Druhá puberta môjho muža a nevera

@dobrazienka takéto niečo sa stalo jednej známej. Napriek velkej bolesti zo zrady nedokázala odísť a dlho trpela a napriek odpusteniu nenašla pokoj a už to nebolo u nich dobre. Potom už by aj odišla, ale nemala kam ísť . Financie nestačili na samostatné bývanie ani by ju nemal ako vyplatiť z bytu.... tak sa rozhodla že bude síce žiť s ním v byte, ale svoj nový samostatný život. Nerozviedli sa. Ale sa len tak z tojo spolužitia postupne presmerovala na svoje potreby a záujmy a zacala sa stretávať s novými ľuďmi. Bolo to na nej vidno, ožila a čuduj sa svet - manžel sa začína o ňu snažiť. .. neviem ako sa to vyvinie, ale teraz si váži ona sama seba a je spokojná. Nic nestratila zatiaľ a citi sa slobodnejšie...

@iveta71 toto som potrebovala pocut! Povzbudenie, radu, ako dalej, ako sa s tym vyrovnat. Samozrejme svojho mm lubim a to tak, ako na zaciatku vztahu pred 25-timi rokmi, mnohe mi to neuverite, ale je to tak. Milujem ho a chcem s nim ostat. On tiez. Uplne sa odvtedy zmenil, neustale mi prejavuje pozornost, lasku, nase manzelstvo sa otocilo o 180 stupnov, ale ja mu aj tak neverim, skratka ten cervik pochybnosti je tu stale....a ja ho musim nejako vykynozit!

@dobrazienka
Jooooj tak supééééér. Tak nerieš už nič. A hneď od tejto chvíle. Ver mi, dá sa to. Jednoducho sa ráno zobudíš a neriešiš. Ja som najprv myslela, že on je ešte na vážkach ale keď ťa má rád a ty neho, ty ho dokonca miluješ ako na začiatku a on sa k tebe pekne chová, tak ti zakazujem zaoberať sa minulosťou!!!!!! Musí to prísť taká klik zo sekundy na sekundu a uvidíš, ako sa ti uľaví. Určite mu to do smrti neodpustíš ale to je normálka. Bude to niekde v tebe a ty to máš ale zakázané vyťahovať. Nie si moja ani prvá, ani posledná - ako dobre, že nie sama, tak si už netráp hlavičku, určite ste za tie roky tooooľko preskákali, že toto vás už nezlomí. Iba zocelí. A hlevne nezabudni - na všetko treba dvoch. A keď sa to podarí, človek sa poučí z krízového vývoja a je to ešte lepšie. Tak držím veľmi palec - len mi sľúb, že už nevypustíš z hlavičky jednu popchybovačnú myšlienku!! A aj manžel sa bude lepšie cítiť a bude si ťa viac vážiť. Tak do toho !

@dobrazienka
Červíka napichni na udicu....

@ishani Viem, ze by bolo najlepsie, keby isiel aj on. Skusim mu to navrhnut, no myslim si, ze nebude chciet ist, ako ho poznam, povedal mi vtedy pred rokom, ze on to uz v sebe doriesil,... ze to všetko "zahodil", ako odpad do smetiaka a bodka!

@iveta71 och, ja by som toho cervika aj usmazila, keby sa dal chytit!... 😀

@iveta71 dakujem Ivetka, si velmi mila a pozitivna zena, ja mat tvoju povahu! Mimochodom, práve mi poslal cez skype (kedze je odcestovany) pusinky a srdiecka 🙂

@dobrazienka Však ti ho nejaká ryba zožere a si za vodou. Neboj. Ja som opačne uvažovala, keď som mala 20, aj 30 ale ako sa hovorí - nikdy nehovor nikdy a je to teda čistá pravda. Niekto ti možno radí odísť ale keď ho máš rada, bola by to riadna bolesť, ak nie trvalá. A to my nechceme, že? Nechceme sa trápiť, tak si užívame život, pozornosť a lásku od manžela a staré veci hodíme na koňa, ten má väčšiu hlavu. Ja by som nikdy neverila, že sa dá niečo vyfučať z hlavy ale dá - a prezradím, že potom si ako znovuzrodená. Jednoducho to odprčkni od seba a viac nerieš. Nikdy. Ani pred manželom, ani v sebe. A v našom veku sa to robí úplne v pohode - tam sú iné priority, skúsenosti, odžité roky v dobrom a zlom - vtedy sa to nerieši hurá systémom ale racionálne k svojmu veku. Drž sa! Vlastne už teraz by si tie myšlienky nemala myť v hlave. Už sú preč, že?

@dobrazienka
No vidíš a ty tu niečo riešiš??? Hejže je to už spláchnuté? Ja to píšem z vlastnej skúsenosti lebo mne moje myšlienky dosť pošramotili život a keď som už mala pocit, že nevládzem, tak som si povedala, čo je pre mňa to najlepšie a teraz som šťastná a spokojná. Akurát ma štve, že som nemala silu a rozum urobiť to skôr ale asi to tak malo byť. Tak pekne pošli pisinku aj ty manželovi (určite čaká a potrebuje ju, keď si začal 😉 Ja si myslím, že on sa riadne hambí a aj sa určite zľakol a teraz len tŕpne ako zareaguješ a ako do dopadne. Tak reaguj úplne fantasticky tak, ako keby sa nič nestalo a garantujem, že ti bude zobať z ruky. A nevracaj sa ani o hodinu dozadu. Čo bolo, aj tak nikdy nikto už nedokázal zmeniť. Ani vedci, ani kúzelníci.

@iveta71 ano, uz su prec! Po precitani vsetkych prispevkov, ci uz takych, ci onakych, z kazdeho som si zobrala nieco a v podstate kazda baba mala v niecom pravdu, som vdacna vsetkym, ze mi ukazali svoj pohlad a nazor na vec...Takze naberam druhy dych a posnazim sa, aby sa uz tie myslienky nevratili,...tak ako sa neda minulost zmenit...

Samozrejme, diskusia nekonci, budem rada, ked budete pisat dalej, pomozete a podporite myslim nielen mna..., vela zien to tu cita a neprispieva a vezme si z vasich skusenosti nieco pre seba (tak, ako ja doteraz, kym som tu nebola zaregistrovana)

@dobrazienka Ahoj presne viem ako sa citiš tiež ma manžel podviedol opustil vratil sa je tomu už pomaly 2roky čo sme spolu a musim povedat že sa zmenil o 180% 😉 a poviem ti len tolko ako ti radia ostatne nemysli na to nevyčitaj mu to a uživaj si a hlavne uživaj si to že ho maš pri sebe že ta lubi a že si vyhrala nad tou mrchou 😉 a hlavne chce to čas najlepši liek ja som bola na tom tak isto kontrolovala som ho aj mobil sledovala kde ide kedy pride kto mu vola myslim že je to normalne po tej zradenej dôvere ☹ ale prešlo ma to povedala som si ked ma bude chciet podviest podvedie ma či ho budem kontrolovat alebo nie takže zahod minulost ži pritomnost a buducnost uvidiš a nebud na nom zavisla ži si aj svoj život 😉

A ešte suhlasim s
@klara78 neži len pre neho ale ži pre seba 😉

@dobrazienka
Som rada, že Tvoje posledné príspevky sú už oveľa optimistickejšie ako tie prvé. Držím Ti palce, aby si už nemyslela na budúcnosť a aby si už mala len pozitívne myšlienky.

@dobrazienka
skús upokojiť svoje vnútro. Máš tri možnosti: zožierať sa naďalej, živiť v sebe predstavy čo robili, kam chodili, ako im to fungovalo a ničiť sama seba. Druhá možnosť: brať to ako epizódu vo vašom manželskom živote, ku ktorej sa nebudete už vracať a pitvať sa v tom. Obaja ste si to už odžili, prežili. Už sa to jednoducho neodstane, to si treba uvedomiť a vždy to bude čierna škvrna vo vašom vzťahu. Tretia možnosť: odísť a žiť si každý svoj život. Je na tebe na ktorú z možností sa cítiš, ktorú zvládneš... je ešte štvrtá možnosť: nájsť si chlapa a vrátiť mu to aby si sa cítila lepšie. Ale toto robia nevyzreté osoby, myslím, že k tejto možnosti sa neznížiš. Každopádne želám veľa sily a správne rozhodnutie.

@dobrazienka
Sorry - opravujem svoj posledný príspevok....takže "aby si už nemyslela na minulosť a mala len pozitívne myšlienky"........proste únava je sviňa a vidno, že je už veľa hodín...xi

@anjelicek26 ale v zivote sa stane vselico. Nikdy nevies, psychika je svina... pomylit sa moze kazdy, ak si aj myslis, ze tebe by sa take nieco neprihodilo, tak tomu never. Zivot je taky, tazky, niekedy ti vsetko v hlave obrati na ruby a sam sa nespoznavas... neospravedlnujem jej muza, ale zase hovorit, ze asi nema charakter ani srdce. Boze, ludia sa ucia z vlastnych chyb, ja poznam viac parov, ktore si presli vselicim aj podobnym a dnes maju krasny vztah a nie je pravda, ze niekto z nich nema charatker alebo srdce.
@dobrazienka ludia robia chyby. Fakt je ten, ze mu potrebujes odpustit, ak s nim mas zit, a zabudnut mu to... ale na to asi este nieco potrebujes, aby si vobec videla, ci sa ti to da. Nasilu to nepojde, to vidis sama... tak hladaj v sebe, co od neho by ti pomohlo... kde su tvoje zranenia, co ti najviac na tom ublizuje... z toho co pises, mne sa nezda ze je to pripad na "koniec vztahu".. myslim,ze ho mas rada, dokonca si ho vazis, napriek tomu vsetkemu. Je na com pracovat, taky mam dojem.

@dobrazienka a mozno ozaj potrebujes len to vsetko otriast , nakopnut sa, namotivovat, ako vravi @iveta71 , tak ja ta v tom tiez povzbudzujem. Medzi vami je laska... o tom niet pochyb, sme ludia, chyby robime...a je naozaj nieco nadludske, ze vieme aj odpustat. Je to krasne. Verim,ze ked to prekonate spolocne, budete si este blizsi, budete sa poznat este lepsie, a vazit si jeden druheho... on teba urcite, a da vam to mozno trochu taku novu zamilovanost... oprasi pocity, ktore uz ste aj zabudli,ze ste kedysi vo vztahu prezivali.
Ktovie,nechcem romantizovat...ale mne sa skor zda, ze u vas fakt rozchod by bolo nelogicke riesenie...

Ahojte žienky, tak mňa dnes ráno kopla múza a vrámci duševnej očisty som napíslaa toto:

Podobenstvo o dvoch obrúčkach
Žil raz jeden muž, ktorý mal doma dobrú ženu, dve krásne deti, bol zdravý a úspešný. Darilo sa mu. Mal svoju prácu, ktorú miloval a bola mu koníčkom. Bol teda aj dosť bohatý. Vlastnou usilovnosťou a šikovnosťou mal všetko, čo potreboval. Mohol si kupovať veci, po ktorých túžil a užívať si ich. Až raz...Išiel do práce po svojom vychodenom chodníku ako každý deň a zbadal na zemi čosi lesklé. Blyšťalo sa to ako zlato. Obrúčka! „Hm, ako nová...“, trošku už síce zvnútra ošúchaná, vidno, že ju už niekto nosil, ale zvonku vyzerala ako nová a blyšťala sa. „Vezmem si ju!“ zdvihol obrúčku a dal si ju do vrecka. Jeho srdce podskočilo a v duchu si pomyslel, „Aké mám len šťastie“!
Tak sa celé týždne vytešoval a užíval si, aké šťastie ho postretlo, že našiel zlatú, skoro novú obrúčku. Každý deň ju nosil vo vrecku alebo v peňaženke...Svojej žene sa o tom nezmienil, veď, čo by si bola o ňom pomyslela!...Je učiteľka a denne deťom vštepuje, že cudzie veci sa nemajú brať, ak niečo nájdeme, treba to nechať tam kde to je, na tom mieste, možno si dotyčný spomenie, kde bol a kde to stratil...alebo, keď je to niečo drahšie, peňaženka, či zlato, treba sa pokúsiť zistiť, komu to patrí a vrátiť mu to alebo to odniesť na políciu, či obecný úrad, nech to vyhlásia do rozhlasu. Čo nie je naše, treba to predsa vrátiť! No muž sa naďalej vytešoval z obrúčky, aj keď mu nepatrila a pritom doma mal oveľa krajšiu! A hlavne bola jeho! Z tejto nemal dobrý pocit, cítil, že to nie je správne mať niečo cudzie a ešte k tomu, tajiť to pred svojou manželkou a klamať jej. Vybral obrúčku z vrecka, s obdivom na ňu pozrel, aká je lesklá, pošuchal si ju vreckovkou, vyleštil, s potešením na ňu znova pozrel a povedal si: „Určite by ju to zarmútilo a sklamalo, keby som jej tú obrúčku ukázal“...Nesmiem jej ju ukázať ! Za žiadnu cenu! Ona by mi ju zobrala a už by som ju nemal, netešil sa z nej! Veď je to také vzrušujúce mať niečo cenné vo vrecku a nikto o tom nevie! Budem si ju užívať naďalej! Navyše, manželka je veľmi úprimná a citlivá duša. Určite by ju to zarmútilo, aký som nepoctivý, z duše neznáša pretvárku, klamstvo a nepoctivosť! Dal si obrúčku do vrecka a robil sa akoby sa nič nebolo stalo. Manželka si všimla, že niečo nie je v poriadku, že niečo skrýva. Pozná ho už predsa roky, aj najmenšiu zmenu na ňom vidí. Aj sa ho pýtala a zisťovala, čo mu je, no nepriznal sa, zatajoval, vravel, že je všetko OK. A na to, že obrúčka môže niekomu chýbať a môže byť z toho smutný, že ju stratil ani nepomyslel. Sem-tam sa ozvalo jeho svedomie a šepkalo mu: „Vráť ju!...., Vráť ju!... Nie je predsa tvoja!...Takto nemôžeš byť šťastný!...On už-už chcel obrúčku odniesť na políciu, ale vždy keď na ňu pozrel, tak sa krásne zaleskla, že zakaždým ju vopchal späť do vrecka a nasilu zahnal svoje myšlienky. Svedomie ho prenasledovalo čím ďalej, tým viac...
Bola sobota, manželka išla prať. Ako vždy, pozorne prezerala všetky vrecká nohavíc, či iných vecí, aby sa do práčky nedostalo niečo nežiaduce, napríklad taká hygienická vreckovka. Tá vie narobiť paseku, hlavne, keď perieme čierne veci, to je teda horor potom...Manželka zdvihla mužove obľúbené nohavice a zrazu...z vrecka sa vykotúľalo čosi okrúhle a blyšťavé...Obrúčka! Nechápavo ju zdvihla a začala si ju obzerať..., už na zemi videla, že nie je jej, svoju si predsa pamätá, aj keď ju nosí len príležitostne. Táto bola oveľa menšia, mala iný tvar....Žena zavolala manžela, ukázala mu obrúčku a spýtala sa: „Čia je?“ On na to: „ Neviem.“ „A prečo nosíš cudziu obrúčku vo vrecku?“ „Neviem.“ „ „Načo ti je cudzia obrúčka?“....... „Veď ty máš moju obrúčku, čo si už nepamätáš? Ja som ti ju nastokla na prst pred oltárom!“ Muž sa zamyslel, sklopil zrak a ticho povedal: „ Veď ja viem. Bolelo ho, že svoju ženu zarmútil a toto predsa nechcel, ale pre vlastnú chamtivosť to spravil.“ Povedal si v duchu: „Bože, aký som blbec! Ako môže mať niekto dve obrúčky??? To sa predsa nedá! Veď obrúčka, to nie je zlato a len kus veci, je to symbol lásky a manželstva!“....

@dobrazienka práve preto, lebo by som na tom bola pocitovo rovnako ako ty a nie len rok, ale asi celý zvyšok života s ním, tak by som NIKDY neobnovovala vzťah so starým somárom, ktorý sa zblázni do mladej pipky. Zvlášť, keď máte už deti dospelé. Pomôcť ti neviem, len toho psychológa, drž sa.

@dobrazienka Ahoj dobra zienka...Na nieco take niet rady. Len ty sama vies, co citis, co prezivas, ako vnimas svojho manzela...Myslim vsak, ze na rozvod to nie je. Ludia robia zle aj dobre veci....Odobne, ak ti mozem nieco poradit....je to film.... vola sa " V jednom ohni" a potom, ak ta zaujme, kup si tu knizku z filmu. Ver, pomaha 🙂 Knizka sa vola "Dar lasky" Velmi ti a tvojmu manzelovi drzim palce....

@dobrazienka Nastiv aj s manzelom manzelsku poradnu, pretoze toto su vazne rany, ktore treba vyliecit u odbornika, spolu a nie tu na mk. Ak to nebudete riesit, tak ta to znici a vas vztah to znici urcite. Zrejme aj trpis depresiami (ved kto nie? pri takomto podraze), ale ked sa pytas ako to vyriesit, tak vase manzelstvo nemienis zahodit za hlavu, co by bolo skoda. Vyhladajte spolahliveho psychoterapeuta-za tie peniaze to stoji aj za ten cas. Drzim palce a prajem vsetko dobre

@slniecko2 áno, trpela som, aj trpím depresiami, je to ako na hojdačke, chvíľami som happy, svet gombička, všetko je ok, myšlienky kdesi v šuplíku a na to príde depresia ako sviňa... a okrem toho, hľadala som na nete a zistila som, že to môže byť aj úzkostlivá porucha až panická porucha, ...proste také stavy, že keď príde tá myšlienka, stiahne mi hrdlo, roztrasiem sa (vo vnútri, nevidno to), niekedy sa mi až podlomia kolená a príde búšenie srdca a vysoký tep..., niekedy sa nemôžem nadýchnuť,...dá sa povedať, že vysokým tepom trpím už rok, bežne mám vyše 100 v kľude (a to som športovkyňa, pri športe super tepovka)...nedávno som bola na odbornom vyšetrení a kardiológ mi povedal. "žena, čo vy chcete? máte perfektné výsledky, srdce bije ako zvon, ako mladej babe...ste zdravá, nemáte choroby, tak si nejaké hľadáte?"...a rozosmial sa 🙂... môj muž mi pomáha, keď je pri mne, drží ma za ruku a snaží sa to "vytiahnuť" zo mňa...nie nesmejte sa, fakt to funguje, on má liečiteľské schopnosti, má aj nejaké odborné školenia...už si pripadám ako hypochonder a až sa hanbím to tu písať, reku, veď v mojom veku sa to až nehodí, aby som mala také problémy, či?... 🙄

@dobrazienka nehanbi sa, a pekne krasne na tu poradnu zajdi. Pre chlapa je to vzdy velmi jednoduche ukoncit neveru, rovnako ako ju zacat 🙄 🙄 🙄 Proste o tom sa uz nebudete bavit a hotovo. Ale viditelne, Ty to ukoncene nemas, aj napriek tomu, ako velmi sa Tvoj manzel zmenil a ze Ti stale ukazuje, ze Ta lubi . Sama som taka, ze nedokazem za problemom urobit hrubu ciaru, ako Ti tu radia. Mne to nejde, ja musim o praci, o problemoch, o veciach dumat, a premyslat, a preberat to z kazdej strany...tak velmi dobre rozumiem, ze to nemozes len tak zabudnut.
Takze zajdi na poradnu, cez urad prace je to zdarma, vysvetli, aky mas problem, a ked bude psycholog chciet, aby prisiel aj manzel, som si ista, ze ked mu vysvetlis, ze je to dobre pre vas spolocny zivot, pre vas vztah, ze je to pre Teba velmi dolezite, nech to spravi z lasky, som si ista,ze to urobi...
Velmi Ti drzim prsty. Poslem nieco na citanie do IP.

@dobrazienka citala som tvoj pribeh a rozmyslala nad tebou. Nemas to lahke. Necitala som vsetko, len prvy prispevok. Su tu baby ktore takym presli a zostali spolu ale aj take ktore to po roku dvoch aj tak ukoncili. Neviem ci manzela lubis. Poviem za seba. Ak by som manzela lubila, tak by som mozno skusila odpustit a zabudnut. Ak by sa on snazil. Ale ak by som citila ze manzelstvo je uz len o zvyku, asi by som to ukoncila, je regulerne citit bolest aj po roku a je regulerne reagovat neskor. Na neho neplati pravidlo ze v manzelstve sa nezahyba a na teba ma platit pravidlo ze po roku sa nemozes citit pre to zle? Ak si neskusala tu terapiu tak urcite vyskusaj. Mozno by som si nasla mladeho terapeuta a tak bud manzela lepsie pochopila alebo ak sa cit k manzelovi neobnovi tak by som si aspon uzila. Kazdopadne by som sa snazila zamerat na to co tej nevere predchadzalo, aky to bol vztah dovtedy. Ci bol vztah v poriadku a ci by si chcela taky zivot dopriat napr.dcere. Ak ano a manzel citi lutost, resp.ju citil tak by som mu dala sancu a skusila to s tou terapiou aby som postupne dokazala vsetky tie negativne pocity pustit. Existuje rozdelenie ludi podla veku, inak sa spravaju 20rocni a inak 50rocni. Chlapi okolo 40-50 rokov zacinaju mat problemy ktore dovtedy nepoznali, sexualne su uz na ustupe, maju fyzicke zmeny ktore svedcia o starnuti a so starnutim sa spaja strach so smrti. Vela z nich si prave novym vztahom s podstatne mladsou partnerkou chced dokazat ze su este plni energie a sily a smrt sa v ziadnom pripade ich netyka. Je to take smutne, bolo by to trosku aj smutnosmiesne, keby to ale neublizovalo ich blizkym 😔 To len na margo toho ze sa mohol spravat pomerne pudovo a tak ako vela muzov v tom veku, tak ako na zenu ide potreba mat deti, tak na nich ide tato potreba, zial kym rodenie deti je uslachtile, nahanat v zrelom veku mlade milenky je potupne a ublizujuce. Skus dat priebeh svojim myslienkam, pocitom, nebran sa tomu a prezi to. Keby on na zaciatku tohto pribehu prejavil hlboku lutost a enormne sa snazil ziskat tvoju priazen, tak by si mala na vyber ty. Tym ze sa sprava ako idiot s prepacenim, ze ved sa vlastne nic nestalo, a co ty robis problemy tak kde nie su a mas byt vlastne este rada tak ta stavia do pozicie ze nemas pravo na to co citis a obrati celu situaciu tak ze ty sa mas snazit, nie on. Smutne ale caste, toto je takmer pravidlom u tychto chlapov. Skus davat to co citis, nie to do coho ta on nuti, maj svoj postoj, svoje citenie. Drzim palce aby si z toho vytazila co najviac dobreho pre seba.

aj ja teraz premyslam co by som robila byt tebou.....podviedol ta s 20tkou.....ja neviem,ja zastavam nazor,ze na vsetko treba dvoch.....ale kazdy sme len clovek....robime chyby aj ked takehoto kalibru by sa stavat nemali...no,ale ci ma zmysel pokracovat zalezi od teba.ak sa kaja,je pozorny a priznal si chybu a zlyhanie,tak potom mu daj este sancu....vystav mu ale poriadny ucet..peknu dovolenku,nech ta vezme na ples,pytaj si cas len a len pre seba- mas na to po tom co ti vystrojil pravo.chod na kavicku,sauna,masaz- a on nech cvaka.ja by som dala sancu

Dievcata som tu, citam vas, no neodpisujem, snazim sa utriedit vase nazory... 🙂 dakujem vam este raz, nevedela som, ze tu najdem tolko empatickych zien, ktore chcu pomoct, ozaj som rada, ste skvele! 🙂

@dobrazienka Podla mna je tazko urobit tu hrubu ciaru, ked ta neustale kvaria tazke myslienky. Oni musia von, musis sa ich zbavit. to je sice pekne, ze manzel si to v sebe rozriesil, som absolutne ochotna tomu uverit. Ale zjavne ty nie. A pre kvalitu Vasho vztahu a zivota je dolezite, aby ste to spracovali a uzavreli obaja. Vzhladom na to, ze do velkej miery je spoluzodpoveny za tvoj stav, tak ak ta skutocne ma rad a na vasom vztahu mu zalezi, je priam povinny ti z toho pomoct von. Preto by som neuznavala to, ze do manzelskej poradne on nebude chciet ist..... Je to skutocne realna cesta, ako sa z toho dostat. Prave take situacie tam opakovane riesia profesionali. Mozno staci len zopar sedeni, aby si bola ty schopna odventiovat svoje obavy a on pochopil, ako ti ma pomoct. Prave toto je jeho opatovna investicia do vasho vztahu, aj ked jemu nemusi byt prijemna, lebo mu pripomina jeho vlastnu slabost. A je to on, kto musi viac investovat, lebo v istom obdobi ste zili v nepomere : on bral, ty si len davala. Teraz je na nom, aby to vratil.

@dobrazienka aj ja som trpela depresiami, teda nie z takeho dovodu ako ty. Jedine co mi pomohlo bola psychiatricka - tebe by mozno stacila aj psychologicka. Tiez som sa strasne dlho odhodlavala na tento krok a pootm ked som tam prisla (som si pripadala ako blazon a ze co ak ma tam uvidi niekto znamy) tak som lutovala, ze som neprisla par rokov pred tym. ODPORUCAM, NEOLUTUJES. Preto aj ta manzelska poradna by pomohla. Neviem ako ma tvoj manzel liecitelske schopnosti, ale tie stavy ako opisujes jednoznacne vyplyvaju z psychiky a na to je tiez odbornik- zajst tam nie je ziadna slabost. Len ti to prospeje, lepsie ako sa stale trapit - ver mi ja viem co vravim. Drzim palce.