Syn je vysoký a ľudia sa k nemu správaju inak

stardust
15. jún 2011

Ahojte. Tato diskusia je urcena pre rodicov, ktorych deti su vyssie ako ostatne deti v ich veku. Moj syn patri ku tym vyssim a uz teraz sa stretavam s prekvapenymi reakciami okolia, co vsetko este nevie len preto, ze je vyssi ako priemer. Ak mate podobny problem, ako to riesite? Nebojite sa, ze sa od vasich deti bude vzdy vyzadovat viac, ako je bezne v ich veku a odrazi sa to na ich psychike?

majka508
15. jún 2011

Aj moja slečna má štyri rôčky a je o hlavu a pol vyššia od svojich rovesníkov.Veľakrát sa nás pýtajú či ide do školy,alebo má odklad a my sa potom na tom pousmejeme.Zo svojimi kamarátmi je na tom v podstate rovnako,naráta do 10,pozná všetky farby,čo to nakreslí,v PEXESE je lepšia ako mi dospeláci,ale nemyslím si,že by sa to malo odraziť na psychike.Viem,že detičky sa nemajú porovnávať,každé je svojím spôsobom iné,hravé,takže vôbec to zatiaľ neriešim.Možno,keby bola v niečom podstatnejšie pozadu,tak vtedy,ale zatiaľ nech si užíva krásne bezstarostné detstvo-určite sa s tým netrápte,on si určite so svojimi rovesníkmi rozumie veľmi dobre a čo okolie,to nech si myslí čo uzná za vhodné.Prajem pekné popoludnie.

sisaha
15. jún 2011

@stardust moja dcerka v dvoch rokoch nosila veci ako pre 4-ročné. Reakcie boli samozrejme ako u teda...taká veľká a ešte má dudel? Ja som každému odpovedala, aký je jej skutočný vek a neriešila som to. Keď bola vacsia, tak to trochu pociťovala ako krivdu, že ľudia od nej čakali viac ako bola schopná zvládnuť, ale trpezlivo som jej vysvetľovala, že za svoju výšku nemôže a že tí ľudia nevedia koľko má naozaj rokov. Dnes je úplne v pohode a nič nerieši. A takisto to na nej nezanechalo žiadne stopy... Dnes vo svojich 12 rokoch má výšku 173 cm a už ma prerástla..

stardust
autor
16. jún 2011

@sisaha presne! Moj syn sa oblieka do veci pre stvorrocnych! A doslova ma vytacaju hlasky z normotvorneho okolia, ze preco este nosi dudel, plienky, ako to, ze sa este vozi v kociku ablablabla.

stardust
autor
16. jún 2011

@sisaha a to este svokrovci konzultovali v obchode s detskym oblecenim v Soule, aku velkost maju kupit malemu. Poradili im velkost pre stvorrocnych a ked som tie veci synovi skusala, mala som problem mu ich obliect 😒 a pritom ti sikmooki uz taki mali nie su, ale poctivo rastu do vysky!

renab
16. jún 2011

@stardust ja si myslím, že menšie deti to majú v tomto smere oveľa ľahšie. mám bratranca, ktorého veci z pôrodnice nosila moja dcérka v siedmych mesiacoch. ako dvojročný vyzeral na 5-6 rokov (teraz má 21 rokov a 210 cm) a ľudia dookola očakávali od neho, že sa tak bude aj chovať a väčšina z nich si myslela, že je trošku zaostalý. Naopak moja dcérka (a teda všetky moje deti) vyzerala v roku ako pol ročné dieťa a všetci obdivovali, aká je šikovná, čo všetko dokáže. Neviem, či to na ňom zanechalo nejaké stopy, ale reakcie okolia boli nepríjemné hlavne pre mamičku 😖

stardust
autor
16. jún 2011

@renab ja som tiez bola vyssie dieta a v rodine (stari rodicia a teta) mi davali citit, ze som mierne zaostala...a dnes som ku nim dost chladna. Wow, 210 cm!

anjelicek26
16. jún 2011

@renab - Fakt si myslis, ze male deti to maju jednoduchsie? Sasenka ma 100cm a o desat dni 5 rokov, vysoka je ako trojrocne dieta. Kazdy sa k nej sprava ako k malemu decku, aj ked to tak nie je. Vzdy bola vsade najmensia, v skolke a aj teraz v skole (v UK). Casto ju maju "za hracku", babiku, strasne vela jej dovolia, prejde jej aj rozmaznane spravanie - lebo ved je este malinka. Tiez to spravne nie je. Ona si ten rozdiel neuvedomuje, ale ja to vidim, ako ju vnimaju spoluziaci. Nie ako sebe rovnu - vekovo - ale hodne mladsiu. V kolektive skvele zapadla, ale aj tak... niekedy mi to fakt vadi, ked ju navlacuju 😝

renab
16. jún 2011

@anjelicek26 u nás to tak bolo, všetky deti som mala v spodnej hranici, alebo aj pod ňou, rastového grafu. možno preto, že majú nadpriemernú inteligenciu, nikdy som sa nestretla s tým, že by ich niekto mal za hračku alebo bábiku. Keď išla Lucka do školy (mala 7 rokov) a nosila veci veľkosti 110, vážila 15 kg komplet oblečená. Tiež napr. začala chodiť presne v deň narodenín a všetci dookola ju vonku obdivovali, že taká malá a chodí a tak to bolo zo všetkým: s rozprávaním, s gymnastikou, s vedomosťami ..... Naproti tomu u bratranca som sa málokedy stretla s pozitívnou reakciou, väčšinou to bolo: taký veľký a nevie.... Veľmi dobre si to pamätám, lebo je vekový rozdiel medzi nimi necelý rok. Moja teta bola z toho veľa krát smutná, že musela každému vysvetľovať, že on je ešte malý.
Myslím, že pre dieťa je lepšie, keď ho hoci aj rozmaznávajú, ale tolerujú, ako keď ho majú za neschopné.