Dali sme vzťahu druhú šancu
ahojte, potrebujem sa vykecat, asi to bude dlhe,,,tak ak nahodou sa niekomu bude chciet to precitat a mozno aj vyjadrit svoj nazor, budem rada.
Som s partnerom uz vela rokov, mame jedno dieta,,,pred casom sme mali velmi zle obdobie, ktore trvalo niekolko rokov. Partner sa o nas akosi nezaujimal, len praca a kamosi,,,pracoval cele tyzdne v kuse bez volna, ak mal volno tak preto aby dospal opicu po tom co takmer kazdu sobotu, alebo piatok chodil s kamosmi zit,,,v podstate by som to mohla opisat asi tak, ze zrejme mal taku predstavu, ze jeho povinnost je zarobit peniaze, polozit ich na stol a moze si robit co sa mu zachce, ist kam chce, prist kedy chce. Nie raz sa na mna ohradil, ze ci som mu matka, ze mi musi oznamovat kedy pride po tom, co som od neho chcela, aby mi dal aspon sms-kou vediet, ze nepride domov,,,on mi len proste nedvihal mobil, alebo ho mal vypnuty a ja som si mohla lamat hlavu ze kde je a co sa stalo. Skusala som po dobrom, po zlom, vseliako, no bezvysledne. Myslim, ze mal uplne na haku co ja chcem, co si myslim, ako sa citim a bolo mu jedno aj to, ze ho vlastne dieta pomaly nevidi. (Dieta chcel, nebola to nahoda,,,v podstate ma nanho prehovaral.)
Casto sme sa hadali, vznikali rozne nedorozumenia a komunikacia zlyhavala, lebo sa hned pre vsetko nastval a ja uz som neskor radsej ani s nicim nezacinala, lebo som nechcela hadku,,,ale islo o obycajne veci ako napriklad som bola objednana k zubarovi, vedel o tom a den predtym som mu to pripomenula,,,kedze nebolo kam dat dieta, tak vlastne trebalo to riesit tak, ze s nim ostane doma, alebo pojdeme vsetci traja a pockaju ma tam,,,lenze na mna doslova vybuchol, ze on ma uz dohodnute ze musi byt tam a tam a nemoze to presuvat,,ostala som soku 😒
Zistila som, ze mal kamaratku, ku ktorej sa priznal, ale vraj s nou nic nemal (je mi uz jedno ci mal ci nemal).
Nechodili sme na dovolenky, na vylety ani na navstevy,,,za cele jedno leto ak si dobre spominam, sme si raz vysli na kofolu.
V podstate nebolo kedy, ked bol bud v praci, alebo s kamosmi alebo neviem kde a ked bol doma, tak spal,,,takto som ho ja vnimala. Raz som mu povedala, ze by bolo dobre zbehnut do zoo, ze sme este neboli,,,na to mi povedal, ze ved nech idem 😒
Doma mi samozrejme s nicim nepomahal a ak sa stalo ze mal tyzden volna, bolo to tak isto,,,ked som mu naznacila, ze by aspon tanier mohol za sebou umyt ked je doma, povedal nech idem na ten tyzden ja do roboty a on bude obriadovat domacnost 😒
A takychto podobnych situacii a sokovych reakcii z jeho strany bolo kopec, az som sa dostala do stavu, ze som s nim radsej nekomunikovala, lebo som sa bala reakcie.
Teraz ked sa mi to obdobie premieta v hlave, nechapem samu seba ako som to mohla vydrzat. ze som ho minimalne panvicou netresla po hlave.
Ale cakala som, dufala a snazila som sa robit preto vsetko mozne,,,ze mu raz svitne, ze sa preberie a ze budeme fungovat ako normalna rodina.
Marne, zmena neprichadzala, ak tak mu to vydrzalo nejaky tyzden a potom znova to iste.
Az ma to proste prestalo bavit, snazit sa o nieco co druha strana nechce, strasne vela energie ma to stalo, strasne vela depresii, strasne vela slz, smutku, nestastia,,,
A tak som si povedala, ze budem si aj ja robit co sa mi chce a nebudem nanho brat ziadny ohlad tak ako on na mna,,,vosiel mi do rany byvaly. Zacali sme si cez soc. siet pisat, chcel sa stretnut, vahala som ale nakloniec som si povedala ze nech, nebudem doma sediet ako putka poslusna, kym mi muz beha po nociach bohvie kade a ktovie s kym,,, Muz na to prisiel, bola hadka, rozisli sme sa,,,pobral si vsetky veci a odisiel.
Este v ten den sa ale vecer vrati, kecali sme dlhe hodiny. Chcel to vsetko napravit, doslo mu ako sa choval, chcel sa zacat snazit aby bolo vsetko ok,,,v hodine dvanastej, ked som rezignovala a uz mi to bolo jedno co bude 😒
Pocas toho rozhovoru ma zas sokoval jednou vetou, ktora mi dodnes rezonuje v hlave a neviem sa jej zbavit,,,vraj ked sa nam narodilo dieta, nevedel, ci ho chce. Nebol pripraveny byt otcom. Preco som mu v tom momente nepovedala, nech vypadne, neviem,,,asi som blba fakt 🙄
Dali sme tomu sancu, preslo odvtedy uz dost casu. Veci sa zmenili, snazi sa, vikendy nepracuje, chodime na dovolenky, vylety, nechodi s kamosmi po nociach.
Je to proste tak ako som to chcela, ako som si predstavovala, ze ma jedna rodina vyzerat. Len akosi mam pocit, ze to prislo neskoro,,,je medzi nami nejaka bariera, neviem,,,vsetky tie veci co sa stali, vsetko co povedal, urobil,,odpustila som, ale zabudnut na to sa neda.
Skusam na to nemysliet, ale niekedy ma to prepadne ako teraz a rozmyslam, ci sme urobili dobre, ci sme nemali ist od seba radsej, ci sa oplati ostavat spolu kvoli dietatu,,,alebo kvoli comu sme spolu vlastne 😒
Ci je to tak spravne, vydobit si takym sposobom aby sa choval tak a tak,,,ak sa musi snazit, premahat sa, ze to nejde z neho spontanne, ze mozno by chcel zit inak, ze ho obmedzujem, ze mozno to raz aj tak cele praskne ako bublina,,,mam obavy, neviem co s tym, neviem co si mam mysliet 😒
Gratulujem ze sa chytil. Jedine na com teraz treba popracovat je aby si chalan uvedomil ze tato sanca ktoru pekne vyuzil bola posledna. Toto musi mat utvrdene v hlavicke aby ho nenapadlo nejako zvolnit tempo a vybocit z partnerskeho a rodicovskeho zivota.
V čase, ked mal vypnutý mobil, bol v posteli s "kamoškou" 😀 čo sa vás týka, druhej šanci som nepochopila, kedže som nepostrehla ani tú prvú....podľa mna celý tento váš vzťah je veliký omyl....neviem, ako váš vzťah začínal, ale to, čo si tu popísala....ups.....tak to je prsúser sám o sebe, nie rodinný život a druhá šanca???? šanca na čo? na život ktorý ste viedli pred tým???? to že ti neni partnerom a má ťa v paži ok, ale on neni ani otcom.....vyspávať opice????? ano, to môže, kludne, ale vo svojom byte 😎 celé zlé...
@sixen myslím,že by ti pomohla psychoterapia 🙂 správne vedená. Nepokaz si čo máš,teš sa z každého dňa,však vieš ako to je,že viac ako polovica záleží od toho,ako sme my nastavení....ak sa budeš na vzťah pizerať ako na vyhorený a nasilu kvôli dieťaťu,tak taký aj bude....alebo to môže byť naopak 🙂 chodíte niekam len sami dvaja? Aký je intímny život?
@oladuna ja uz ani neviem 😒 pamatam sa ze niekedy davno som bola schopna urobit pre neho vsetko, doslova som bola schopna zanho aj dychat, teraz nie
a je otazne, ci lubi on mna, lebo povedat mi to nepovie,,,naposledy ked som mu to povedala ja, tak som si povedala, ze to bolo naposledy, kedze mi nato nepovedal nic, ale bolo to este v tej "zlej" dobe
a ine prejavy,,,ja neviem ci toto snazenie sa mozem povazovat za prejav lasky?
Zmenit nemozno druheho cloveka, len seba sameho...zrejme ta kriza ho prinutila kvoli vam sa zmenit. Mozno si uvedomil ako malo si vazil to co ma, ze vas bral ako samozrejmost. Skus mu dat druhu sancu, len teraz si na rade ty, aby sa zmenilo to, ako ho vnimas. No ta zmena tvojho zmyslania bude trvat dlhsie. Sklamanie, nedovera sa tazko odstranuje. Nemysli na minulost, neplanuj vela do buducna...zite len tu a teraz a iba to prehodnocuj.
@80472 no my pokym sme boli bez dietata, tak sme fungovali myslim celkom partnersky,,,nikto z nas nechodil nikam sam,,myslim nejake diskoteky alebo tak,,,ak sme sli tak spolu
jasne ze hadky nejake boli, lebo tvrdohlavy a urazlivy bol aj vtedy, aj teraz ale je pravda aj to, ze uz aj vtedy sme presli jednou krizou a tiez v tom bola kamoska
ja mam tiez taky dojem, ze vlastne uz vtedy sme skoncili,,,a toto je jeden omyl vlastne
@sixen svoju lásku Ti dokazuje činmi a tým, že zmenil svoje správanie. Nakopol sa vtedy, keď videl, že ťa môže stratiť navždy. To už neboli len slová z Tvojej strany, prosby a hrozby, pochopil, že ak Ťa získa niekto iný, on stratí svoju rodinu asi navždy. Tak ako tu niekto písal, moc by som sa v tom nevŕtala, užívaj si prítomnosť a rodinný život, a pozitívne pocity prídu neskôr. A mysli na to, že dávate príklad aj svojmu dieťaťu, že problémy sa dajú riešiť ...
@sixen Vas vztah je uz len umelo udrziavany pri zivote. Zmena prisla neskoro. Uz to nema adekvatny efekt. Ste ako rozbita vaza - je jedno ako velmi krasne je zalepena, uz to navzdy bude rozbita vaza
@kiki68
@sue
@sirene
@bordor
mate pravdu, v podstate by som si to mala uzivat a tesit sa z toho, ale co mam robit, ked to tak necitim, sama tomu nerozumiem, ved to som chcela,,,mam to a nemam z toho radost, nenaplna ma to
ja neviem ci som preskocena, ale poviem vam, ze ja som sa tesila, ked sme sa rozisli, ja som sa tak dobre citila tych par hodin,,,akoby zo mna kamen spadol, sice som mala strach ako to bude, bez neho ako to zvladnem, aj po financnej stranke aj vseobecne, ale nebolo mi to luto vobec, keby sa on neozval, ja sa neozvem
keby vas nemal rad nevrati sa...zabudni uzivaj si spokojnost , obetuj mu ju aby nakoniec neprislo z jeho strany kvoli tvojej vahavosti nechut...ak ho lubis a on sa snazi ...hod to za hlavu...a uzivaj si naplno ten pocit...(alebo ťa stále ťaha ten byvaly?? )
@nataliaslivkova byvaly s tym nema nic, ani ma netahal, to bolo len z rebelie,,uz ani nie sme v kontakte
vyssie pisem, ze uz ani neviem ci ho lubim a ze si to neuzivam
a napada ma aj taka moznost, ci sa nevratil tak trocha kvoli tomu, ze by inak musel zit niekde na ubytovni, alebo v nejakom spinavom podnajme, tak radsej zvolil tuto cestu, neviem mozno blbost, ale tak kadeco cloveka napadne
@sixen asi si to už z toho vsetkeho namyslas, tak ale ak ho uz nelubiš zbytocne si takto roky mladosti nicis...to ti tu nikto neporadi.--- ty musis vediet co chces 😉
Mne to pride akoby ste boli spolu uz len zo zvyku... Ze radsej budete zit takto vedla seba, akoby ste mali byt obaja sami a zacinat svoj zivot odznova. Pripada mi, akoby ta nelubil uz pekne dlho (ak ta vobec niekedy lubil naozaj), inak by sa cely ten cas nespraval ako sa spraval. To, ze ti teraz nevie ani povedat ze ta lubi je asi uz len dosledok celych tych rokov - jednoducho sa tam ta laska z nicoho zrazu vytvorit neda.
Tiez mam pocit ze tebe by bolo najlepsie bez neho. Zrejme to doslo aj tebe samej, len si to este nechces na 100% priznat, alebo sa ti nechce do zivota 'osamote.'
Tiez som zahodila par rokov zivota s takym, pre ktoreho bola prvorada praca, potom kamarati a chlastanie s nimi... a potom niekde ja. A tiez sa dost urazal za kritiku a vela sa chcel hadat, aj ked to k nicomu neviedlo a iba ma to bolelo. Spatne lutujem uz len to, ze sme od seba nesli skor, pretoze vzdy sa najde niekto lepsi nez takyto.... (kazdy si doplni podla seba) chlapi. A trapit sa pre nich a stracat svoj zivot s nimi je uplne zbytocne.
A ak si hovoris ze je lepsie s nim zostat kvoli detom... ktovie, mozno keby ste boli rozvedeni, bol by z neho ovela lepsi otec. Mozno by necitil ze sa 'musi' nejakym sposobom spravat k manzelke (sposobom, do ktoreho sa musi nutit) a energiu by radsej venoval na deti. To iba spekulujem, ale pride mi ako lepsie riesenie skusit toto, ako ostavat v nefunkcnom vztahu 'kvoli' detom.
@sixen porozmyslaj, preco je pre teba taky problem Radovat sa a byt Stastna...dlho si zila v patologickom prostredi nestastneho vztahu a teraz, ked sa mozes Radovat zo zivota, rozmyslas a hladas dovody, preco byt radsej Nestastna...to nie je v poriadku a vyriesit , zmenit to mozes len ty...bud k sebe uprimna a ked najdes naozajstný dovod tvojho spravania, ries to....a potom uvidis, ci dalsi zivot budeš zdielat s nim alebo bez neho ;)
@sixen 😀 som rada ze nepisem jedina dlhe prispevky 😀 😀 to tak na optimisticky uvod...
ja si myslim ze je to velke stastie! niekedy mam pocit, ze kopa tem, ktore tu baby pisu a trapia ich, poznam. a poznam aj toto. mam 40 rocneho parntnera, rozvedeneho, dve deti z manzelstva a dve so mnou. presli sme si tolkymi vecami, ze mam pocit ze sme spolu hrozne dlho. ked som prvykrat otehotnela, presne toto zacal robit aj on. robil to aj byvalej zene, ale v ovela vacsom meradle a cely ich vztah... jednoducho som ho nudila, lebo som 6 mesiacov prakticky prelezala doma s masivnym vracanim, bolo mi neustale zle, nevladala som, a on je slobodna dusa, vetroplach, proste chlap, ktory neobsedi doma. uuuuplne mu zasibalo ked sa narodil aj druhy syn( vsetko kratky casovy usek): to uz domov chodil ledva, bud bol na sluzobkach, alebo z prace isiel k rodicom, tam pomahal, kukal telku, jedol, mamicka prala... a domov prisiel ked deti spali, rano odchadzal ked este spali. vikendy venoval svojim prvym detom a vzdy ked mal moznost, ozral sa s kamosmi. strasne sme sa hadali a aj ja som si vypocula veci, ako ze sa nemam starat donho a tak. nevedela som ci niekoho ma, presviedcala som samu seba ze nema. a verim ze naozaj nema. alebo chcem verit. ked uz toho na mna bolo naozaj dost (som na deti sama, babky nepomahaju), postazovala som sa jeho mame, otcovi, sestre (skor som nasrato zavolala) a proste som povedala ze s opilcom a primitivom zit nebudem a nech si ho ubytuju u seba. viackrat mu volali ze ci mu sibe a kedze jeho znamych poznam, aj v praci, mnohi mu zacali tiez davat kvapky, ze si nevazi co ma a tak. ale to on nebere, vtedy su ti ludia pre nho nuly. neviem co sa v nom zlomilo... jedneho dna som mu povedala ze nechapem co sa s nim deje, ale ze mam pocit ze ma druhu pubertu, a mam doma dve deti, je to pre mna dost narocne uz aj tak, a nemam zaujem starat sa o tretie decko 40rocne. nie som jeho hotel, chyzna, alebo mama, aby som sa starala o jeho blaho a on ma na haku aj svoje deti. ked sere na mna, ok, ale neskutocne ma uraza, ze sere na deti. ze ho vidia len odchadzat a starsi to zacina chapat a strasne prezival ked tato odisiel... povedala ze som mu, nech je on taky hrdina a vysvetli mu, preco nanho sere... svoje dcery vyrastat nevidel kvoli casovo narocnej praci a dnes vynahradza bezhlavo strateny cas a teraz robi to iste synom. povedala som mu ze na zaciatku vztahu som mu zdoraznovala ze o taky vztah aky mal s byvalou zenou nestojim a nech si dobre rozmysli, ci dokaze zit "normalne". ak nevie, nechce, dvere u mamy ma vzdy otvorene. ked dokazem zit prakticky bez neho teraz, dokazem uz vzdy. nakricala som nanho co vsetko mi leze na nervy, ze aj ja si zasluzim respekt, oddych, rodinu a ne chlapa, ktory mi je pritazou. cakala som od rozvedeneho chlapa nieco ako zivotnu skusenost a poznanie, zistila som, ze ho mam sama co naucit (ale aj on mna)... potom som sa odmlcala a bola dllllho ticho. neverila som, ale zacal sa viac snazit. ja neviem ci to bolo mojim monologom, alebo zabrali odporucania inych, jednoducho je to lepsie. jaj!a este jedno: raz ked prisiel totalne namol, pomoceny a nevedel vstat, spal na rohozke pred dverami, odfotila som ho, ako starsi syn nechapal, co sa deje. potom som mu to ukazala, ake je to nechutne, ked vytriezvel. asi sa aj hanbil. alebo som ho neopustila niekolkokrat domov, ked bol jak delo... nemusia sa na to kukat deti... potom co som mu vsetko vysypala, prestala som ho riesit. nic so mu nevycitala, nic som sa nepytala, prestala som sa hadat, proste som nejak dosiahla stavu, je mi to jedno. pomohlo. musim si velakrat kusat do jazyka, ale na nieco je to dobre. sice je pravda ze po dlhsej dobe je toho potom moc zasa a vybuchnem, ale potom to ticho zabera. necham ho, aby moje slova ostali vo vzuchu a on v tom tichu musel rozmyslat. tiez som sa sama seba pytala ci ho este lubim, ci to bude niekedy ok... ubehlo odvtedy tak pol/tristvrte roka a ja sa snazim mu sem tam hladkat ego. ne moc, aby zasa nebol geroj, ale tak trocha, aby vedel ze si ho vsimam. tento vikend sme boli po troch rokoch na rande... vcera vecer mi povedal v posteli, ze ma musi pochvalit, lebo ten den bol super. to bolo na nom aj vidno, ze si to uzil. a to sme sa den predtym dost pohadali, kvoli blbosti vybuchol jak hysterka... strasne dobre nam padlo, ze som sla k doktorovi, donutila som ho ist so mnou, deti strazila babka s dedkom a my sme si dali v meste obed, cukraren, pecene gastany, prechadzku prazdnym starym mestom a bolo to fajn. jasne ze si uvedomujem, kolko skaredych veci mi povedal, urobil, ale klamala by som, keby som povedala ze mi je lahostajny. snazim sa pochopit aj jeho, ale zasa tak, aby vedel ze aj ja som tu a zasluzim si s detmi jeho pozornost. jednu rodinu stratil, prizvukujem mu, ze moze stratit aj druhu, svojou vinou. rodina je to jedine co mu ostane a raz ju potrebovat bude. ked je frajer a kasle na nu teraz, bude mu to jedno, ked jeho vlastne deti budu potom kaslat nanho? ja som mu dala sanci milion, aj kvoli detom, aj kvoli strachu byt uplne sama, taka herecka nie som, ale davam mu pocitit, ze to ja som ta, ktora to drzi pokope. a viem ze on je vdacny, len mu hrdost nedovoli to povedat nahlas. uz mu tak lahko nepoviem ze ho lubim, a raz za cas mu to ego musim zosadit. ale lahostajny mi nie je. ked je dobry on, som aj ja... tak skus nechat cas, aby sa to utriaslo aj u vas, aby si si mohla vycistit hlavu. ked ma tu snahu, a "poslucha", musel si uvedomit o co moze prist. nebud teraz ty tou, co mu da padaka. inak jeho snaha bola zbytocna. mozno len potrebujes ten cas, mozno sa v tebe len posunula daka etapa chapania seba samej, mozno je vsetko zle na nieco dobre. mozno ste to potrebovali, aby si nebola navzdy ta zena co robi full servis a on dostal facku, aby si to uvedomil. mozno si teraz budete lepsie rozumiet a viac sa respektovat, ked uvidel, ze mas hrdost a hranice. drzim Ti palce! 😉 a aj sebe, len ten moj je neskutocne nestaly pripad... stale cakam, ci to pochopil uz naozaj, alebo len na nejake obdobie... ono to dost vycerpava stale vysvetlovat tu istu vec 😠
A čo tak sa v tom nevŕtať a len žiť?
@sixen ja si skor myslim, ze tym ze si sa zacala stretavat s tvojim ex to ho strasne prekvapilo ...a necakal to od teba a to bol asi ten zlom, kedy si uvedomil, ze by vas mohol stratit...
to, co uz citis ty je uz druha vec. si ako rozbity dzban, ktory sa tazko lepi... tvoj hnev sa mozno premenil na lahostajnost a naozajstne city su ta tam ...
niekto mudry kedysi hovoril, ze laska nie je pocit, cit, ten rychlo pominie, laska je rozhodnutie ..stale, kazdy den odznova zacinat, odpustat, milovat a zasa dookola nanovo milovat .. to, ze on robi vsetko pre to, aby to vratil je z jeho strany malo, ty sa musis rozhodnut ho znova milovat, odpustit a ist do toho naplno, inak to nebude fungovat. Uz davno som citala, ze ked mate pocit, ze prestavate milovat, tak robte dotycnej osobe skutky lasky...a cez tieto skutky sa laska vrati spat. Ale toto musis chciet ty.
Nie on, nie dieta, ty... ked mas pocit, ze toto nezvladnes, tak radsej ukonci takyto vztah a najdite si kazdy svoje stastie niekde inde.
@chikitka Teda ja by som toho tvojho chlapa asi zabila. 🤐
@janickacrazy ani mi nehovor! ja som ho tolkokrat poslala do riti a on proste nechcel ist... tak vies, tazko sa zije s niekym, kto si cely zivto robil co chcel a cela rodina (mama, otec, surodenci) takto fungovali a aj funguju. ja to netolerujem. u nas je stret zaujmov: oni su strasne liberalni, funguju bez pravidiel, deti bez vychovy, ja som z rodiny, kde otcim bol direktor a pekne liezol na nervy... ale dobry zaklad dal... bojujem a bojujem a niekedy aj dost so sebou... ale viem ze on je dobry chlap, ma dobre srdce a tak, ludia ho maju velmi radi, len mal taky vzor doma: ze najprv pomahat inde, lebo zena to pochopi... a chlap si moze chodit na polovacky, ryby, za kamosmi a neviem kde. a ked zavola mamicka, tami zariadi aj to, ci si kupim kuracie prsia, alebo ne 🙄 to sa potom tazko pracuje na zlepseni... najvtipnejsie je to, ze oni si o mne myslia, ze som furia,ked chcem celkom obycajne veci: napriklad, ked zo sluzobky prespi u rodiny v trencine, ze by mi mohol aspon napisat sms alebo dvihnut telefon, ze nepride, aby som sa zbytocne nebala... proste, on zabudne,nepovazuje to za podstatne,sam sa rozhoduje a tak... ked mu potom vynadam, vie ze mam pravdu, ale podlajeho vlastnych slov, s tym nevie nic uroit. on je proste taky...
@sixen tym ze o tom pochybujes a pytas sa sama seba ci je to laska a aj to ze rozmyslas o konci vztahu...by som povedala ze asi by si mala porozmyslat co ten KONIEC bude pre teba znamenat.slobodu?stastie? Musis si to ujasnit ci ti ten koniec za to stoji.v kazdom pripade urob to, co ti rozum hovori a nie to co by si lutovala do konca zivota.
"Som s partnerom uz vela rokov, mame jedno dieta,,,pred casom sme mali velmi zle obdobie, ktore trvalo niekolko rokov."
@sixen
čo je to vela rokov.... pred časom..... niekolko rokov? Pre mňa dôležitý údaj. Pre teba asi tiež, keď to celé vnímaš tak silene. Niektoré veci sa nedajú vrátiť späť.
@chikitka klobuk dole pred Tebou!ideš na to správne! a ešte k jeho rodine (rodičia, súrodenci) a hlavne na margo Tvojej svokry:čítala som niekde takú múdrosť, že otec môže najviac urobiť pre svoje deti, ak im ukáže, že miluje ich matku! ak syn vidí, ako má vyzerať rola otca v rodine, ak dcéra môže byť pyšná na svojho otca a mať v ňom príklad svojho budúceho partnera! Ak rodičia nemajú partnerský život, nemôžu dať svojim deťom dobrý príklad do života. A s Tvojou svokrou to má spoločné to, že má svojho syna poslať domov k žene a deťom, a nie ho vyťažovať úlohami u rodičov, vyvárať mu a prať! Asi nepochopila svoje miesto v rodine - jej miest oje pri jej mužovi, nech sa ním pestuje vzťahy, a najviac sa má tešiť z toho, že Vám dvom to klape a že jej syn vie, kde jej jeho miesto, a nie z toho, že si ho ona "ukradla" pre seba .... a udržuje pupočnú šnúru neprestrihnutú.
@bordor ani nevies ako s Tebou suhlasim! neviem ci na to idem spravne, ale uz mam pocit, ze som vycerpala vsetky moznosti: krik, ticho, hadky, citove vydieranie, fakt vsetko. az teraz mam pocit, ze to na nieco je. ale ci je to spravne aj z dlhodobeho hladiska... mne sa nechce uz zasa zacinat od zaciatku. v zivote si nejako podvedome vyberam vzdy tazsie cesty a radsej aj teraz budem na tom vztahu pracovat, a mozno sa rozculovat, ako ist neviem kam s detmi a hladat noveho "ocka". uz chcem mat taky nejaky domov. radsej aj s nim, lebo aj to je isty druh istoty... svokra vie byt aj fajn, ale vacsinou sa snazi urobit nasilu po svojom, aj ked nema pravdu a mna to strasne vytaca. od takych tych zabo-mysich konfliktov, ktore nastvu, ale po tyzdni si poviem, ze tak toto ma nemuselo tak vytocit, az po tie zasadove: nefunguje vztah ani rodina dlhe roky jej a taky vzor dala detom. vdaka tomu im to vsetko pripada normalne a spravne... ona s muzom k sebe uctu nemaju a niekedy to vidno aj na tom mojom... ked sa mi nepaci, ako sa spravaju ich vnucata a nechcem aby take boli moje deti, je tazko zabranit tomu ich vplyvu... deti z navstevy u nich (teda zatial skor starsi syn) sa sprava jak maly cigan s prepacenim a mna to strasne stve. moje zasady im pripadaju asi uchylne, a tak ich nerespektuju a este sa proti mne zgrupia a nasilu robia zle. dala by som im facku. neviem aka budem svokra ja, ale urobim vsetko pre to, aby moji chalani vedeli, ze aj zena si zasluzi uctu, slusne spravanie a ze treba mysliet aj na druhych, nielen na seba... a pokusim sa to naucit aj toho svojho... baby, chcela by som mat taku tu mudrost niektorych starych mam, ktore s prehladom dosiahli svoje tak, ze muz mal pocit hlavy rodiny 😉
@nataliaslivkova no bohužiaľ nie je to vždy len o tom, že sa vráti niekto preto, lebo má niekoho rád. Občas je to aj preto, lebo mu niečo niekde inde nevyšlo a vrátiť sa je pohodlnejšie,
Dala si tomu druhu sancu, on sa toho chytil. Mas mega stastie,ze sa toho drapol a neposlal to cele k vode. Ked si mu tu sancu dala,tak jasne,ze sa veci nespravia hned vnutri v dusi. Ale moc sa v tom nimrat a hladat nieco,co ani nenajdes je tiez blbost. Bud rada,ze mate dieta, ze vsetko ide, ze sa zmenil, hadam uvedomil natrvalo, ze si mozete uzivat zivota. Mozno on prehodnotil veci,ze vlastne nebol na decko ready,ale uvedomil si to,ze kolko ludi napr. dieta ani nema. Mozno pokecal s nejakym kamosom,ktory sa vlaci po asistovanych reprodukciach so zenou a on ani nevie ako ma doma zdrave dieta a dobru zenu. Vies co, ja som mala tiez takeho partnera, sak aj mam, ze bol workoolik a nebol pripraveny ani na psa, nie tak na decko. Teraz sa posledny rok velmi zmenil. Uvedomil si,ze neni len praca,ze je aj zivot,ktory treba zit. Pozri ak to praskne ako bublina,tak potom nemusis davat tretiu sancu. Ale tato druha zatial vysla. Tak sa v tom neryp a bez upiect dobry kolacik 😀