Obmedzovanie od strany manžela
ahojte žienky prosím vás o radu, názor, a podobne .---mám ccca 2,5 ročneho synka som s nim na rodičovskej dovolenke ...od septembra som sa rozhodla že si daku brigadu najdem aby som troška zmenila prostredie a šla medzi ľudí niečo robiť ----a tu je problém ....manžel ani počuť neustale mi kaže čo mám robiť ako robiť prečo nerobiť či sa mi to oplatí a podobne a žiadnu inu moju argumentaciu neberie ....našla som si dve brigady len sa rozhodnut pre ktoru a tiež su to brigady kde pracujem cca na 6 hodin vskorych rannych hodinach od 4-10 hod 3*4 krat do tyždna ...manžel može byt dovtedy s malym ale pre jeho pohodlie ani počut nikam nepojdem ako by sa mal on starať a behat okolo maleho a to by bol snim cca 2 hodky ked rano maly vstane ----takže obrblal a druha brigada upratovanie vo velnes a fitku cca 3 hodky od 5 hod rana do 8 rana ....a zas ani počut a ked argumentujem tym ved ešte spite zatial ja vybehnem upratovat ....nie ani počuť ....a to podotykam moj manžel ma pracu kde je na vlastnej volnej nohe s množstvom voľneho času .....takže aj to rano od 8-10hodine sedi pri telke alebo hra na gitare či je na pc....ja nesmiem nič ...kozmetika posilka pedikura ....milion reči prečo idem načo idem či vobec idem a ši vobec kam idem ....je toto normalne? ved ja nepoznam od neho ok vybehni ok dobry napad ok oddychni si....on može on mne oznami mna sa na nič nepýta a ide a mna začne doslova brucho boliet ked mu poviem že potrebujem ist ku kaderničke alebo chcem ist si privyrobit -----a teraz je zas zduty a ja neviem prečo čo som zas ja spravila alebo nespravila ...vždy ma vedel presvedčiť prečo neist ,prečo toto neurobiť ....čo si myslite o tom vy? som z toho nešťastna žiadny slobodny pohyb a ked aj si presadim svoje da mi to pocitit zdutou papulou...ale prečo? ubíja ma to
@andreasko ja som na tom tak isto...ja nesmiem ist nikam len max. do prace ale s kamoskami nehrozi....a ked nahodou idem tak len ked je v nocnej, malu dam ku svokrovcom a aj to mu musim zavolat ze idem a cely vecer mi stale len vyvolava a kontroluje ma. na druhy den sa robi urazeny. a ja som taka lahka povaha ze stale mu povolim. ja sa proste na neho neviem hnevat. velmi ho milujem ale vo vnutri to uz vo mne vrie a neviem co mam robit. citim sa ako v klietke.
najhoršie je, že on sa už nezmení .... pridávať mu teraz po troškách, pomalé tvoje osamostatňovanie - to on nestrávi 😒 myslím, že starého capa už nenaučíš a potrebuje ťa mať silne pod kontrolou. Mala by si urobiť rázny rez, trvať na tej robote a potom aj na robote po MD a ak ti bude robiť peklo, tak sa rozísť .... lebo príde deň a ty možno rezignuješ a budeš fakt ako mamina tej babule, čo ju tu opisovala a tak nechceš žiť .... pozri sa na to, že aj deti v tom vyrastajú a vidia a budú vidieť ako mama trpí a bude im to vždy ľúto ... alebo ten horší prípad, môže im to byť raz prirodzené a budú ťa šikanovať aj oni .... je mi to ľúto, že sú takí chlapi /sú možno aj také ženy/ ako je tvoj muž - tvoja mama ťa neporodila a nevychovala nato, aby s tebou niekto takto cvičil!!! veľa sily prajem, zlatko