Deti majú hru v pieskoviskách veľmi rady. Po hre rodičia dodržiavajú hygienické návyky, ale proti rizikám nákazy z pieskovísk je to jednostranná prevencia. Odborníci hovoria o tom, aby sme boli opatrní. Pieskoviská by mali byť pravidelne kontrolované, zvieratá majú na ne vstup zakázaný a ani odpadky tam nemajú čo hľadať.

Viaceré ochorenia môžu hroziť aj na pieskovisku a najviac ohrozené sú malé deti. 

Prevádzkovateľ pieskoviska je zodpovedný za čistenie priestoru, prehrabávanie a udržiavanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny – od marca do novembra. 

Jednoduchá prevencia

Nedávajte deťom do rúk jedlo, ak majú ruky od piesku. Do tela sa vajíčka parazitov dostanú už pri prvom dotyku s jedlom. Okrem dôkladného umytia rúk platí aj ako prevencia osveta. Na detských ihriskách a pieskoviskách nemajú domáci maznáčikovia čo hľadať.

Deťom strihajte nechty, pretože tam sa nachádzajú zárodky parazitov.

Parazitické zárodky potrebujú k svojmu životu kyslík, zbavíte sa ich, ak budete piesok pravidelne kypriť a prevracať. 

Čo hrozí z piesku

Jedným z nich je toxokaróza, ktorej pôvodcom m je škrkavka psia a mačacia. Škrkavka poškodzuje orgány a vylučuje toxíny poškodzujúce organizumus. Dieťa sa nakazí tak, že infikovaný piesok zje a vajíčka parazitov sa dostanú do tráviaceho traktu. Pojedanie piesku u malých detí však nie je nič neobvyklé. Buďte preto ostražití.

Ďalším ochorením, ktoré si môže dieťa priniesť je toxoplazmóza, ktorú vyvoláva parazit Toxoplazma gondii. Nachádza sa v mačacom truse. Ochorenie sa prejaví zvyčajne v dospelosti. U tehotných žien hrozí riziko poškodenia plodu alebo potrat.

Aj pri ochorení s názvom giardióza alebo lamblióza je zdrojom nákazy mačka. Prvok Giardia spôsobuje tráviace ťažkosti. Do tela sa dostane požitím nakazenej stravy, piesku, hliny alebo trávy, prípadne pitím vody. Jedným z príznakov pri neliečenej nákaze je podvýživa. Diagnóza sa stanoví pomocou dôkazu pôvodcu v stolici alebo v sekréte tenkého čreva. Ochorenie sa lieči antibiotikami.

Baktéria Shigeĺla spôsobuje ochorenie shigelóza. Prenáša sa špinavými rukami cez ústa. Vyvoláva hnačky, nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha.

Dieťa sa pri hre v piesku môže nakaziť aj salmonelózou. Je to hnačkové ochorenie, ktoré sprevádzajú hnačky, horúčky a bolesti hlavy.

Pamätajte na to, že parazity, baktérie, vajíčka deti získajú nielen kontaktom s infikovaným pieskom, hlinou, ale aj kontaktom s nakazeným zvieraťom alebo medzi sebou.

#zdravie #pieskovisko 

foto: pixabay.com

Bez pieskovísk by si horúce letné dni nedokázali predstaviť ani deti, ani rodičia, ktorí si môžu vďaka zaujatosti potomkov na chvíľku vydýchnuť. Prvé kamarátstva, aj prieky o hračky. O tom všetkom je "piesková sezóna". Ak však nemáte pieskovisko vlastné, počas vašej neprítomnosti prekryté, dobre si skontrolujte, čo v ňom na vaše dieťa číha.

Vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky docentka  Mgr. MUDr. Jana Hamade, PhD., rodičom radí: ,,Pri návšteve otvoreného pieskoviska zriadeného v rámci občianskej vybavenosti si všímajte jeho celkovú úroveň, či nie je poškodená obruba, ale aj hrubé znečistenie,  vrátane biologických exkrementov. Zdravotné riziká pre dieťa môžu byť mikrobiálne a mechanické. V rámci mikrobiálneho rizika sa pri nedostatočnej hygiene môže na  pieskoviskách nakaziť rôznymi bakteriálnymi, parazitárnymi a vírusovými ochoreniami  ako toxokaróza, toxoplazmóza, giardióza, salmonelóza, helmintózy. Pokiaľ ide o mechanické poškodenia, rizikové bývajú najmä poranenia injekčnými ihlami alebo rozbitým sklom, voľne pohodenými v pieskovisku,“ zdôrazňuje docentka Jana Hamade.

Aké sú povinnosti prevádzkovateľa?

Prevádzkovateľ pieskoviska (väčšinou obec) je podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva povinný viesť záznamy o čistení, prekopávaní, prehrabávaní a polievaní pieskoviska pitnou vodou alebo vodou zodpovedajúcou požiadavkám na kvalitu vody na kúpanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny ( od 1.marca do 30.novembra).

Komu sa sťažovať v prípade neplnenia povinnosti?

Ak máte podozrenie, že si zriaďovateľ svoje povinnosti neplní, či je pieskovisko nebezpečné, môžete podať podnet na prešetrenie. Ak ide o verejné pieskovisko, je potrebné adresovať ho zriaďovateľovi ihriska s pieskoviskom. Vo väčšine prípadov je to samospráva, resp. obec. V prípade pieskoviska, ktoré je súčasťou vonkajšieho areálu zariadenia pre deti a mládež, adresujte podnet príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý v danom zariadení vykonáva štátny zdravotný dozor. Zákonom stanovená lehota na vybavenie podnetu je 30 dní.

Salmonela aj fekálne streptokoky

Každý regionálny úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky má vypracovaný plán kontrol, do ktorého spadá aj kontrola pieskovísk. Kontroly sa robia priebežne podľa plánu, ďalej podľa podnetov od občanov a raz za dva roky sa robia tzv. cielené kontroly podľa pokynov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Prítomnosť Salmonelly sp. a geohelmintov (vajíčka, larvy) vlani zistili v piatich prípadoch v Bratislavskom kraji, jeden prípad v Košickom kraji,  dvadsaťpäť v Trenčianskom,  osemnásť v Banskobystrickom a  štyri v Trnavskom kraji. Všade bol vydaný zákaz používania pieskoviska až do času odstránenia nedostatkov.

Z celkového počtu 648 odobratých vzoriek piesku nevyhovelo v roku 2016 z dôvodu mikrobiálneho a parazitárneho znečistenia 53 vzoriek piesku.

Viac o nástrahách Salmonelózy si môžete prečítať >>tu

Čo ak sa dieťa poranilo?

Ak sa dieťa na pieskovisku poraní napríklad znečistenou injekčnou striekačkou, je nevyhnutné ranu ošetriť, dezinfikovať a ihneď informovať pediatra, ktorý rozhodne o ďalšom postupe,  prípadnom očkovaní proti hepatitíde typu A a B, pravidelných sérologických vyšetreniach, resp. o sledovaní zdravotného stavu dieťaťa počas šiestich mesiacov.  Nebezpečné sú aj ostré predmety, úlomky skla či hrdzavé predmety.

Rodičia by ani pri hre v pieskovisku nemali stratiť ostražitosť. Aj keď dieťaťu nehrozí priame nebezpečenstvo pádu, úrazov, zlomenín, konzumovanie pieskovej bábovky priamo z formičky môže mať za následok nakazenie ktoroukoľvek z vyššie spomenutých infekcií.

Aký je váš vzťah k pieskovisku? Navštevujete verejné pieskoviská alebo skôr to doma na záhrade? Priniesli ste si domov z pieskoviska zranenie alebo infekciu? Podeľte sa o svoju skúsenosť vo WIKI. Stačí kliknúť sem.

Ihrisková matka je v mojom ponímaní osoba, ktorá chodí venčiť svoje ratolesti na ihrisko pravidelne. Keďže ich je viac, poznajú sa, postávajú, posedávajú, odjedajú detské chrumky a klábosia.

Ja nie som ihrisková matka. Mám svoju partiu mamín, z času na čas nepohrdnem detskou chrumkou, rada klábosím, ale na ihriskovú matku som to zatiaľ nedotiahla.

Po prvé pre to, že neznášam ihriská. Všetko je tam vysoko, ďaleko, decko je ťažké, a zúfalo ma nebaví lietať za ním, dávať pozor, aby sa v zápale zábavy niekde neskántrilo. No a krát 2, samozrejme. Preto na ihriská chodíme málo. (Mišela už môže, vie tam lietať aj sama a pri tom sa neprizabiť). Druhý dôvod prečo nemusím ihriská je, že tie maminy čo tam trávia každý deň (alebo mám brutálne šťastie a vždy, keď sa tam raz za dva týždne vytrepem, stretnem tie isté) ma nikdy neprijali medzi seba. Nemám rada predsudky, tak nejak principiálne ich vlastne vôbec nechápem, ale na ihriskách sa mi už zo dve materské stalo, že som bola odpísaná čisto na základe nejakého predsudku.

Situácia vyzerá takto: Prídem na ihrisko, hlúčik matiek na jednej strane pieskoviska, ja na druhej. Moje deti sa rozbehnú, hor sa na adrenalínové dobrodružstvo. Maminy sa zomknú do pevnejšieho hlúčika, sem tam niektorá otočí hlavou a skenuje. Mňa a moje deti. Z Mišelčej materskej som z ulice poznala jednu maminu, s ktorou sme sa normálne zdravili a sem tam prehodili slovko – dve. Keď som ju strela v tlupe na ihrisku, tvárila sa, že ma nepozná. Bez srandy. A tam niekde začala celá moja ihrisková averzia.

Nepomohol tomu ani zážitok ako sme vzorne čakali s dvomi malými deťmi na hojdačku. Krpci mali čosi vyše roka, ihrisko tuto u nás obsahuje 1 ks hojdačky a keď sme sa chceli ísť hojdať, je vždy obsadená. Tak sme slušne stáli v rade a čakali, kým nás mamina čo hojdala svojho potomka, pustí. 3 minúty, 8 minút, 12 minút…ono sa to nezdá, ale na ročné deti je to dlho. Ostentatívne na mňa táto mater pozerala, ale nepustila nás. Keby som bola na jej mieste, vidím maminu s dvojičkami, tak ich pustím, aj keby sa mi z ich matere chcelo grcať. Nerobím to pre ňu, ale pre tie deti. Táto nie, normálne som moje nechápajúce bábätivce odvliekla za ručičku preč zo slovami: „No, dievčatko sa veľmi chce hojdať, tak nás dnes asi nepustí..“

A teda do tretice môj posledný zážitok. Chvíľu som si myslela, že svitá na lepšie časy. Jedna mamina so mnou nadviazala kontakt. Mala okolo seba hlúčik zdanlivo rovnako starých detí, cca 6-7 rokov, jedno asi tak ako moji malí a jedno v bruchu, a keď spadlo dieťa spolumatky, vykríkla „Bože, dúfam, že nebude mať dvojitú zlomeninu ruky!“ Bez srandy. Vravím si však, dám jej šancu.

„To sú vaše?“ opýtala sa ma.

„Áno,“ vravím. Snažila som sa o priateľský, konverzačný tón.

„Uhmm… A koľko majú?“

„20 mesiacov.“

„Uhmm…“ Neviem či je to dobre, alebo zle, jej výraz nič neprezrádzal.

„A ktoré su vaše?“ neodpustila som si. Tým som sa definitívne diskvalifikovala. Jej výraz v tomto prípade už bol úplne zrozumiteľný. Cez zaťaté zuby mi napočítala tri kusy plus to jedno v bruchu. Na to som už nepovedala nič, pretože všetko čo mi napadlo, sa mi zdalo provokačné (napr. „A toto už bude chlapček?“ Mala totiž tri baby.), iba som sa tupo usmievala „Uhmm…“. Po tomto zážitku sa nemôžem tváriť, že chyba je iba na ich strane…

Záverom dodávam, že som nechcela nikoho uraziť. Ak trávite s deťmi čas na ihrisku a našli ste tam aj dobré kamarátky, tak vám úprimne závidím. Vždy som chcela kamošku – maminu „odvedľa“, žiaľ, nepodarilo sa.

Viac na www.omichi421.wordpress.com