Dali sme vzťahu druhú šancu

sixen
4. nov 2014

ahojte, potrebujem sa vykecat, asi to bude dlhe,,,tak ak nahodou sa niekomu bude chciet to precitat a mozno aj vyjadrit svoj nazor, budem rada.
Som s partnerom uz vela rokov, mame jedno dieta,,,pred casom sme mali velmi zle obdobie, ktore trvalo niekolko rokov. Partner sa o nas akosi nezaujimal, len praca a kamosi,,,pracoval cele tyzdne v kuse bez volna, ak mal volno tak preto aby dospal opicu po tom co takmer kazdu sobotu, alebo piatok chodil s kamosmi zit,,,v podstate by som to mohla opisat asi tak, ze zrejme mal taku predstavu, ze jeho povinnost je zarobit peniaze, polozit ich na stol a moze si robit co sa mu zachce, ist kam chce, prist kedy chce. Nie raz sa na mna ohradil, ze ci som mu matka, ze mi musi oznamovat kedy pride po tom, co som od neho chcela, aby mi dal aspon sms-kou vediet, ze nepride domov,,,on mi len proste nedvihal mobil, alebo ho mal vypnuty a ja som si mohla lamat hlavu ze kde je a co sa stalo. Skusala som po dobrom, po zlom, vseliako, no bezvysledne. Myslim, ze mal uplne na haku co ja chcem, co si myslim, ako sa citim a bolo mu jedno aj to, ze ho vlastne dieta pomaly nevidi. (Dieta chcel, nebola to nahoda,,,v podstate ma nanho prehovaral.)
Casto sme sa hadali, vznikali rozne nedorozumenia a komunikacia zlyhavala, lebo sa hned pre vsetko nastval a ja uz som neskor radsej ani s nicim nezacinala, lebo som nechcela hadku,,,ale islo o obycajne veci ako napriklad som bola objednana k zubarovi, vedel o tom a den predtym som mu to pripomenula,,,kedze nebolo kam dat dieta, tak vlastne trebalo to riesit tak, ze s nim ostane doma, alebo pojdeme vsetci traja a pockaju ma tam,,,lenze na mna doslova vybuchol, ze on ma uz dohodnute ze musi byt tam a tam a nemoze to presuvat,,ostala som soku 😒
Zistila som, ze mal kamaratku, ku ktorej sa priznal, ale vraj s nou nic nemal (je mi uz jedno ci mal ci nemal).
Nechodili sme na dovolenky, na vylety ani na navstevy,,,za cele jedno leto ak si dobre spominam, sme si raz vysli na kofolu.
V podstate nebolo kedy, ked bol bud v praci, alebo s kamosmi alebo neviem kde a ked bol doma, tak spal,,,takto som ho ja vnimala. Raz som mu povedala, ze by bolo dobre zbehnut do zoo, ze sme este neboli,,,na to mi povedal, ze ved nech idem 😒
Doma mi samozrejme s nicim nepomahal a ak sa stalo ze mal tyzden volna, bolo to tak isto,,,ked som mu naznacila, ze by aspon tanier mohol za sebou umyt ked je doma, povedal nech idem na ten tyzden ja do roboty a on bude obriadovat domacnost 😒
A takychto podobnych situacii a sokovych reakcii z jeho strany bolo kopec, az som sa dostala do stavu, ze som s nim radsej nekomunikovala, lebo som sa bala reakcie.
Teraz ked sa mi to obdobie premieta v hlave, nechapem samu seba ako som to mohla vydrzat. ze som ho minimalne panvicou netresla po hlave.
Ale cakala som, dufala a snazila som sa robit preto vsetko mozne,,,ze mu raz svitne, ze sa preberie a ze budeme fungovat ako normalna rodina.
Marne, zmena neprichadzala, ak tak mu to vydrzalo nejaky tyzden a potom znova to iste.
Az ma to proste prestalo bavit, snazit sa o nieco co druha strana nechce, strasne vela energie ma to stalo, strasne vela depresii, strasne vela slz, smutku, nestastia,,,
A tak som si povedala, ze budem si aj ja robit co sa mi chce a nebudem nanho brat ziadny ohlad tak ako on na mna,,,vosiel mi do rany byvaly. Zacali sme si cez soc. siet pisat, chcel sa stretnut, vahala som ale nakloniec som si povedala ze nech, nebudem doma sediet ako putka poslusna, kym mi muz beha po nociach bohvie kade a ktovie s kym,,, Muz na to prisiel, bola hadka, rozisli sme sa,,,pobral si vsetky veci a odisiel.
Este v ten den sa ale vecer vrati, kecali sme dlhe hodiny. Chcel to vsetko napravit, doslo mu ako sa choval, chcel sa zacat snazit aby bolo vsetko ok,,,v hodine dvanastej, ked som rezignovala a uz mi to bolo jedno co bude 😒
Pocas toho rozhovoru ma zas sokoval jednou vetou, ktora mi dodnes rezonuje v hlave a neviem sa jej zbavit,,,vraj ked sa nam narodilo dieta, nevedel, ci ho chce. Nebol pripraveny byt otcom. Preco som mu v tom momente nepovedala, nech vypadne, neviem,,,asi som blba fakt 🙄
Dali sme tomu sancu, preslo odvtedy uz dost casu. Veci sa zmenili, snazi sa, vikendy nepracuje, chodime na dovolenky, vylety, nechodi s kamosmi po nociach.
Je to proste tak ako som to chcela, ako som si predstavovala, ze ma jedna rodina vyzerat. Len akosi mam pocit, ze to prislo neskoro,,,je medzi nami nejaka bariera, neviem,,,vsetky tie veci co sa stali, vsetko co povedal, urobil,,odpustila som, ale zabudnut na to sa neda.
Skusam na to nemysliet, ale niekedy ma to prepadne ako teraz a rozmyslam, ci sme urobili dobre, ci sme nemali ist od seba radsej, ci sa oplati ostavat spolu kvoli dietatu,,,alebo kvoli comu sme spolu vlastne 😒
Ci je to tak spravne, vydobit si takym sposobom aby sa choval tak a tak,,,ak sa musi snazit, premahat sa, ze to nejde z neho spontanne, ze mozno by chcel zit inak, ze ho obmedzujem, ze mozno to raz aj tak cele praskne ako bublina,,,mam obavy, neviem co s tym, neviem co si mam mysliet 😒

timea7
5. nov 2014

@sixen no taká možnosť, ako si opísala tu je. Je možno pre neho pohodlnejšie ostať s tebou, ako byť ozaj niekde na ubytovni. A možno aj nie, možno už má dosť života, akým žil doteraz a chce od života už niečo iné. To ukáže čas. Tvoje pocity absolútne chápem, prežila som niečo veľmi podobné, aj keď v oveľa miernejšej forme, kamarátku by som nepredýchala ani náhodou a aby to trvalo roky, to tiež nie. Keď už som bola vnútorne vysporiadaná s tým, že pôjdem ďalej životom sama, začal sa snažiť. Aj som nejaký čas čakala, ale priepasť bola pre mňa priveľká na to, aby sa dala prekonať. tento stav čakania trval dva roky a som šťastná, že som to riešila rozchodom a teraz prežívam, to, čo prežívam.

sixen
autor
15. nov 2014

@oladuna ved prave ze o to ide...keby clovek videl do buducnosti, ze co ho tam caka, ci rozhodnutie ktore urobi je to spravne...to nevies, mozes rozmyslat do nekonecna a este dalej ...akurat z toho hlava boli

@mysicka36 vela znamena skoro 20, pred casom, znamena asi rok a pol...cize tok a pol sa snazime tvarit sa ze je vsetko tak ako ma byt a trvalo to niekolko rokov...mozno 4-5? sama uz neviem kedy sa to zacalo kaslat

sixen
autor
15. nov 2014

@nez ale ja som stastna tak celkovo, nie som zatrpknuta a jedna z tych vecnych stazovateliek, co maju stale nejaky problem a musia ho riesit...ja nerada hovorim o svojich problemoch, nerada ich vesiam inym na nos...mozno aj to je problem, ze neviem ako to nazvat, ze ako sa citim
akosi moje vnutorne ja nechce dovolit aby som si ho pustila pod kozu...tak nejak by som to ...

lb1984
10. dec 2022

@sixen ako tvoj vzťah nakoniec dopadol? Ste spolu ci?