Ja, vianočný škriatok, neúnavný počúvač vianočných kolied už od konca novembra, rozmiestňovač vianočných dekorácií na všetkých dostupných i nedostupných miestach a rozvešiavač svetielok vnútri i vonku, som sa tento rok ocitla v nečakanej situácii. Vianočný stromček nebolo kam umiestniť, medzi krabicami pripravenými na sťahovanie by akákoľvek vianočná ozdoba vyzerala len ako ďalší predmet určený buď na vyhodenie alebo len nezatriedený do krabíc… Vidina šťastných a veselých bola veľmi nejasná, ba až utopická. Až…

… až sa naskytla možnosť z toho chaosu proste zdrhnúť. Ba čo viac, zdrhnúť niekam, kde Štedrý deň nebude v znamení varenia a nervyčiek, či všetko klapne tak, ako má. A… mať biele Vianoce! Milujem vianočné filmy. Snáď v žiadnom z nich nechýba sneh, hory, praskanie ohňa… Pre mňa splnený sen!

Predvianočný piatok bol tým dňom D! Vydali sme sa na trojhodinovú cestu - smer Demänovská dolina. Trošku mi zlomil srdce pohľad na zelené stráne. Ešteže Demänová rezort má aj toto vychytané a svah pre sánkarov i pre lyžiarov zasnežujú. A teploty atakujúce decembrové maximálne rekordy tak nenarušili naše plány. 

Ale pekne po poriadku. Ubytovanie sme mali zaistené v jednom z apartmánov LUX - úplne hore, s krásnym výhľadom na areál. Každá budova má parkovacie miesta pre ubytovaných hostí bezprostredne pri vchode, nemuseli sme sa teda s kuframi naťahovať, a keďže tento typ apartmánov má parkovisko pod strechou, pri tom odmäku sme ocenili vstup do budovy “suchou nohou”.

Čakali nás teda dve noci v apartmáne s dvomi spálňami, kompletne vybavenou kuchyňou a pohodlím ako lusk. Samozrejme, našich dvoch vetroplachov - Benjamina (5) a Katku (7) - ako prvé zaujali schody v apartmáne. Myslím, že si prvých niekoľko minút ani neuvedomili, čo všetko sa okolo nich nachádza. Telocvik - hore-dole po schodoch bol ideálnym štartom nášho vianočného víkendu. 

Celkovo pôsobí celý areál veľmi príjemne. Dôraz na prírodné materiály a predovšetkým drevo pôsobí veľmi príjemne. Je to pastva pre oči. Aj deti hneď chválili pekné prostredie. Veľmi pekné zariadenie celkový dojem z ubytovania znásobilo. 

Na stole nás dokonca čakal košík s niekoľkými druhmi čajov, čo sme v chladnom období naozaj ocenili. Kuchynku sme ale inak nevyužili - polpenzia a túžba vidieť na Štedrý deň zlaté prasiatko plne zastúpili potrebu variť si v apartmáne. Priznávam však, že som ocenila prítomnosť pohárov na víno - veď čo by to bolo za dovolenku, keby si rodičia nenašli čas na trochu romantiky pre seba. 

Osobne ma okúzlil čitateľský kútik pre najmenších. Prelúskali sme všetky knižky v knižnici. Náš päťročný sa práve naučil čítať, a tak bola pre nás ideálnym doplnkom. 

A o tom, že sa myslelo hlavne na deti svedčí aj prítomnosť detskej kozmetiky v kúpeľni. Prekvapivo sa jej deti potešili snáď viac než darčekom pod stromčekom na druhý deň. 

Viem, znie to všetko ideálne. A aj by možno bolo, nebyť pár nedostatkov. Teda, v podstate konkrétne jedného. V apartmáne nás totiž privítal nechcený “pán domáci”. Bol ním zápach z odpadov, ktorého sa nám nijak nepodarilo zbaviť po celú dobu ubytovania. A keďže jedna toaleta sa nachádza hneď pri vstupe do apartmánu, bola to nemilá facka hneď na úvod. Popravde, s vedomím, že zrejme bude v areáli cez sviatky “full house”, neriešili sme to. Navyše, ani nebol čas. 

Ak by Vám napadlo, či je v naozaj priestranných apartmánoch v zimných mesiacoch dosť teplo, musím skonštatovať, že nám zima nebola. Príjemne bolo ako v spoločenskej časti, tak aj hore-v spálňach. Navyše, periny majú naozaj teplé. Spalo sa nám teda ako na obláčiku. 

K nášmu apartmánu prislúchala aj “pavlačová terasa”. Ja osobne by som však ocenila oddelený balkónik a nie spoločný priestor, ktorý ubytovaných značne ukracuje o súkromné posedenie vonku na terase. Na to však ani nebol priestor, keďže posedenie bolo pri odmäku mokré. 

Čo sa týka polohy pavilónu F, v ktorom sme boli ubytovaní, tá bola, podľa mňa, ideálna. Relatívne blízko všade, kam sme potrebovali. Hoci, samozrejme, nevyhli sme sa frfľaniu detí počas šliapania do kopca z večere. Toto je malá nevýhoda oproti klasickému hotelu - hlavná budova so stravovacími zariadeniami a detským kútikom proste nie je dostupná výťahom a pár schodmi, ale za jedlom sa proste musíte prejsť. Ja si to pochvaľujem. Nieto nad prechádzku s plným bruchom. Aspoň človeku lepšie vytrávi.

Pôvodný plán bol z Bratislavy vyraziť najneskôr o deviatej a skočiť na obed do nejakej liptovskej koliby, cestou navštíviť nejaké pekné miesto a akurát stihnúť check-in o 15. Klasicky, plány boli na míle vzdialené od reality a tak sme hladní dorazili chvíľku pred pätnástou do areálu Demänová rezortu. Obed sme teda cestou nestihli a tak sme sa plánovali zložiť a okúsiť miestnu reštauráciu. Avšak my mienime, deti menia. Keď zbadali zasnežený svah, klzisko a obrovské ihrisko, nebolo cesty späť. Museli všetko hneď vyskúšať. Našťastie sme mali so sebou vlastné korčule - požičovňa priamo v areáli totiž chvíľku na to zatvárala svoje brány. A tak sme vyskúšali umelý ľad, lanovú dráhu a užili sme si aj guľovačku na zvyškoch snehu okolo ihriska. Deti sa vyšantili. 

Avšak, prázdne brušká nás zahnali do reštaurácie Safran na včasnú večeru. Samoobslužné pulty nás zaujali svojou rozmanitosťou a z ponuky jedál bolo náročné si vybrať. Musím však skonštatovať, že všetko, čo sme ochutnali, ako na večeru, tak i pri raňajkách, nám veľmi chutilo. Fidlikantov v bruchu utíšili deti, aj my dospelí. Dokonca aj ja, ktorá som si vymyslela detox pred Vianocami a žila som predovšetkým na zelenine.

Samozrejme sa myslí aj na deti a v ponuke pre výmyselníkov bola pizza aj hranolky a na raňajky lievance, krupička a tiež wafle, ktoré si však každý maškrtník musel pripraviť sám vo waflovači - mne sa táto interaktívna súčasť raňajok veľmi páčila. 

Tip na výlet

Počas vianočného víkendu chýbali v rezorte animácie. Voľné chvíle, kedy už nebola k dispozícii ani požičovňa bobov, sme si teda museli vyplniť sami. Čas v prvý večer sme teda využili na návštevu vianočného Liptovského Mikuláša. Tento mini výlet stál naozaj zato. Vianoce sálali z každého rohu! 

Viááánoce šalalaaaaa

O tom, že je v areáli dostuplný Wellness, vírivka, masáže, atd. ste si už mohli prečítať v predchádzajúcich recenziách. Napríklad u @dominika_c .

Čo bolo však na našom pobyte výnimočné a jedinečné bolo práve to, že sme tu absolvovali ten najkúzelnejší deň v roku - Štedrý deň. Snehu sme sa, žiaľ, nedočkali (a verte mi, že moje prvé kroky 24.12. ráno smerovali práve k oknu - veď, čo ak…). Ale našim najmenším to nevadilo. Ráno s jasotom pribehli do našej spálne: “Sú Vianoceeeee!” Áno, boli Vianoce. A z celého rezortu sálala taká zvláštna čarovná atmosféra. Hoci sa raňajky podávajú v indickej reštaurácii Safran - od rána tu zneli koledy a vianočné pesničky slovenskej i zahraničnej produkcie. Bol trochu boj presvedčiť deti, aby si dali raňajky, keďže obaja ašpirovali na zlaté prasiatko… Našťastie sme im vysvetlili, že aspoň zeleninu a ovocie si dať môžu. 😀 Tak mali vegánske raňajky - avšak nebol problém sa dosýtosti najesť s týmto obmedzením. No a to už nám nič nebránilo užiť si tú pravú vianočnú sánkovačku. 

Pôvodný plán bol vyskúšať po prvýkrát lyže - usúdili sme však, že zažiť štedrý deň na pohotovosti si radi necháme ujsť, tak sme stavili na boby a lepšie sme nemohlli urobiť. Požičali sme si dvoje. Bežná cena za požičanie je 3 € na hodinu. Pána v požičovni ale posadol vianočný duch, a tak sme mali boby na neurčito. To pre nás znamenalo tri hodiny blbnutia na boboch. Ja a dieťa vo mne sme si tiež nenechali újsť zbesilú jazdu dolu svahom. Zaručene to bol pre mňa TOP zážitok z pobytu. Nuž, odmäk však úradoval a kompletne premočení sme sa odobrali na poobedného šlofíka. Náš benjaminko totiž stále poobede spánok potrebuje, ocenili sme teda aj jednu spálňu s televízorom. Spáči boli teda v tichu v jednej posteli a nespáči pod perinou s čajom v ruke odpočívali pri vianočných rozprávkach.
A tak, nevedno kedy, prehupli sme sa k večeru. Celý areál sa zatrblietal vianočným osvetlením. A duch vianoc pristál na prahu nášho apartmánu. Nezostávalo nám teda nič, len sa nastrojiť do gala a vykročiť do reštaurácie Pinus, kde už nás čakali prestreté stoly a vianočné pesničky.

Pán vedúci gastra nás uviedol ku stolu. Cítili sme sa naozaj slávnostne. 

Pozor, spoiler: Navyše, potom, čo som sa s ním skontaktovala dopoludnia, našej fajnovke priniesli miesto kapustnice slepačí vývar a namiesto majonézového šalátu hranolky (no, proste fajnovka).

Na stole nás čakala slovenská klasika. Oblátky, med i cesnak. Proste ako doma. Na prípitok Demänovka. Až po večeri sme si uvedomili, že sme si neprekrojili jabĺčko, ani nerozhádzali orechy po rohoch. Nuž, najbližšie už na to budeme myslieť vopred. Jabĺčka na stole totiž celú večeru boli prítomné. Rovnako ako burské oriešky a vianočné cukrovinky i zákusky. Po oblátkach prišla na rad kapustica. V mise pre všetých. Aby Vianoce mali stále to pravé kúzlo… mamka nabrala plný tanier… Rovnako aj druhý chod bol servírovaný na spoločných misách a každý si mohol nabrať toľko, čo mu hrdlo ráčilo. Zemiakový šalát ako od babičky, rezeň a vyprážaná platesa pre každého. Ano, čítate správne, kapor nebol na programe dňa, čo mne ani nevadilo, nie som fanúšička. 

Prezradím vám tajomstvo. Ja som takéto vianočné menu mala po prvýkrát. U nás sa kapustnica na Štedrý deň nejedáva. U mojich rodičov dokonca ani ryba. 

Ale späť k veci. Po hlavnom chode prišla ďalšia moja premiéra. Bobáľky s makom. Dámy a páni, nieže som ich nikdy nejedla, ale počula som o nich prvýkrát asi mesiac pred Vianocami. Už ich opis mi príliš nevoňal, ale vykročila som zo svojej komfortnej zóny a v konečnom dôsledku to nebolo také hrozné, ako som si predstavovala. Avšak, zostanem pri tejto unikátnej skúsenosti.

Celú večeru zavŕšila ešte obrovská misa s údeninami a syrmi všetkých druhov. Nuž, hody, ako majú byť a cestou na apartmán sme teda funeli riadne.  

Za vianočné menu si rezort zaslúži 1*. Čo však môžem skonštatovať je fakt, že takéto Vianoce nie sú pre každého. Musíte počítať s množstvom dudzích ľudí v priestoroch, kde budete večerať. V našom prípade bol s nami susediaci stôl obsadený deťmi okolo 10 rokov, ktoré sa ohadzovali burákmi. To nebolo nič, čo by pridávalo na sviatočnej atmosfére. Rovnako jej nepridávali ani televízory, na ktorých bol pustený hokejový zápas striedavo s krasokorčuľovaním. Nič vianočné. 

Priznávam, madšiu ratolesť viac ako vianočná večera zaujímalo, kedy bude môcť šantiť v detskom kútiku a tú staršiu, či aj do hotela chodí Ježiško. Prezradím: Chodí. Šikovne sa mi podarilo narafičiť to tak, že  po návrate z večere nás veru pár maličkostí pod stromčekom čakalo. To bolo radosti! Veď posúďte sami!

Plní dojmov sme sa už vlastne ani nikam nedostali. Spoločnosť nám robili Grinch a Popoluška - veď bez nich by to ani neboli Vianoce. Nuž a ráno po raňajkách späť do reality.

Ako to teda hodnotíme Vianoce v Demänová rezorte?

Zhodnotím to v bodoch, tak snáď na nič nezabudnem. To, že nebol sneh rezort neovplyní a vďační sme boli aspoň za tú trochu zo zasnežovania, ale myslím, že celkový dojem by bol úplne v iných dimenziách, keby sme zažili snehovú nádielku.

Plusy

• výborné jedlo vrátane štedrej večere
• bohatý výber jedál pri raňajkách a večerách formou bufetov
• čistota - v interiéroch reštaurácii, na toaletách aj v apartmáne
• požičovňa korčulí, lyží aj saní
• zasnežovanie svahov
• umelé klzisko - funguje za každého počasia
• vonkajšie ihriská
• detský kútik pri oboch reštauráciách
• plne vybavená kuchynka súčasťou apartmánu
• malá knižnica pre deti
• prírodné materiály
• veľa úložného priestoru v apartmáne
• dve toalety
• parkovanie priamo pri apartmáne (vstup suchou nohou do budovy)
• ústretový personál - vymenili nám ochotne vianočnú večeru pre dcérku, ktorá nemá rada kapustnicu a zemiakový šalát

Mínusy

• chýbajúce animácie počas Vianoc
• wellness pre deti len do 17
• po zotmení v podstate už žiaden program pre deti
• zápach z odpadov v apartmáne (boli sme v inom apartmáne už v minulosti a zápach bol prítomný aj tu)
• dlhá odozva na otváranie rampy a dverí čipovou kartou
• voda z rostopeného snehu neodprataná z plochy klziska
• v reštaurácii Safran anglicky hovoriaca obsluha, čo bol pre mnohých ľudí problém

#test_demanova_rezort
#recenzia
#recenzia_demanova_rezort³⁹

Polrok prešiel ako voda a nadišiel čas sa rozlúčiť.

Nie celkom, len z pozície ambasádorky siete hotelov Trinity Hotels & Resorts.

Bol to polrok hektický a ani vo sne by mi nenapadlo, ako náročné toto poslanie bude. Poviem vám, predstavovala som si to inak. 

Každopádne, som rada, že som sa s Vami mohla deliť o naše zážitky z pobytov v hoteloch, priblížiť vám koncept, ktorým žijú a niektoré z vás aj presvedčiť, že hoci sa nejedná o lacný špás, minimálne raz to za tie šťastné decké očičká stojí! Lebo naozaj stojí!

Som rada, že mnohé z vás sa o svoje pozitívne skúsenosti podelili na produktových stránkach hotelov a pomohli tým ďalším mamičkám rozhodnúť sa, kde stráviť čas s deťmi cez prázdniny či výnimočné víkendy. 

My zostávame Trinity verní a ja verím, že sa nelúčime navždy. 🙂 Vďaka svojmu ambasádorovaniu som tu spoznala veľa skvelých žien, ktoré vyvracajú mýty a Modrom koníku. Buďte skvelé aj naďalej! 

Ešte mi zostala jedna milá povinosť - vyhlásenie víťazky rýchlosúťaže o mini balíček Kamarátov z Trinity.

Získava ho: @veronika3006 . Gratulujem, ozvem sa do správ.🙂

A to je od nás na teraz všetko. 

Vždy som mala veľký rešpekt pred výberom ubytovacích zariadení, pretože, prisznávam, nie raz som siahla vedľa. A na druhú stranu, ani 1000 pozitívnych recenzií nenahradí jedinú vlastnú pozitívnu skúsenosť. ALE! Ja sa už niekoľko mesiacov snažím ukázať vám, že pobyty v hoteloch Trinity naozaj stoja zato. Ako už isto viete, my sme si hotely zamilovali a vraciame sa a budeme sa do nich vracať aj naďalej. Ale čo sme si zamilovali najviac? Čo milujú naše deti? A čo my dospelí? Poďte si so mnou posvietiť na našich TOP 10 vecí v hoteloch Trinity.

#10 Pre deti ako vyšité

„Mami, pozri, dvierka pre trpaslíkov!" „Nie, miláčik, tie sú pre detičky ako si ty..." „Jeeeej, naozaj!" No, áno, naozaj. Dokonalosť sa skrýva v detailoch a malé ľahké dvierka, ktoré sú súčasťou štandardných veľkých dverí pre dospelých, sú niečím, čo by ste asi nečakali, ale vzhľadom k ich jednoduchej obsluhe pre deti, oceníte. Keď už je cesta na WC takzvane „len tak tak", dieťa vbehne na toaletu aj samo. Navyše, ten pocit, že pri budovaní hotela sa myslelo aj na drobcov, je neoceniteľný.

#9 Neustále inovácie

My dospelí sme veľmi ocenili, že sieť Trinity reaguje na podnety a naslúcha svojim klientom. Preto neustále inovujú a modernizujú nielen koncept v duchu ktorého fungujú, ale tiež priestory. Aktuálne prebieha rekonštrukcia v Hotelí Átrium, kde doplní dva pomalé a malé výťahy jeden veľkokapacitný. To znamená koniec čakaniu a každodenného fitka na schodoch.

#8 Dokonalé lokality

Všetky 3 hotely dokonale využívajú potenciál prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Súkromná pláž pri Snečných jazerách, Nádherné výhľady na tatranské štíty a pešia dostupnosť električky aj zubačky a prekrásne výhľady na lesnatú krajinu priamo z bazéna a navyše kaskádovitý minigolf v Hoteli Sitno. Za nás má každý hotel veľmi osobité čaro práve vďaka ich polohe.

#7 Privítanie ako pre kráľov

Pri checkine v každom z hotelov malí aj veľkí dostanú welcome drink a niečo malé pod zub. Na naše deti to naozaj zapôsobilo a toto privítanie s nádychom luxusu často spomínajú ako jeden z TOP zážitkov z pobytov. A áno, aj mňa potešilo prosečko na nervy hneď pri vstupe.

#6 Raj pre deti

Prvok, ktorý rovnako ocenia aj rodičia, aj deti, je rozhodne MiniMe - detský svet, kde dokázali naše deti tráviť hodiny. Našťastie, deti od 4 rokov si toto malé veľké kráľovstvo môžu užívať bez rodičov a rodičia si tak môžu užívať čas pre seba.

#5 Dokonalý relax

Spomeniem aj služby, ktoré nie sú väčšinou v cene pobytov, ale stoja za každé utratené euro. Masáže. Hodinku pre seba som si dopriala v každom z hotelov a môžem zodpovedne prehlásiť, že takúto odmenu za plnenie každodenných povinností by si mal občas dopriať každý. Zrelaxovaná, ako vymenená... Tak som sa cítila po absolvovaní masáže. V Trinity majú dokonca vlastnú kozmetiku, ktorej vôňu si môžete sami vybrať z viacerých možností. Vyberiete si tiež intenzitu masáže a tiež hudbu, ktorú chcete pri masáži počúvať.

#4 Vodný svet a wellness

Každý z hotelov ponúka možnosť vyšantiť sa vo vode. Vo 4 Elements Aqua & Wellness alebo priamo v Aquaparku Senec. No a to sa naozaj oplatí. Vstup do vodných svetov je v cene pobytov a tak môžete kedykoľvek vhupnúť do bazéna, spraviť si súkromné preteky na tobogánoch, či využiť čas, kedy sú deti v MiniMe bez vás na saunovanie a ďalší level odpočinku.

#3 Filmové večery

Každý z hotelov má svoje vlastné kino, kde počas celého dňa bežia rozprávky každého druhu. Aj toto jedno z našich detí, pri opýtaní na naj zážitky spomína, ako jeden z naj. Kino len vo dvojici so staršou sestrou, popcorn a rodičia mali opäť čas pre seba. Nuž, kto by sa na takú službu sťažoval. Mnohí rodičia kino využili na podriemkavanie pri rozprávke, kým ich dieťa veselo vyzopávalo pukance. Nuž, každý si na tom našiel to svoje.

#2 Všetko je o ľuďoch

Ak mám zhodnotiť niečo, čo naozaj robí tieto pobyty nezabudnuteľnými, je to určite personál. Animátormi začínajúc, cez ľudí v reštaurácí, úžasného barmana v Lobby Bare v Senci, až po tety upratovačky. Aj (a možno predovšetkým) ľudia, ktorých počas pobytov stretávate, robia hotelom „meno". A v Trinity je vidieť, že ľudia, ktorých v hoteloch stretnete, robia svoju prácu srdcom a dávajú do nej všetko. Personál hotelov v nás zanechal naozaj dobrý dojem a tváre či mená mnohých z nich si budeme pamätať ešte dlho.

#1 Kamaráti z Trinity

Asi nikoho neprekvapí, že absolútna TOPka sú pre nás Kamaráti z Trinity. Každú jazdu autom nás sprevádzajú ich pesničky. Dobrú noc nám dávajú plyšové postavičky a sny strážia vankúšiky s ich podobizňami. Áno, od nášho pobytu v Trinity sú súčasťou našich životov a deti nimi žijú. Nie je sa čomu diviť, keď s nimi trávili celé dni. A fanúšikov majú aj v nás, dospelých.

Toto a mnoho ďalšieho robí hotely zo siete Trinity jedinečnými a my sa do nich budeme určite radi vracať.

PS: Mnohé sa pýtate, ktorý z hotelov je naj. Každý má svoje plusy a aj mínusy, ale za nás je určite naj Hotel Sitno.

V poslednom čase tu na Koníku vidím množstvo diskusií a otázok ohľadom rozvodu. Mnohé ženy, ktorým sa to deje váhajú, majú pocit, že zlyhali, majú výčitky... Voči sebe, voči deťom, voči okoliu... Ale nie sú v tom samé. Toto nebude žiadny múdry článok o tom, ako sa s rozvodom vysporiadať bez ujmy ľahko a rýchlo. Tento článok je moja spoveď. Spoveď, ktorú som napísala asi pred dvoma rokmi a ňou som chcela uzavrieť kruh a žiť. Nový život. Aj keď to boli mesiace náročné, svetielko na konci tunela vôbec nebolo také vzdialené, ako sa na začiatku javilo a za tunelom čakal nielen pokoj a šťastie, ale aj láska a pochopenie. A to je to, vo co gou. Ale pekne poporiadku.

"Naša spoločnosť má takú divnú tendenciu lepiť všetkým nálepky. Jednomatka, dojčiaca matka, biomatka... Máme nejakú prapodivnú potrebu mať všetko označené. Presne. A tak sa stalo, že mi vlani ku všetkým možným označeniam pribudla ďalšia nálepka: ROZVEDENÁ.

Pre mňa totálne nepredstaviteľné a neočakávané, niečo čo som celý život istým spôsobom snáď aj odsudzovala (pretože kde je vôľa, tam je cesta, že áno…) a zrazu sa to stalo mojou realitou. Zo dňa na deň som stratila všetky istoty, všetky ideály... Môj život bol hore nohami a ja som bola zrazu stratená vo vákuu, kde som poletovala zo strany na stranu a nemohla došliapnuť, nemohla si nájsť pevný bod, ktorého sa chytiť.
Človeku sa v takej chvíli hlavou prehrnie nespočet otázok bez odpovedí. „Mohla som niečo urobiť inak? Lepšie? Je to moja chyba? Som stále dobrá mama? Panebože, čo si z toho tie deti ponesú?! Čo povedia ľudia?” Je to neskutočný nápor na psychiku. Na jednej strane som bola mama, ktorá vo svojich očiach totálne zlyhala, na druhej som bola ohrdnutá žena, ktorá prišla o svoju dôstojnosť, na ďalšej dievča, ktoré malo zlomené srdce... Ale paradoxne, hneď na začiatku som vedela, že je to to najlepšie , čo sa mi mohlo stať, keď som sa na to pozerala sebecky…

Nič sa nedeje len tak, samo od seba. Aj nášmu rozchodu predchádzali týždne, možno mesiace nedorozumení, hádok, smútku, hnevu, plaču. Človek sa snaží vždy prísť na to, či mohol tomu všetkému predísť, či nemal predsa len upozatiď svoje šťastie a potreby trochu viac, či by to za šťastie tých detí predsa len nestálo. Pretože, povedzme si úprimne: bezdetní nech sa rozvádzajú koľko chcú, ale rozpad manželstva, v ktorom sú deti, má najzásadnejší vplyv práve na ne. A u nás tomu nebolo inak. Chtiac-nechtiac, človek jednoducho aj svoje emócie prenáša na deti. A nielen emócie, ale koľkokrát si, bohužiaľ vybíja zlosť, smútok…
Ale to s tým chodí, taký život jednoducho je a ja nie som výnimka. Nie som dokonalá. Koľkokrát som na nich vyletela kvôli hlúposti a potom som sa im ospravedlňovala. Bola som jednoducho psychicky tam, kde slnko nesvieti, hoci, podľa svedectva okolia, som bola veľmi nad vecou. Áno, to som bola. Čiastočne. Ale vo vnútri ma to zožieralo neskutočne. Človek sa nechce správať ako idiot, ani k tomu odchádzajúcemu partnerovi, ani k deťom, ani k nikomu, ale občas to jednoducho neustojí. Našťastie ale všetko čo bolí, prebolí. Rany sa zrejme nikdy nestratia ale prestanú bolieť, zacelia sa a zostanú len maličké jazvičky. Každá takáto rana nás ale zocelí. A to hovorím z vlastnej skúsenosti. Je zo mňa celkom iný človek. Som zrazu tak hrozne silná, dospelá, sebestačná a nezávislá. Sú aj ťažké dni, to je jasné, ale tie máme v živote všetky. A viete na čo som prišla? Že to najdôležitejšie v živote je byť šťastný. Nech to stojí, čo to stojí a keď to nejde, tak jednoducho zavrieť dvere a ísť ďalej, nájsť to šťastie inde…
Šťastie je totiž vec, ktorú nikomu dať nemôžete. Šťastie musí byť v človeku. Človeku môžete dať lásku, objatie, teplú večeru, rodinu... Kým ho to nenapĺňa a nerobí šťasným, šťastný nikdy nebude, hoci vy očakávate, že keď toto všetko má, zákonite šťastný byť musí. Ale nie, nemusia a tam problémy začínajú a, bohužiaľ, tie naše aj skončili. A keď vo vzťahu chýba komunikácia, to šťastie nikdy nepríde. Nie vždy sa protipóly priťahujú, nie vždy dokážu rôzne druhy žiť v symbióze...
Tak, ako je každý vzťah o dvoch ľuďoch, tak je o nich aj každý rozchod, a preto viem, že máme na všetkom rovnaký podiel viny.
Osobnosť človeka sa formuje v ranom detstve. Formuje nás prostredie, výchova, okolie… Často nás formujú práve aj rany, ktoré od života dostávame. Každý z nás si nesie z detstva rôzne boliestky, ktoré, aj keď nechce, prenáša do svojich vzťahov v dospelosti. Aj priority a túžby, pohľad na život si so sebou nesieme v jeho podstate od detstva. My, s mojím exmanželom, sme sa dali dokopy ešte ako deti. Vtedy sme riešili úplne iné veci, než či a nakoľko sme rodinne založení, aké sú naše hodnoty... A môj muž postupne preberal na seba moje ideály a hodnoty. Vzal si ich za svoje, ale nemal ich vo svojej podstate. Nevedel v nich žiť, zaobchádzať s nimi. A tak sme celkom drsným spôsobom po 13 rokoch zistili, že sa k sebe ale vôbec nehodíme. Že nás náš spoločný život nijako nenapĺňa. Že máme každý iné potreby, túžby, očakávania...
Keď sme sa po rozchode raz rozprávali na terase pri víne zistili sme, že vlastne niekoľko rokov nás pohromade držia už len deti a chémia. Že ten vzťah už bol len o kompromisoch, ústupkoch a sebazapieraní. Nemáme spoločné názory, záujmy, hodnoty a nemáme pochopenie voči životnej filozofii toho druhého. Vlastne nechápeme, ako je možné, že to medzi nami vydržalo tak dlho… A jedno, čo sme jeden druhému neboli schopní dať, bolo práve šťastie. Pretože nás šťastnými robili totálne odlišné veci. A prečo plytvať svoju energiu v snahe robiť niekoho šťastným, keď on našu energiu neprijíma?
Jednoducho a stručne, všetko je ako má byť. Je to náročné, veľa sme toho už prekonali, veľa nás ešte čaká, ale čo viem dnes je, že keď sa na to pozerám úplne sebecky, nie je nad čím smútiť a už teraz viem, že som ďaleko šťastnejšia a spokojnejšia ako za posledných niekoľko rokov. A pokiaľ platí: spokojná mamička = spokojná rodina, tak sme na dobrej ceste ku šťastiu. <3"

A čo som tým chcela povedať? Rozvodom život nekončí. Rozvody sa dejú a diať budú. Ale KAŽDÁ z nás má právo byť ŠŤASTNÁ!

Nenechajte sa zmiasť titulnou fotkou. Tie deti nie sú znudené. Sú, naopak, totálne KO. Celý deň si totiž užívali aktivity s animačným tímom v Trinity. Ale poďme po poriadku.

Kto ma sleduje, zrejme zachytil, že už pár víkendových výletov sme s deťmi strávili v spoločnosti kamarátov z Trinity. Akcie to boli nádherné, úžasné. Hotel bol zakaždým plný detského smiechu, džavotu a áno, občas aj plaču hystérie. To ale k tým akciám pre deti patrí. A nie, nebudem sa tváriť, že moje deti medzi tými, čo sa ozývali chodbou s vreskotom: „Ja nechcem,” alebo „Ja chcem,” neboli. Ba čo viac, boli chvíle, kedy som mala chuť sa rozhliadnuť okolo seba a spýtať sa do pléna: „Neviete, koho sú?”

Avšak my sme sa rozhodli zostať v hoteli Átrium aj po víkende. A to nielen preto, že sme si chceli užiť Tatry. Ale pretože sme boli naozaj zvedaví, ako to tam mimo tie rodinné víkendy vyzerá. A rozdiel bol badateľný vlastne ihneď. A poviem vám, deti si bežné dni v Trinity naozaj užili.

Bazén len pre nás? Nech sa páči

Hoci sa hovorí, že to najlepšie na koniec, začnem tým naj. Napriek tomu, že v TOP termínoch je program naozaj rozmanitý a celé osadenstvo hotela sa bezpečne rozpŕchne po rôznych kútoch hotela, cez týždeň je v bazénoch ľudí citeľne menej. K večeru sme boli v bazénoch dokonca vo veľmi komornom počte (spočítali by ste všetky deti na prstoch jednej ruky). A to bol čas, kedy sme si kúpanie nesmierne užili. A užijú si ho nielen tí najmenší, ktorí sa bezpečne môžu hrať v malom bazéniku, ale tiež tie väčšie deti, ktoré sa dosýtosti vybláznia na tobogánoch bez vyčkávania v rade. V našom prípade, priznávam, to bolo šantenie na tobogáne pre všetkých! Cez týždeň v ktorúkoľvek dennú hodinu je to proste privátna kúpačka!

Raňajky kráľov

Menej hostí = komornejšia atmosféra aj v hotelovej reštaurácií. O nič však nie ste ukrátení, reštaurácia funguje ako hodinky a dokonca praženicu, volské oko či vajíčko natvrdo vám spravia na požiadanie čerstvé. A to ticho…

Detské kráľovstvo

Isto ste zachytili, že sme si nemohli vynachváliť detský kútik. A to v každom z hotelov zo siete Trinity Hotels & Resorts. Mimo tých najvyťaženejších termínov, kedy sa stalo, že bolo detí na jednu animátorku fakt priveľa, majú naozaj pridanú hodnotu. Deti od 4 rokov totiž v detskom kútiku môžete nechať a ísť do sauny, na masáž, či venovať sa iným príjemným kratochvíľam do dvojici s partnerom. Ja, keďže som bola zvedavá, ako to v tom Mini Me chodí, som sa ale obetovala, sadla si do rohu miestnosti a pozorovala som, čo sa bude diať. A diali sa veci…

Vzhľadom na to, že cez týždeň je detí v hoteli naozaj menej, animátorky majú priestor sa im venovať tak inak… každému osobitne. Dokonca na požiadanie deťom namaľovali na tvár či ruku obrázok, aký si priali. Kreslili, hrali s nimi futbal, organizovali súťaže. A čo sa mi rátalo najviac, strážili pitný režim. A rodičia si zatiaľ užívali odpočinok - proste dovolenku, aby zvyšok dňa zase strávili všetci spolu a úžívali si spoločné chvíle. A verte, deti ani na moment neľutovali, že ich rodičia nechali v detskom kútiku. Naopak, väčšine sa nechcelo preč.

A čo program cez deň?

Animačný program pre deti funguje aj v bežné dni a tak si deti užijú program napríklad v Art Clube, vo Foodie či v kine, ale tiež lukostreľbu, či iné milé aktivity vonku i v interiéroch hotela. Animačný program dokonca prebieha aj v priestoroch vodného sveta. Nudy sa teda nemusíte báť.

A čo iné hotely?

Všetky hotely v sieti Trinity hotels & resorts sa môžu pochváliť unikátnym baby-friendly konceptom, ktorý sa v jednotlivých hoteloch výrazne nelíši. Ani pri pobytoch mimo hlavnú sezónu sa tak nemusíte vôbec obávať, že by si týždeň v Trinity ktorýkoľvek člen rodiny neužil. Veď nie nadarmo je heslom značky: „Tvoríme spomienky na detstvo!” My budeme na naše bobyty spomínať veru ešte dlho.

#trinity

Kopko, Svetluška, Skalko, Ozvenka, Čľupko a Vlnka.

Partia kamarátov, ktorí sa nepochybne zaryjú vašim deťom do pamäte a vám do sluchovodov. Poznáte tie detské hviezdy v kostýmoch, ktoré v duchu miestami preklínate, ale pri vešaní bielizne si aj tak pohmkávate melódie ich najznámejších hitov? Tak títo šiesti veľkohlaví maskoti sa do vášho playlistu na dlhé nudné cesty určite rýchlo zaradia.

Kto sú

Kopko, Svetluška, Skalko, Ozvenka, Čľupko a Vlka sú maskoti hotelov zo siete Trinity hotels & resorts. Každá dvojica obýva jeden z hotelov a symbolizujú, čo je jednotlivým hotelom blízke, či pre oblasť, v ktorej sa nachádzajú, typické. Čľupko a Vlnka - sídliaci na Seneckých jazerách. Vodník a morská, či skôr jazerná, víla. On trošku desivý (veď, čo by bol za vodníka, keby nebol) a ona krásna a ligotavá. Dokonalá dvojica, ktorá omámi všetky deti. Skalka a Ozvenku nemôžete hľadať nikde inde, než pod Slavkovským štítom, v hoteli Átrium. Skalko horolezec a Ozvenka - hlas tatranských hôr, ktorý na nás kričí z diaľky. A pod Sitnom žije veselý baník Kopko s jeho kamarátkou a pomocníčkou Svetluškou.

Avšak nie sú len obrázkami na pútačoch.

Viac ako len „maskoti”

„Pre nás, ale aj pre našich hostí sú viac ako „len“ maskoti! Sú totiž KAMARÁTI Z TRINITY!” píše sa na webe jedného z hotelov. Fráza, poviete si, ale nie je to tak. Za jediný víkend tieto postavičky vašim deťom naozaj prirastú k srdcu. Nečudo. Vstávajú s nimi, vítajú ich pri raňajkách, sprevádzajú ich celým dňom pri aktivitách. Sú to vlastne takí veľkí plyšáci. Kedykoľvek sa objavia v priestoroch hotela, všetci ich musia hneď objať.

Zaujímavosť: Ani jedného z nich nikdy nikto nepočul prehovoriť. Napriek tomu, ich všetci milujú! 

Ba čo viac, samotní Kamaráti z Trinity majú svoj vlastný YouTube channel. A načo im je? Keďže nie sú žiadne Béčka, deťom nielen spríjemňujú pobyty v hoteloch, ale vydali už niekoľko pesničiek, s ktorými dokonca vystupujú na rôznych podujatiach a navyše, pokojne prídu aj na oslavu k vám domov. Kamarátmi vašim deťom nemusia byť len počas pobytu. A ako správny YouTuberi majú aj vlastný merch. To znamená, že malého plyšového Kopka, či Skalka, môžu mať so sebou vždy. Samozrejme, nechýbajú šiltovky, tričká, pastelky a mnoho mnoho ďalšieho. Nie je výnimkou, že práve o veci z merchu si deti počas pobytov môžu zasúťažiť, či ich na izbe čaká už pri príchode malá pozornosť. 

Každý pobyt navyše spestrí táto hudobno-tanečná šestka večerným koncertom, na ktorom sa deti vybláznia, zatancujú si a unavené a šťastné vkĺznu večer do perín. 

Nám dospelým sa to možno nezdá, ale pre deti sa v istom okamihom stanú najlepšími priateľmi, ktorí ich motivujú k jedeniu pri raňajkách, k výkonom pri športových hrách, aj s nimi prekonávajú svoje hranice, keď napríklad poprvýkrát zostávajú bez mamy samé v detskom kútiku MiniMe. Za mňa, ako rodiča, je toto nesmierne vydarený koncept a na slovenské pomery unikát. 

Takmer by som zabudla, neodmysliteľnou súčasťou tohoto zgrupnutia je aj siedmy člen. Teda, lepšie povedané, členka. Kamarátka Nitka. Tá ako jediná rozpráva. Nemá plyšový kostým a je hovorcom tohto milého zoskupenia. Vysvetľuje deťom kroky, koncerty uvádza a aktívne do nich deti zapája. 

Nikto ale nezadefinuje Kamarátov z Trinity lepšie, ako samotné deti. Tie moje si ich zamilovali. Absolútne. Dcérka o nich dokonca chcela napísať ročníkovú prácu. (Žiaľ, potrebovali sme trochu vedeckejšiu tému, hoci je len prváčka, takže jej to neprešlo.) To asi hovorí samé za seba, ako veľmi sú u nás populárni. Odkedy sme sa vrátili z víkendu v Hoteli Átrium, dokola sa ma pýtajú, kedy zase pôjdeme do Skalkovho domčeka. A to je dôkaz, že koncept Kamarátov z Trinity naozaj funguje.