Súkromie vo vzťahu

Rada by som sa podelila o svoje pocity,ktoré si akosi neviem upratať. Som vo vzťahu s mužom cez tri roky,obaja máme pár rokov do päťdesiatky,nežijeme spolu,ale stretávame sa často,väčšinou denne,na pár hodín,ale akonáhle sa nevidíme pár dni,začínam mať pocit,že mi to ani nevadí lebo konečne mám čas sama na seba a byť sama so sebou.Partner má dom,radi spolu trávime čas,rypeme sa v zemi,zveladujeme záhradu,pestujeme kadečo,je nám spolu fajn,no ďalší problém je,ak mám ostať spať u partnera. Som zvyknutá roky spať sama a keď mám spať s ním,tak ma to neláka a už neviem,ako mu to mám taktne vysvetliť. Mne to spanie s ním vôbec nič nedáva,on chodí spať zavčasu,ja o polnoci,jemu to nevadí,je rád,že som tam s ním,no ja sa jednak nevyspim a jednak to spanie vedľa neho mi nič nedava. Vtedy zvyčajne nemáme ani sex ,ani nejaké objatia,ani nič,proste vedľa seba spíme.neviem už ako to mám riešiť a hlavne neviem sa zorientovať ani sama v sebe,či je to ok v tomto veku???mozno som sebecka,neviem...