Príčiny nechutenstva sú rôzne. U dojčiat môže za nechutenstvo oslabený sací reflex alebo prerezávanie zubov. Ak sa dieťa potýka s chorobou, nechutenstvo je sprievodným javom zdravotných problémov.

Počas rekonvalescencie je detský organizmus oslabený. Nenúťte dieťa jesť nasilu. Výsledkom bude ešte väčší útlm chuti do jedla, prípadne znížené vylučovanie žalúdočných štiav, čo znižuje chuť do jedla ešte viac.

Najčastejšie sa nechutenstvo prejavuje pri

• dlhšie trvajúcej horúčke, nádche, infekcii
• hnačke a zvracaní 

Choroba zapríčiní zníženú chuť do jedla a znížený príjem potravy. Ak je chuť do jedla znížená iba na krátko, nie je potrebné panikáriť. Vtedy je dôležité zabezpečiť dieťaťu dostatok tekutín a kvalitných bielkovín. Ak je nechutenstvo dlhšie ako 1-2 týždne, tak vyhľadajte lekára.

Predovšetkým dohliadnite na dostatočný príjem tekutín. Pokiaľ ide o nechutenstvo počas choroby, obmedzený príjem potravy alebo i krátkodobé hladovanie môže dieťaťu aj prospieť. Pri deťoch do jedného roka však nechutenstvo konzultujte s lekárom. 

Pri chorobe dieťaťa sa pripravte na to, že jedlo môže odmietnuť úplne. Nechutenstvo sa môže objaviť už počas inkubačnej doby. Vtedy nemusia rodičia vedieť, že na dieťa ide choroba a je to prirodzená reakcia tela. Telo sa pripravuje na boj s chorobou a šetrí energiu, ktorú by inak vydalo na trávenie jedla.

Nenúťte deti do jedla, ale zabezpečne dostatok tekutín

• často, ale v menších dúškoch
• podávajte vodu, slabé bylinkové čaje, riedené ovocné alebo zeleninové štavy – pamätajte však, že obsah tekutín závisí od ochorenia
• teplota nápojov závisí od ochorenia

Iba tekutiny nepodávajte dlhšie ako dva dni. Po dvoch dňoch môžete siahnuť po potravinách, ktoré sa dajú ľahko tráviť, odporúčame však poradiť sa s lekárom.

Nedostatok bielkovín má za následok nízku odolnosť voči infekcii, únavu, úbytok svalstva.

Ako podávať jedlo

• malé porcie
• ľahko stráviteľné jedlá, závisí však od typu ochorenia
• môžete podávať aj obľúbené jedlá, ale tie ľahko stráviteľné
• jedlá nesoľte, nekoreňte, slaďte medom
• podávajte celozrnné pečivo
• dieťa nechajte zjesť len toľko, koľko samo chce

Prečítajte si o nechutenstve ešte viac >>

#zdravie #nechutenstvo #choroba #nechut_do_jedla
Foto: pixabay.com

Tretie pokračovanie na tému maminka v práci.

Spätne si uvedomujem, že prvé náznaky som zaznamenala už minulé leto, keď som si dovolila odveliť sa na prázdniny. Vtedy pred mojím odchodom ochorel môj chlap. Zdĺhavý výber pred chladiacim pultom spôsobil, že ho napadol nejaký vírus a mne spôsobil starosti, ako sa postará o naše potomstvo v záchvate „kašlíčka a rýmičky“. Vtedy som ešte nemohla tušiť aký bude ďalší rok, takže súvislosti sa mi spojili až teraz.

Najprv vám ale objasním z čoho pozostávajú moje mimomaterské aktivity. V stručnosti, okrem práce na cca 6 dní do mesiaca chodievam aj na štvordňové školenia do Čiech. Od januára som bola trikrát.

Nové železné pravidlo v našej rodine je, že vždy pred mojím odchodom niektoré z detí ochorie. Vždy. Toto nie je žiadne preháhaňanie v záujme lepšej čítavosti. Robím si čiarky, sledujem to, takže viem.

Prvýkrát to boli síce trápne sople a pokašliavanie, ale choďte preč na 5 dní (školenie + práca), keď máte doma dve deti, ktoré sa topia v hlienoch a jedno, ktoré vyzerá, že sa možno bude topiť tiež. Dovtedy som tak dlho preč od svorky nebola. Ja som sa pre zmenu topila vo výčitkách.

Druhý krát mi volali do práce zo školky, že Miš zvracala. Telefonicky som narýchlo organizovala jej prevoz domov. Bolo to prvý raz, čo mi takto volali, takže stres, panika a – samozrejme výčitky. Našťastie kým to chytili aj moje mladšie deti, už som bola doma. Napriek celej tragédii som sa vďaka tomu dozvedela, že zo šiestich ľudí, s ktorými som pracovala, mali štyria dvojičky. To bola celkom haluz.

Teraz pred posledným mojím pracovno-školiacim sa výjazdom (vždy mi to vyjde tak, že hneď po školení idem do roboty a naopak) som tušila, že bude zle, už pár dní dopredu. V noci z piatka na sobotu (môj odchod naplánovaný na ďalšiu stredu) Ivuška zvracala prvý raz. Potom ešte raz a potom ju už len preháňalo. Uplakaná, ubolená preležala moja 19 mesačná dcéra celý deň. Pre ilustráciu – ja, dospelý človek, nie som schopná preležať celý deň keď som chorá a (ani) keď môžem. Ivucha s tým problém nemala. Keď som sa jej opýtala, čo ju bolí, otvorila ústa a ukázala si prstom dnu. Tam jej ešte doteraz prebieha divoké vrásnenie. Zrejme jej ide zvyšných 14 zubov naraz.

Keďže po sobote už vyzerala OK, iba veľmi nechcela jesť, pripísala som to všetko zubom. Miernu diétu som ukončila v utorok večer fľašou mlieka.

O druhej ráno nás zobudilo bublanie a kašeľ. Mlieko sa vypýtalo von. Keď sme umyli a upratali dieťa, otvorila som notebook a na chlapovu žiadosť som mu napísala mail s inštrukciami, čo má povedať lekárke, keď s Ivušou ráno pôjde. Čakali ma tri hodiny výdatného spánku pred odchodom. Budík bol nastavený na 5:40. Mozog mi však pracoval na plné obrátky, takže som si nakoniec užila takú hoďku a pol.

Potom, počas dňa, mi už len chodili správy s fotodokumentáciou ako sedia v čakárni, že máme asi rotavírus, inštrukcie ohľadom diéty, nákupný košík plný diétnych potravín, ktoré budú stačiť pre škôlku detí postihnutých rotavírusmi až do leta, vysmiatu Ivušku, Ivušku v aute, …dobre mi to padlo. Bola som v obraze.

Doma inštrukcie ohľadom diéty dostala rovno moja mama. Ja som prišla z práce, vytúlila pacientku, pobalila sa a odišla na školenie do Čiech. Výčitky som baliť nemusela, celý pytel išiel so mnou aj sám.

Teraz už sedím doma, svorka má najhoršie za sebou. Ja ešte nie. Ustavične pozorujem moje deti, či na nich neuvidím nejakú traumu spôsobenú neprítomnosťou matky. Zatiaľ to však vyzerá, že najväčšiu traumu, ako zvyčajne, mám ja.

Viac na www.omichi421.wordpress.com#dvojicky #choroba #pracujucamatka #rotavirus #vycitky

Môj prvý článoček. A to som na Modrom koníku už nejakú tú dobu 🙂

Viem, že sa to bude zdať jednoduché, ale možno o takejto možnosti liečby / doplnku liečby neviete a ak máte niekto s dieťatkom taký problém ako my, možno Vám to pomôže.

Náš hlavný problém spočíval v tom, že Lilinka bola v zime chorá, mala vysoké horúčky a potom nasledovali donekonečna sa opakujúce ťažkosti s dýchacími cestami. Vďaka nesprávne nasadenej liečbe všetkými možnými sirupmi a inými vymoženosťami dnešnej doby, ktoré sú dostupné v lekárňach a tak veľmi podporované farmaceutickými spoločnosťami sa Lilinkin stav stále nelepšil (vravím o týždňoch až mesiacoch). Práve naopak. 

Predchádzajúca choroba a úžasné sirupčeky jej zničili v dýchacích cestách tie brvičky, čo pomáhajú pri čistení dýchacích ciest a vykašliavaní a prvú vrstvu buniek a odkryli jemnučké nervové zakončenia. Uzlinky na krku v jednom kuse s niečím bojovali a spracovávali niečo, čo im očividne dávalo dosť zabrať. Dva týždne liečený chripot a kašeľ opäť vystriedalo chrapľavé zahuhňané hrdielko, opuch dýchacích ciest, zatekajúce soplíky, plný noštek, problém s papaním, odsávanie a pod. a s tým spojená nervozita a obavy o zdravie našej Bublinky. Riešili sme to, konzultovali so známymi, hľadali riešenie, zmenili doktorku. Nechcem to zakríknuť, pretože sa blíži ďalšie obdobie spojované s podobnými zdravotnými ťažkosťami, ale možno je riešením na pohľad celkom jednoduchá schéma.

Základom je diéta, ktorá v preklade znamená odkyslenie organizmu, čiže dieťatko by nemalo jesť nič, čo prekysluje alebo zahlieňuje organizmus, žiadne mlieko, kravské ani umelé, žiadne sladké, obmedziť pečivko, ovocíčko iba povarené a určite nie exotické (južné, citrusové). Cukor / sacharidy sú vo všetkom a treba ich v maximálnej miere kontroľovať a vylúčiť. Aspoň dva mesiace. Ono to trvá, kým sa tie dýchacie cestičky zregenerujú a dorastie v nich to, čo tam chýba. V súvislosti s týmto nám náš nový pán doktor povedal, že vývar je snáď to najlepšie, čo jej môžeme dať spapať. Hneď som si pomyslela, že jasnačka, ale potom mi povedal, no viete, taký poriadny vývar a ja som celkom nechápala, čo tým myslí, veď ja robím poriadny vývar. A tak ma pán doktor učil, ako urobiť naozaj poriady vývar 🙂 No naozaj som to nevedela.

Najprv sa majú 15-20 min. vyvariť odrezky a vňate zo zeleniny, petržlenová, mrkvová, zelerová vňať, kalerábové listy, odrezky, čo ostanú pri čistení zeleniny (samozrejme, že najvhodnejšia by bola zo záhradky od babičky), potom v tomto vývare variť zeleninku, mäsko, urobiť z neho ryžu a tak. Jedno také varenie som si trochu nafotila. 

Uvarila som to podľa doktorkových rád so zapojením vlastných schopností, ale hlavne s láskou a tak, ako som najlepšie vedela 🙂 Chutilo. A ja dúfam, že splnilo aj ten zdravotný účel. Lilinka rada piije polievočku(samotnú šťavičku aj z pohárika, slamkou, lyžičkou z tanierika.

Najprv som dala variť tie vňate a listy spolu už aj s kuracími krídelkami, lebo veď mäsku to trvá dlhšie (áno viem, chrbátiky by boli lepšie, ale ja som mala zrovna iba krídelká a Lilinka ľúbi to mäsko z nich). 

Ja vegetím, ale tou podravkou bez glutamánu a dosoľujem hymalájskou soľou. Ale táto polievočka bude krásna žltučká aj bez vegetky a bude oveľa krajšie voňať, uvidíte. Variť treba pomalinky, aby sa polievočka z mäska nezakalila, čiže malý oheň. Potom som vňaťky vybrala a polievočku scedila, pretože keď v nej plávajú tie kúsky sušenej zeleninky z vegety, to mi vadí.

Do hrnca som dala očistenú, nakrájanú zeleninku a zaliala scedeným vývarom. Mäsko sa môže variť ďalej.

Do toho som uvarila superské domáce cestovinky (niťovky). Bez toho ja osobne nemôžem existovať 🙂 Podotýkam, že domáce sú doma robené, tzn. nie z obchodu. Má to svoje čaro. My máme to šťastie, že máme zdroj 🙂

Polievočku som varila, kým sa mäsko nerozpadávalo tak fajn samo a kým nebola zeleninka takpovediac akurát. 

No a potom už len podávať a papať 🙂 Dobrú chuť.

Rada by som zdôraznila, že polievočka nie je to jediné, nenahradí liečbu. Ale nie vždy sú najlepšie lieky, sirupčeky alebo skrátka medicínky z lekárne. A nie vždy je dobré svojmu lekárovi (pediatrovi / zdravotnému systému) slepo dôverovať. Naša prvá pani doktorka nezvolila práve najšťastnejší spôsob liečby. Zmenili sme doktora. Bolo tam viac dôvôdov. Lilinka dostala od nášho nového pána doktora bylinky v kvapkách, konkrétne deväť síl, sladké drievko a čiernu ríbezľu ... a diétu. (Najlepšie je mať babu bylinkárku, čo už dnes nie je tak bežne vidno. My máme babu bylinkárku 2v1 v našom pánovi doktorovi.) Podávali sme poctivo. Teraz je to fajn, všetko ok (len sa bojím, aby som to nezakríkla) a ja dúfam, že takéto dlhodobé ozdravné procedúry už nebude treba.

Šmolinka moja, prajem ti (a aj nám všetkým), aby si už bola len zdravučká 🙂 Milujem ťa.

Jaj a super je natierať hrudníček a chrbátik tymiánovou mastičkou. Poprípade aj chodidielka a tie uzlinky na krku. Ale opatrne, je to véééľmi aromatické.

No, ak by som si ešte na niečo dôležité spomenula, doplním 🙂 Verím, že tento článok si prečíta ten, komu by mohol pomôcť a zároveň dúfam, že nebude príliš často potrebné využiť informácie v ňom obsiahnuté. Ono to nie je vôbec sranda ustriehnuť dieťa, tatinka a okolie, keď kam sa pohnete by niekto rád niečo ponúkol pod zub. A hlavne deťom. Prečo keď chce niekto urobiť dieťaťu radosť, dá mu do ruky čokoládku, cukríček, keksíček, piškotku a podobne? Veď to vôbec nie je pre ne vhodné. A vlastne pre nikoho.

No, oki doki, to by bolo asi vsjo. Tak pá a buďte zdraví.