartmáne (vstup suchou nohou do budovy)
• ústretový personál - vymenili nám ochotne vianočnú večeru pre dcérku, ktorá nemá rada kapustnicu a zemiakový šalát

Mínusy

• chýbajúce animácie počas Vianoc
• wellness pre deti len do 17
• po zotmení v podstate už žiaden program pre deti
• zápach z odpadov v apartmáne (boli sme v inom apartmáne už v minulosti a zápach bol prítomný aj tu)
• dlhá odozva na otváranie rampy a dverí čipovou kartou
• voda z rostopeného snehu neodprataná z plochy klziska
• v reštaurácii Safran anglicky hovoriaca obsluha, čo bol pre mnohých ľudí problém

#test_demanova_rezort
#recenzia
#recenzia_demanova_rezort³⁹