Mám sa odsťahovať?
Odstahovat sa?
Myslim, ze chcem ukoncit vztah s mojim partnerom, ale je to tazke, lebo nie je to tomu tak davno, co sa mi to zdala velka laska a normalny vztah. Ja mam 32r., on 41. Mame spolu pol rocne babatko. Urcite by mi pomohlo precitat si nazory na nasu situaciu.
Skusim najprv jeho pozitiva. Je to inteligentny clovek, kedysi sme sa dokazali dobre porozpravat o politike a vselicom moznom. Je taky snilek/aktivista a kazdemu chce pomahat, aj mne pomaha. Nase dieta miluje a veneje sa mu. Da si zalezat na pozornostiach typu kvety, cokolada. Nezda sa mi lakomy.
A potom su tu negativa. Stala sa chyba, ktoru uz nenapravim a to je to, ze som otehotnela po par mesiacoch vztahu. Podla mna to nemusime riesit, nech je to ponaucenim pre ostatne. Zacali sme riesit prakticke otazky. Z nich vyplynulo, ze ma uz ukonceny dlhodoby vztah, neziju spolu, ale este nie je rozvedeny. Ja som sa ho predtym pre istotu na to pytala, a povedal mi ano som rozvedeny. Klamal. Ked to vyslo na povrch chcela som nas vztah ukoncit, ale on sa teda za par mesiacov s jeho byvalou manzelkou dohodol a rozviedli sa. Keby som nebola tehotna, take klamstvo by som neodpustila. Ale v nadeji na stastnu rodinu som to prekusla. Jeho vysvetlenie na to, ze klamal, bolo, ze vedel, ze by ma stratil. Ukludnovala som sa tym, ze mozno to tak malo byt, lebo inak by nikdy nebol nas uzasny syncek.
Povedali sme si, ze v roku 2015 sa zoberieme. Nechceli sme sa unahlit. Ja si chcem vziat niekoho o kom viem, ze s nim chcem byt do konca zivota a on bol po nenepnom rozvode asi tiez opatrny. Deti z predosleho vztahu nema.
Zijeme v zahranici, v jeho krajine a v podnajme.
Po porode to bolo krasne, aj ked narocne obdobie. Po case mi zacalo vadit, ze nas vztah nie je fer. Ide o to, ze ja sa prevazne staram o syna a domacnost, popri tom prekladam a tlmocim, takze mam normalny/prijatelny prijem. Niekedy je s nim doma a ja robim, ale vacsinu casu a v noci som s nim ja. Napr. ked sa zobudi o 5:00, som s nim ja aj napriek tomu, ze mam v ten den nieco do prace a on nie. Prve mesiace bola cela starostlivost na mne, iba cez vikendy pomohol.
Jeho prijem je zhruba dva krat vacsi, vydavky si delime vsetky na polovicu. Co mi pride fer pokial by sme si aj starostlivost a dieta a domacnost delili na polovicu. Zatial co on si slusne usetri a vyspi sa, aj ma cas na rozne aktivity, ja bud vyjdem s tym co zarobim, alebo minam svoje uspory, robim vo dne a v noci. Prednedavnom kupil vacsi byt, mysleny pre nas. Verim mu, ze to tak mysli, ale stale je to jeho byt. Tam sa mame stahovat o zhruba 5 rokov, kedy sa splati hypo (dovtedy sa bude prenajimat).
On uznava, ze momentalna situacia je nefer, ale ze sme sa na delbe vydavkov dohodli a treba to respektovat, ale ze to, ze nam nevysla dohodla a delbe starostlivosti o dieta a domacnost, je bohuzial biologicka nevyhoda zeny. Skusali sme sa porozpravat vela krat, ale nic z toho, skoncilo to iba ostrymi hadkami. On hovori, ze niekedy v buducnosti bude cas, kedy on toho potiahne viac ako ja. Ja tomu neverim, ale hlavne podla mna ma byt situacia fer v kazdom obdobi.
Co mi vadi viac su nase hadky. Zacne na mna kricat ako zmyslov zbaveny, aj v noci, par krat aj pred syncekom, ktory sa potom dalsie noci budil a plakal zo sna ☹ ☹ ☹ Aj dnes som ho uspala a on sa dosiel za nejaku banalitu hadat, ukazujem mu, ze potom, ale on si nedal povedat a samozrejme ho zobudil. Dokaze mi nadavat za banality. Bola jedna facka z jeho strany a to ma tak ponizilo, ze som mu rovno vratila dve ☹ ☹ Aj to lutujem, ze som sa znizila na taku uroven, ale v tom momente bola prva reakcia, ze toto si nemozem nechat. Raz ma drzal a hucal na mna, ale nikdy ma nezbil alebo nieco take. To by som isla rovno na policiu.
Dalsi problem je, ze moja rodina ho ma velmi rada. Mame som hovorila, ze v noci na mna vrieska a ze je to pre dieta zle. Ale ona aj s ocom si stoja za svojim, ze dieta potrebuje kompletnu rodinu. Hovorila som mojej mame o tom klamstve, ze mi nepovedal, ze bol este zenaty. Ona mi najprv povedala, ze to radsej nikomu nemam hovorit 🤐 A minule mi hovorila, ze sa ho na to pytala a zevraj to tak vobec tak nebolo, ako hovorim. On jej proste nieco nakecal a ona veri jemu a nie vlastnej dcere. To som necakala, lebo som si myslela, ze moja mama vie, ze som uprimny clovek.
Raz som sa uz na 2 tyzdne odstahovala. Nakoniec som sa vratila, lebo ma presviedcal a bol velky tlak rodiny, k tomu dohodnute veci v robote, kde som pocitala s tym, ze mi postrazi synceka. Nechcela som ho vystavovat stresu, ze teraz byvame niekde inde a este mas k tomu nejaku neznamu opatrovnicku, je stale malicky. Jemu je s nim dobre. Aj ked minule potom ako mi nadaval, len prisiel a on sa rozplakal.
Navrhla som rozchod, kvoli sebe a hlavne kvoli syncekovi, ale on to stale chce vyriesit. Mali sme dohodnutu aj poradnu, ale po ceste tam sme sa tri krat pohadali a ani tam nedosli.
Teraz si pripravujem, ako nas z tohto dostanem. Ak sa odstahujem vramci tohto mesta, bude ma on aj cela moja rodina terorizovat ako naposledy. Chcela by som pokoj a zacat niekde odznovu a preto uvazujem, ze by som sa prestahovala do nejakeho ineho mesta, pripadne statu. Z pravnej stranky taku moznost mam. Bola by to dost podpasovka z mojej strany.
Ked vsak ostanem tu a nas syn zacne napr. chodit do skolky (cim bude starsi a cim viac vazieb na toto mesto bude mat), tym je vyssia pravdepodobnost, ze si moj potom expartner poda ziadost a zverenie do starostlivosti a s nou uspeje. Ziadost by si urcite podal a tam sa prihliada iba na dobro dietata a to by v tomto pripade mohlo realne byt, aby ostal tam, kde je zvyknuty byt, kde ma otca a oboch starych rodicov. Ked ostanem tu, v buducnosti realne uz nikdy nebudem mat moznost sa niekam so synom bez jeho suhlasu odstahovat, ani na Slovensko. Teraz je mu v podstate este jedno, kde zije.
Kedze toto netrva dlho, uvazujem, ze je to mozno nejake temne obdobie a mozno je stale nadej na to, ze nas vztah dokazeme zmenit k lepsiemu. A pridat obojstranny respekt, ktory sa vytratil, ani neviem ako.
Ja mam tiez vela veci, co by som mala zlepsit na svojej povahe. Napriklad, ked som mu raz to klamstvo odpustila, nevracat sa k tomu. Zrejme ho demotivujem aj tym, ze mu hovorim, co ma robit, ked je s malym. Ked on mrnci a ja viem, co chce, tak mu to proste poviem bez vedlajsich umyslov. On to berie ako kritiku a ze mu rozkazujem. Ze by som sa mala pocut, akym tonom to hovorim.
Lenze ak by sme to chceli skusit, ani neviem ako, lebo mu nehovorim nic, co by ho mohlo vytocit, lebo sa bojim, ze bude kricat pred malym.
Rozmyslala som, ci ho este lubim. Momentalne ani neviem, to kricanie, nadavky a hadky ma nejako otupili. Radost zo zivota mam len ked som s malym sama.
Co hovorite, baby, 1) este to skusit (ako?), 2) odstahovat sa vramci mesta, aby mohli byt oni dvaja hocikedy v kontakte, alebo 3) odstahovat sa niekam uplne prec?
Ak odstahovat, ako vydrzat este take 3-4 mesiace, ked je to tu denne narocne?
Dohodnut sa s nim neda na nicom. On to chce tak ako to je, len ja by som mala akceptovat svoju biogicku rolu zeny a byt k nemu lepsia a milsia.
Co si o tom vsetkom myslite? Poradte najma tie, ktore mate pocit, ze ho chapete.
Je to novy nick, aby som to mohla poriesit anonymne a aj mi je z tohto vsetkeho zle a hanbim sa.
Prepac, ale ja tvrdim len jedno: spolocna postel-spolocna domacnost-spolocne peniaze.
Takze ze moje/tvoje je pre deticky a takych co to nemyslia vazne.....velakrat tu citame taketo placky. No hold klamal ti. prekusla si to, tak mas co chces. Ked si nechcela dieta, tak si to mala riesit a nie teraz. Prepac, ale suhlasim s worker_falconom ked si sa rozhodla "nosit nohavice" vo vztahu tak ber aj vsetko co s tym pride. To akoze je jednoduche chlapa odstavit a potom kydat nanho po case ked to zene preratie cez hlavu....
Tiez sa divim ze ostavas. Viem, davas este sancu a bla-bla-bla kvoly dietatku, ale to ti nedava sancu do buducna. Bude to len horsie....
@zlevysavam Ako ze tento poslednz prispevok co si napisala ako moze to byt nahoda ta fotka ale to ze ti vravi ze si zla matka a ze nic nerobi ked ho nik nevidi tak to je des.. aj moj chlap teda viac upratuje ked ma pris tu nam navsteva na ktorej mu zalozi (zo ale moji rodicia napriklad niesu :D) ale teda predtym nie pocas toho... toto je podla mna uz chore... podla mna sa snazis na kazdeho pozerat aj z tej dobrej stranky a zbytocne nekonspirovat ale toto nieje spravny pristup dobreho cloveka aj keby si mala neviem aku povahu a to asi citis aj sama... no neviem.... skus kazdopadne tu poradnu ale oproti tomu ako si pisala prvi prispevok tak aj ked si vymenujes 20 jeho dobrych vlastnosti vidis ze ma s tebou nejaky problem a komunikacia ocividne u vas je uplne v keli co je vlastne zaklad kazdeho vztahu..
@timea7 Neviem, s jeho byvalou zenou som nikdy nehovorila. Jeho verzia nedava uplny zmysel. Viac krat som sa o tom s nim snazila hovorit, ale skusit hovorit o jeho minulosti je mozno najzarucenejsi sposob, ako ho nazurit. Jeho rodina o jeho byvalej zene rozprava strasne zle. Ked to ukoncim, bude to zrejme tak aj so mnou. Je mi to jedno, len vies, zneistuje ma, ze jeho a dokonca aj moja rodina je na jeho strane. To akoby poukazuje na to, ze problem je skor na mojej strane.
@zlevysavam Ok...po poriadku. Ak mas "alleiniges sorgerecht", pretoze pri narodeni dietata ti to prinalezalo zo zakona danej krajiny od narodenia, tak mozes kedykolvek menit pobyt dietata. Preto, ak by si sa rozhodla opustit AT, tak Este pred tym, ako si uplatni "gemeinsame sorgerecht". Uplatni si ho tak, ze si zavola na "Jugendamt", tam Vas pisomne vyzvu, aby si to dobrovolne prisla podpisat, vypociju mu alimenty a urcia navstevy. Ale to vsetko podla tabuliek AT. To znamena, ze ak by ste prisli na SK, moze si poziadat o znizenie, kvoli zivotnej urovni na SK. Ale aj to je take osemetne, pretoze dieta hocikde na svete ma pravo zit na urovni rodica. To by sa uz potom riesilo medzinarodne v mieste pobytu dietata, teda na SK.
Ak mate od narodenia "gemeinsame sorgerecht" (neviem, kedy sa ti narodil syn a neviem, kedy to uzakonili, pretoze sa to vztahuje na deti narodene po tomto datume narodene), tak mate pravo urcovania pobytu obidvaja, a teda nemozes bez otcovho suhlasu opustit krajinu, pretoze tym porusis jeho opatrovnicke prava (pravo rozhodovat o lekarskej starostlivosti, pravo v rozhodovani o skole a vzdelani napr.)
Ked ti pravnik tam povedal, ze mas povinnost len informovat, vychadzam z toho, ze asi budes mat alleiniges sorgerecht. Ale to je velmi dolezity rozdiel pre vas.
No a pri stahovani do cudziny nerozhoduje obcianstvo, ani trvaly pobyt, ani to kde sa dieta narodilo. Rozhoduje len to, kde prezilo vacsiu cast svojho zivota. Do toho statu to dieta patri. Ale to plati iba pri gemeinsame sorgerecht.
Skus si Este raz sadnut s pravnikom.
V Príncipe Otec musi suhlasit s prestahovanim. Ak mate gemeinsame sorgerecht a ty by si len tak odisla, moze ziadat o navratenie dietata do krajiny. A to aj bez teba-matky. Daju ho do jeho starostlivosti. Jednalo by sa tak o tzv.rodicovsky unos. Ale hovorim, to plati pri gemeinsame sorgerecht. Na jugendamt sa radsej ani nechod pytat, lebo sa to moze obratit proti tebe. Porad sa s pravnikom, Ale v tichosti.
Takze: Jugendamt ta vyzve na zaklade poziadavky otca, aby si prisla podpisat gemeinsame sorgerecht. Ak tak neurobis, riesi sa to cez sud a tam podla mna uspeje, pretoze ako si pisala, otcovia chceli a chcu mat rovnake rodicovske prava aj ked nie su zosobaseni.
@oskvarka Ano, snazim sa nekonspirovat, ale tazko. Podla mna nieco take ako dobri a zli ludia vobec neexistuje, vsetci sme niekde v tej sedej a robime dobre aj zle veci. Niekedy mozno nevedomky. Kedysi sme sa dokazali dobre porozpravat, ale teraz sa nakopilo vela negativnych emocii a uz to nejde.
@charlie1980 Mam "alleiniges sorgerecht"
@zlevysavam dolezite je, aby toto sudne rozhodnutie o gemeisame sorgerecht uz nebolo vydane v case, ked zijete Este v AT, lebo potom sa uz vsetko odvija inak.
@charlie1980 "gemeinsames sorgerecht" si podla mojich informacii nemoze len tak uplatnit, ale musi podat ziadost, ktora bude posudzovana. Na to aka je pravdepodobnost, ze ho dostane, mi pravnik nevedel dat jasnu odpoved. Obavam sa, ze je to celkom velka pravdepodobnost. Aj ked pravnik mi naznacoval, ze na nizsich sudoch su najma zeny sudkyne...
Ani na to ako dlho to trva, odkedy si poda ziadost do rozhodnutia sudu, mi pravnik nevedel dat ani rozmedzie.
@zlevysavam Ok. Tak si ho straz ako oko v hlave, ak sa planujes rozist. Pretoze tym, ze by si sa odstahovala napr.do ineho bytu, miesta, mesta v ramci republiky, tak mu das podnet k tomu, aby sorgerecht zmenil. Aj jemu das podnet, aj Jugendamt-u. Maju s tym bohatu skusenost, ze cudzinky sa vracaju aj s detmi do svojich krajin a prave tomu chcu zamedzit.
Preto som napr. ja hned s alleinige sorgerecht prisla na SK, aby to vsetko nestihol. Lenze ja uz som dovod na to, aby dostal gemeinsame sorgerecht nevidela, pretoze sme neboli spolu uz 7.mesiacov. A aj napriek tomu ju chcel, Ale to az vtedy, ked sme uz boli prestahovani takmer. Bolo to o chlp!
@charlie1980 S tym je spojena moja otazka, ak mi pride upovedomenie, ze si podal ziadost na "gemainsames sorgerecht", stihla by som sa este teoreticky ostahovat?
@zlevysavam ako jasne zla situacia podporuje vyplavanie na povrch kazdej stranky temnejsieho ja.. ale tak moze sa tolko toho este stat .. teraz je vsetko relativne dobre,.. financie spolocne mate dost (teda zatial mate z coho) matedietatko ste zdavy aj dieta je zdrave.. takze je to len taky cas necas... a aj tak je uz velky problem .. cobude ked naozaj budu velke problemi... prave vtedy by sa malo viac drzat spolu aby ste sa z muzom o seba mohli navzajom opriet.. a nie sa snazit niekoho prave naopak vynervacit ze co vydrzi.. ako to je taka chlapska vlastnost by som povedala ze ich taketo viac bavi ale aj to musi mat hranice a mne sa zda ze tie tvoje uz su prekrocene... hlavne otazka viete sa po burke aj uzmierit ci uz len pockate kym to prejde a jedinym riesenim je cas a tvarenie sa ako by sa nic nestalo ? lebo ak ano tak to je casovana bomba...
@oskvarka Predtym sme sa po hadkach vedeli udobrit. Teraz sme ale niekde dole v temnote, kde si mileho slova najdeme len aby nas den nebol uplna katastrofa a pred malym.
@zlevysavam kedysi to nebolo mozne len so suhlasom matky. Potom to upravili tak, ze aj proti jej voli, aby vlastne otcov vedeli integrovat. To sa nejak menilo. Preto, ak nie je nasilny k dietatu, ak nie je nejak drogovo zavisly a pod., urcite by mu vyhoveli. V podstate nemozes povedat, ze sa nestara. Ine by bolo, ak by ta napr.nechal tehotnu, alebo dieta nechcel. Ale aj to by sa Este posudzovalo, pretoze vsetci by sme mali dostat Este jednu sancu a snahu zmenit sa k lepsiemu. Dnes maju otcovia rovnake prava ako matky.
A este...ak mas teraz alleiniges sorgerecht, prichodom na SK toto pravo stracas, pretoze na SK plati gemeinsame sorgerecht, tym Otec nadobudol Otec rovnake rodicovske prava, ci by s prestahovanim suhlasil alebo nie. Dalej by sa islo podla SK zakonov.
@zlevysavam Ak si sa rozhodla opustit ho, v tom Momente ako by mi prislo vyrozumenie o podpisani, uz by som sa balila. Neviem, kolko by to trvalo od oznamenia po sudne rozhodnutie, az tak daleko sme nezasli, Ale ty musis mat "zu diese Zeitpunkt alleiniges sorgerecht" v case prestahovania. Tak neporusis zakon.
@charlie1980 Tak to si ma nepotesila. Urcite nespada do tej kategorie, kde by mu to zamietli. Takze je to vlastne iba otazka casu, kym bude mat "gemeinsames sorgerecht". Odchod do zahranicia by mi mozno teda ani nepomohol. Na Slovensko aj tak velmi nechcem ist, skor do inej krajiny EU, alebo mimo EU. Len neviem, ktore krajiny maju aku politiku. Predpokladam, ze Skandinavia atd. ma silne prava otcov. A AT je v tomto este dost v prospech matky, v porovnani s inymi krajinami. Doteraz som si myslela, ze ak sa prestahujem do zahranicia, veci sa stale budu riesit v AT. Si si ista, ze nie?
@charlie1980 Ano, zakon rozhodne prekracovat nebudem. Zbalim sa aj za 2h, ale zaregistrovat sa v inej krajine moze trvat.
@zlevysavam No tak to sa mi teda nepáči, to s tými nožničkami atď. To by som si teda s ním veľmi rázne vyjasnila. Príde mi to trochu psycho............Ale keď rozmýšľam, musí to mať nejakú príčinu.
@zlevysavam
Ak mas teraz alleiniges sorgerecht, veci sa budu riesit v buducnosti v krajine, kde ste sa pristahovali, pretoze ste z At odisli legalne v mieste trv.pobytu dietata. Pri gemeinsame sorgerecht sa vsetko moze zvrtnut vselijak, tam sa moze rozhodnut, ktory stat je prislusny. To sa moze vselijak zamotat, ci s navratenim dietata, ako aj opatrovnicke prava by sa mohli odobrat v tvoj neprospech, takze v takomto pripade by bolo AT prislusnym sudom. My budeme mat sud v oktobri tu na SK.
@natalym Ja som sa ho pytala, ze naco si to foti. On, ze mi chcel len ukazat, ze ako sa na tom maly mohol porezat, ze je to strasne nebezpecne. Keby to spravil on, ja by som tie noznicky zdvihla, vynadala mu (mozno to nie je dobry napad, ale taka by bola zrejme moja 1. reakcia), ale fotit by mi to nenapadlo. On to podla mna robi preto, ze sa boji, ze pride o syna a zbiera si podklady, ak by doslo k najhorsiemu.
@zlevysavam Tak ano, ak by si prisla s dietatom na SK, mozes ho kedykolvek nahlasit na trv.pobyt, Ale ak sa chystas dalej do sveta, potrebujes niekde byvat, pracu a to trva. To sa neda z miesta, to si musis naplanovat.
@charlie1980 Aha, chapem, ocividne vies o com hovoris. Drzim Ti palce na oktober.
@charlie1980 Naco si foti ? Co je vysinuty? Ved na Jugendamt tam mate vsetko a tam kde priznaval otcovstvo.
@zlevysavam Lenže keby Ťa ľúbil, tak by sa snažil vzťah riešiť a nie riešiť, aby dostal syna do opatery. Takže ja by som sa ho pravdepodobne opýtala, či Ťa ľúbi, či Ťa chce, či chce s Tebou žiť a ak nie a zbiera si dôkazy a Ty uvažuješ tak ako uvažuješ, tak ste na najlepšej ceste k rozchodu. Podľa tohto vyzerá, že obaja v tom máte viac menej jasno. Ja nemám jednoduché manželstvo, môj muž je svojský aj ja som teda prípad, ale ja ho ľúbim a vyzerá, že aj môj muž mňa, vtedy veci dostávajú iný zmysel.
@charlie1980 Asi je to podlozene strachom. Lebo logiku to aspon myslim nema. Neviem, na co mu je napr. ofoteny Mutter Kind Pass.
@natalym Vies, ja uvazujem teraz na 2 urovniach. Samozrejme by som si zelala, aby sme to ludsky vyriesili a aj sa o to snazim. S @charlie1980 diskutujem tu najhorsiu moznost. Musime pripustit, ze tato moznost tiez existuje a neinformovanost by bola zla.
@zlevysavam No jasné, ja to chápem, mňa len zaráža tá jasnosť myslenia. Ja som sa k pragmatickosti dostávala možno aj tri roky.
Spávate spolu?
@zlevysavam Preto, ak si na tom da zalezat, je mozne, ze o alleiniges sorgerecht prides. Kvoli jeho strachu. Ono chrani ta to ako matku, cudzinku v cudzine v tom state, opravnuje ta to vycestovat, no tam to konci, pretoze pomaly vsade plati gemeinsame sorgerecht, hocikam pojdete.
@natalym Mne zas pripada, ze mam v tom strasny chaos a ze je to velmi komplikovane.
Sex bola tiez silna stranka nasho vztahu az do uplneho nedavna. Uz len zriedka. On raz ku mne prisiel tento tyzden s tym, ze ci si myslim, ze toto prekoname. Potesilo ma to, dalo mi to nadej, ale on hned po druhej vete chcel ist na vec. Takze si nemyslim, ze to bolo uprimne, trochu ma to znechutilo a v tom momente sa zobudil maly sam od seba (boli sme uplne ticho tento krat) a tak sa z toho nic nekonalo. Momentalne by som sa ho prvy krat asi nevedela dotknut.
@charlie1980 Jasne, Kiezby sa to urovnalo a vedeli ste komunikovat. U nas to bolo o tom, ze ja som uz komunikovat odmietala. Na vsetko som bola uuuuplne sama, nastupila som po 3.mesiaci MD do roboty. Starala som sa o jeho 2r dceru z prveho manzelstva, domacnost, do roboty. A on nic. Do roboty a spat. Schudla som pomaly do podvyzivenosti. Chodila som na nocne. Trebalo platit opatrovatelku. Prispieval len s casti, nie na polovicu. A preto sme sa vratili. A Verdikt bol, pre neho to nie je zena, ktora to vsetko nezvlada. Tot.
@zlevysavam rozísť na nechce zrejme preto, lebo mu robí dobre, ak môže niekým manipulovať. Nevieš, prečo sa rozviedol? Nemyslím jeho verziu. A to, že nemali deti, je pre teba ešte horšie.